Trenčiansky hrad

2010-10-03 14:33:00 |   |    | 

SLOVENSKO/ video - Na strmom brale nad krajským mestom Trenčín sa týči čiastočne zachovaný rozľahlý hrad.



História hradného brala siaha až do obdobia rímskeho impéria, o čom svedčí nápis hlásajúci víťazstvo druhej rímskej légie nad Germánmi z roku 179 n. l.

Národná kultúrna pamiatka hrad Trenčín je súčasťou Trenčianskeho múzea. Jeho dejiny siahajú do 10. až 11. storočia. Bol súčasťou línie pohraničných opevnení uhorského štátu, pričom strážil dôležité brody na rieke Váh a karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty, spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom.

Trenčiansky hrad bol už od svojho zrodu dôležitou pohraničnou pevnosťou a župným sídlom. Pod svojimi hradbami videl nepriateľské vojská českých a poľských kráľov, tatárske hordy, Bočkajových a Bethlenových hajdúchov, cisárskych landsknechtov, janičiarov a bašibozukov tureckého sultána, Tatárov krymského chána, kompánie saského vojvodu, kurucov i labancov. Nikdy však nebol dobytý priamym útokom. Vlastnili ho významné kráľovské a šľachtické rody a využívali na diplomatické rokovania.

O rozvoj hradu sa zaslúžili napríklad aj Ľudovít Veľký, Žigmund Luxemburský, Štefan a Ján Zápoľskí a rod Illesházyovcov. Jeho najvýznamnejším obdobím je panovanie oligarchu Matúša Čáka. V roku 1780 hrad vyhorel a ako zrúcanina bol dominantou Trenčína až do polovice 20. storočia, kedy sa začala rekonštrukcia.

Na hrade sú vystavené expozície Trenčianskeho múzea. V Matúšovej veži sú vystavené Erby majiteľov, držiteľov a kapitánov hradu. V Paláci Zápoľských na prvom a druhom poschodí je Rodová galéria Illesházyovcov a obrazy illesházyovských sídel.

V Ľudovítovom paláci na prvom poschodí vystavujú Historické zbrane od 13. do 19. storočia. A v Letnej veži je stála expozícia venovaná histórii benediktínskeho kláštora na Skalke, tradícii svätého Svorada a Benedikta, ale aj archeologickým nálezom, dokladajúcim slovanské i predslovanské osídlenie tejto lokality.

 

Už celé generácie návštevníkov sa obzvlášť zaujímajú aj o povestnú Studňu lásky. S výstavbou studne sa spája azda najznámejšia povesť o láske tureckého pašu ku krásnej Fatime, zajatkyni Štefana Zápoľského na Trenčianskom hrade.

Za jej slobodu sľúbil Omar vykopať na hrade studňu, aby sa stal skutočne nedobytným. So svojimi tristo druhmi sa vraj po tri roky snažil v tvrdej skale nájsť vzácnu vodu. To sa mu za cenu smrti takmer všetkých druhov aj podarilo a svoju Fatimu si odviedol domov.

 

Rímsky nápis na skale Trenčianskeho hradu

Rímsky nápis na skale Trenčianskeho hradu je jednou z prvých pamiatok na osídlenie územia a okolia dnešného slovenského mesta. Nápis bol vytesaný do skaly nad osadou Laugaricio, ktorú vedci lokalizovali na území dnešného Trenčína. Nápis hlása víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugariciu z roku 179 po Kr.

Je to najvýznamnejšia rímska epigrafická pamiatka v strednej Európe na sever od Dunaja, zachovaná in situ. Nápis je možné vidieť z terasy hotela Tatra pod hradným bralom.

Rímska ríša si v blízkosti Dunaja budovala pohraničné pevnosti, aby mohla odolávať príležitostným útokom barbarských kmeňov spoza Dunaja (aj z územia dnešného Slovenska). Jedna z týchto pohraničných vojenských osád bola napríklad v Rusovciach pri Bratislave a volala sa Gerulata.

Strety rímskej armády a germánskych kmeňov, sídliacich v prvom a druhom storočí na našom území, boli časté a tvrdé. Neblahé následky mali pre obe strany. Správy antických autorov hovoria o neustálych stretoch rímskych útokov na sever a zároveň germánskych protiútokov na juh.V poslednom roku vojny s Germánmi prenikli detašované oddiely II. pomocnej légie (II legio Adiutrix) z posádky v Aquincu (dnešná Budapešť) údolím Váhu až k Laugariciu. Svoju prítomnosť zaznamenali votívnym latinským nápisom na hradnej skale:

VICTORIAE AVGVSTORV(m) EXERCITUS QVI LAV GARICIONE SEDIT MIL(ites) L(egionis) II DCCCLV (Marcus Valerrius) MAXIMIANUS LEG(atus) LEG (ionis) II AD(iutricis) CVR(avit) F(aciendum)

(Víťazstvu cisárov venovalo 855 vojakov II. légie z vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu. Dal zhotoviť Marcus Valerius Maximianus, legát II. légie pomocnej.)

 

 

Trenčianske múzeum – Trenčiansky hrad
Mierové námestie 46 (P.O.BOX 120)
912 50 Trenčín
Tel.: +421 32 / 743 44 31 (Trenčianske múzeum)
+421 32 / 743 56 57 (Trenčiansky hrad)
Fax:+421 32 / 744 07 53
E-mail:
office@muzeumtn.sk

 

Zdroj/autor: muzeum, muzeumtn, trencin, tsk, drom

VIDEO Trenčiansky hrad



Zdieľať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
5.0/5 (2 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Pondelok, 15. júl. 2024. Meniny má Henrich.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa