Gemer a Malohont, to je čarovná oblasť Slovenska, ktorá na neveľkej ploche združuje množstvo vzácnych pamiatok. My sme tam nedávno navštívili skutočný unikát – najväčšiu románsku rotundu v strednej Európe.
Šivetice, to je neveľká dedina s veľkým potenciálom. Jedna hlavná cesta, kostol, kultúrny dom s Obecným úradom a križovatka s betónovým prístreškom, kde sa schádza miestna mládež. Ktovie, nakoľko si uvedomujú, aký poklad stojí len niekoľko desiatok metrov obďaleč.
Na neveľkom návrší, kam vedie úzka cesta ledva pre jedno vozidlo, totiž stojí pamiatka, o ktorej sa prednáša aj na školách. Vystupujeme z auta a kdesi zdola počujeme temperamentnú hudbu. Niekomu je veselo, tu však panuje skôr mystická atmosféra.
Múrom obohnaný areál rotundy bezprostredne susedí s miestnym cintorínom a zopár vyvolených dokonca našlo svoj večný odpočinok priamo v jej tieni. Pohľad na pomerne nové hroby vás prekvapí hneď, keď cez barokovú zvoničku vstúpite na toto nesmierne významné miesto.
V jeho strede stojí románska rotunda (teda kostol s kruhovým pôdorysom), ktorá na Slovensku nemá obdoby. Nielen kvôli výbornému zachovaniu svojej pôvodnej stredovekej podoby, ale tiež vďaka stavebným riešeniam. S vonkajším priemerom 14 metrov je najväčšou rotundou v strednej Európe a navyše nebola postavená z vtedy obvyklého kameňa, ale z tehál.
Stalo sa tak niekedy v polovici 13. storočia, snáď na popud magistra Jóba z rodu Zachovcov, ktorý mal istý čas na starosti kráľovskú kaplnku v Ostrihome. V nej boli uložené relikvie sv. Margity Antiochijskej, no a práve tej je zasvätená aj naša rotunda.
Jej interiér zdobili scény zo života tejto svätice, pôvodne románske, v priebehu 14. storočia však prekryté gotickými maľbami s rovnakou tematikou, kroré navyše doplnili výjavy pašiového cyklu. V tomto období pribudol aj lomený víťazný oblúk, rozdeľujúci priestor na loď a apsidu.
V 18. storočí navyše kostol čiastočne prestavali v barokovom slohu a stredoveké fresky zmizli pod novšími nátermi. K odhaleniu vzácnych románskych a gotických nástenných malieb postupne dochádzalo až v priebehu 20. storočia a dnes môžete v rotunde s vnútorným priemerom 11,1 metra obdivovať a porovnávať hneď tri vrstvy fresiek.
Tá najcennejšia je ešte z románskeho obdobia. Horný pás zobrazuje výjavy zo života a umučenia sv. Margity, ktoré sú vôbec najstarším ilustrovaným životopisom svätca na našom území, a horšie zachovaný dolný zas ukazuje scény pašiového cyklu vrátane Krista na kríži, ale aj pôvodnú budovu šivetickej rotundy.
Tá už svoju pôvodnú funkciu – náboženskú, ale zrejme i obrannú – už dávno neplní. V oblasti kultúrneho dedičstva sa jej však vyrovná len máloktorá pamiatka. No ak aj nepatríte k obdivovateľom našej histórie či umenia, magická atmosféra, akýsi nadpozemský pokoj a po celé stáročia nemenný výhľad na zlatisté polia a zelené kopce rozhodne dostane aj vás.
