ČESKO - Hrad a zámok Bečov nad Teplou môžeme smelo nazvať strážcom pokladov. Ukrýva totiž relikviár, ktorého význam v Českej republike zaraďujú hneď za korunovačné klenoty.
O šľachtickom sídle v Bečove píše listina vydaná ešte v prvej polovici 14. storočia. Vtedy je v správe pánov z Oseka, spomínaných aj ako páni z Rýzmburka. Stavba tohto sídla sa postupne vyvíjala. Začalo to obytným palácom a obrannou vežou, nazývanou bergfrit.
Neskôr sa začala stavať obytná veža, ktorá však už na začiatku zmenila svoj účel a budovala sa ako Kaplnka Navštívenia Panny Márie. Za povšimnutie v nej určite stoja jej nástenné maľby z roku 1360, ktoré sa tvorili špeciálnou technikou maľby do suchej omietky „al secco“.
Zaujímavé diela skrýva aj ďalšia, tentokrát už naozaj obytná veža, takzvaný donjon. Steny kedysi súkromných komnát pána hradu pokrýva maľba z obdobia neskorej gotiky.
Koncom 15. storočia prichádzajú na hrad Pluhové z Rabštejna. Bohatí noví majitelia obnovujú sídlo v renesančnom štýle, reprezentatívny donjon prepájajú s kaplnkou a tento priestor využívajú na slávnostné účely.
Neskôr hrad vlastnia aj Questenbergovci, no zaujímavá história bečovského areálu sa píše najmä rodom Beaufort-Spontin. Tí sídlo upravujú v romantickom duchu a vytvárajú aj rozsiahly park. Čo sa však neskôr ukáže ako veľmi podstatné, je fakt, že Alfréd Beaufort-Spontin kupuje od benediktínov v belgickom Florennes relikviár sv. Maura a v roku 1838 ho prináša na Bečov.
Toto mimoriadne dielo vykladané zlatom, striebrom a drahými kameňmi je druhou najcennejšou zlatníckou pamiatkou Českej republiky po korunovačných klenotoch.
Rod Beaufort-Spontinovcov je však neskôr obvinený zo spolupráce s nacistami a podpisom Benešových dekrétov musí bezpodmienečne opustiť republiku. Relikviár teda ukrývajú pod podlahu hradnej kaplnky a dlhých štyridsať rokov sa o ňom vôbec nevie.
Mlčanie prelomí až istý obchodník z USA, ktorý sa v roku 1984 začne zaujímať o nejaký historický predmet veľkej hodnoty, o ktorom spočiatku nikto nič netuší. Až postupne sa prišlo na to, že by mohlo ísť práve o relikviár sv. Maura.
Presne 4. novembra 1985 sa začína veľké prehľadávanie priestorov zámku a už nasledujúci deň ho nachádzajú zasypaný v hradnej kaplnke. Dnes môžete relikviár obdivovať v tzv. Pluhovskom paláci.
To však nie je jediný poklad Bečova. Veľmi vzácny je tiež diadém Eleonory Beaufor-Spontinovej, sestry posledného majiteľa hradu a zámku Bečov Heinricha. Skvost zo zlata, striebra a briliantov vyrobený medzi rokmi 1860 až 1880 sa najskôr objavil na zámku Křimice a potom na zámku Kozel, kde mu musela stačiť papierová krabica, keďže ho považovali za divadelnú rekvizitu.
Jeho hodnotu odhalil až odborný posudok realizovaný v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Následne vyvíja iniciatívu aktuálny bečovský kastelán Tomáš Wizovský a klenotnícky skvost sa vracia späť na miesto, kam patrí, teda do Bečova nad Teplou.
S pokladmi tam pritom ešte stále nie je koniec, tentokrát však ulahodíme najmä milovníkom lahodných nápojov. Počas pátria po relikviári totiž našli aj 133 fliaš archívneho vína, šampanského a koňaku, ktoré pochádzajú z konca 19. storočia. Náročný odborný výskum nedávno potvrdil, že v prípade vín ide stále o takzvané živé vína, čo znamená, že by ste si stále mohli dať za pohárik.
