Vzostup a pád Olympie: Cisár Nero si v kolíske športových hier urobil hanbu

2024-07-10 12:30:00 |   |    | 

V hľadisku sa tiesni 45-tisíc divákov, ktorí hlasno povzbudzujú pretekajúcich atlétov. Hoci by sa mohlo zdať, že sa scéna odohráva na nejakom súčasnom štadióne, dejiskom je staroveká Olympia. Tá je považovaná za najposvätnejšie miesto antického Grécka a kolísku olympijských hier. Ovplyvnil podobu mesta aj neslávne preslávený judský kráľ?



 

Naprieč starovekým Gréckom prechádzajú heroldovia a pozývajú všetkých občanov na chystané olympijské hry. Prvé sa podľa povestí konajú už v roku 776 pred n. l. Ich dejiskom je Olympia na západe Peloponézskeho polostrova. „Kto tu získal úspech, stal sa rýchlo slávnym vo všetkých mestách,“ píše súčasný nemecký archeológ Ulrich Sinn. Rušná metropola však neláka len na športové podujatie. Svojho času sa v nej totiž nachádzal aj jeden zo starovekých divov sveta. Aby toho nebolo málo, neskôr v nej Alexander Veľký (356–323 pred n. l.) postavil unikátny pomník a rímsky cisár Nero (37–68) palác. Prečo sa nádherné sídlo stratilo na viac ako 1000 rokov z povrchu zemského?

 

Krajina plná kvetov

Uprostred neveľkého hája je možné uvidieť Diov oltár a neďaleko neho mohylu pokrytú plochými kameňmi. Práve tak majú vyzerať najdôležitejšie miesta Olympie v 10. storočí pred n. l. Počiatky osídlenia oblasti sú ale oveľa staršie a spadajú zhruba do doby pred 4000 rokov. Mesto vyrastá v údolí rieky Alfeia, ktoré je na vtedajšie pomery nebývalo úrodné. „Leží uprostred nádhernej krajiny plnej kvetov, pretože táto oblasť netrpí nedostatkom vody,“ uvádza historik Strabon (asi 63 pred n. l. – 23 n. l.). Jadro budúcej metropoly sa formuje predovšetkým okolo úpätia Kronova pahorku. Nachádzať sa tu má aj mohyla s pozostatkami legendárneho dobyvateľa Pelopsa, ktorý dal meno celému polostrovu.

 

Vojnová svätyňa

Počet obyvateľov Olympie rýchlo rastie. Hoci je mesto neskôr známe atletickými zápoleniami, spočiatku tomu tak nebolo. Oblasť sa podľa Ulricha Sinna, ktorý tu niekoľko rokov viedol vykopávky, stala hojne vyhľadávanou už v 9. storočí pred n. l. Avšak nie kvôli športu, ale preto, že v meste vyrástla „vojnová“ svätyňa. Ľudia sa k tunajšiemu Diovmu oltáru chodili poradiť o vojnových záležitostiach. „Sprvu si svätyňa získala slávu ako veštiareň,“ potvrdzuje teóriu Strabon. Že tomu tak bolo, dokladá veľké množstvo nájdených darov, ktoré mali najčastejšie podobu zbraní a zbrojí. Do Olympie kvôli veštbám mieria ľudia z celej Helady (pevninského Grécka), vďaka čomu sa stáva prvým "všegréckym" mestom.

 

Začiatok hier i kalendára

Na štadióne je všetko prichystané na preteky. Do dejín sa mesto v údolí Alfeia nakoniec zapíše tým, že sa tu konajú atletické zápolenia, známe ako olympijské hry. Prvé sa podľa povestí uskutoční roku 776 pred n. l. Na okraji mesta zrejme nedlho predtým vznikla široká bežecká dráha, ktorá bola premenená na štadión. Ako prvý tu má zvíťaziť istý Koroibos, ktorý ovládne beh na 600 stôp (necelých 200 metrov). Bežecké závody sú podľa niektorých zdrojov jedinou atletickou udalosťou pre prvých 13 olympijských hier. Akcia z roku 776 pred n. l. je taká významná, že od tohto dátumu začína grécky kalendár.

 

Ulička „slávy a hanby“

Skupina atlétov mieri na závod. Kým dorazí na štadión, prechádza uličkou „slávy a hanby“. Na jednej strane je lemovaná sochami najslávnejších olympijských víťazov, na druhej naopak podvodníkov, ktorí pri hrách podvádzali. Kedy presne ulička vznikla, nie je známe. Ako prvý zrejme neďaleko štadióna vyrástol hipodróm, teda dráha na jazdu na koni či na vozidlách. Preteky boli zhruba 600 metrov dlhé a 200 metrov široké. Aj aréna pre atlétov mala na svoju dobu obrie rozmery. Dlhá bola cez 200 metrov a široká cez 30 metrov. Do hľadiska sa vošlo neuveriteľných 45 000 divákov.

 

Nech zavládne mier!

Štadión búri ováciami. Tie prekvapivo nepatria žiadnemu z atlétov. Diváci oslavujú vojvodcu Themistokla (524–459 pred n. l.). Na začiatku 5. storočia pred n. l. sa Peržania dvakrát pokúsili podrobiť si grécke mestá. Pri druhom ťažení v roku 480 pred n. l. boli veľmi blízko úspechu. Za prekvapivým obratom stál práve Themistokles. Keď roku 476 pred n. l. dorazí do Olympie, aby videl ďalšie hry, dočká sa tu preto mimoriadneho privítania. „Akonáhle vošiel na závodisko, prestali sa prítomní starať o pretekárov a pozerali sa celý deň naň,“ uvádza grécky historik Plutarchos (asi 46–127). Themistoklova návšteva je pre Olympiu mimoriadne dôležitá. V meste je zriadený všegrecký rozhodcovský súd a vzniká „olympijská myšlienka“, teda záväzok, že počas športových hier zavládne medzi gréckymi obcami mier.

 

Kolosálny chrám

V centre Olympie vyrastá nová kolosálna budova. Obyvatelia mesta využijú rast jeho prestíže a v tieni Kronovho pahorku začínajú roku 472 pred n. l. budovať chrám k pocte boha Dia. „Stavba prekonala veľkosťou všetky ostatné svätostánky na Peloponéze,“ pripomína Sinn. Pôdorys má 28 x 64 metrov a stĺpy čnejú do impozantnej výšky 20 metrov. Robotníci práce dokončia po 16 rokoch práce v roku 456 pred n. l. Nový Diov chrám berie dych už pri pohľade z diaľky. Môže za to nádherná štítová výzdoba s mramorovými sochami, znázorňujúcimi príbehy späté s Olympiou. Tá na vstupnej strane je venovaná mytickému kráľovi Pelopsovi.

 

Dielňa medzi stanmi

Stanové mestečko na okraji Olympie je preplnené na prasknutie. O olympijské hry je stále väčší záujem, a návštevníkov tak čoskoro nie je kde ubytovávať. Pri západnom okraji metropoly preto vzniká akési stanové mestečko. Svoju dielňu si tu zriadi aj sochár Feidias (asi 490–430 pred n. l.). Miestnym samozrejme nestačí, že je Diov chrám prekrásny zvonku, chcú, aby budil údiv aj vo vnútri. Na jeho výzdobu nakoniec získajú tohto najznámejšieho umelca svojej doby. Podľa niektorých zdrojov ho za značný obnos vykúpia z aténskeho väzenia, kam bol uvrhnutý za údajnú spreneveru. Sochár Feidias po príchode do Olympie ihneď začne práce na soche boha Dia.

 

Zo slonoviny a zlata

Na lesklej hladine mramorovej nádržky je možné uvidieť odraz Diovej sochy. Feidias si na nej dáva nesmierne záležať. „Rovnako ako väčšina jeho predošlých prác, aj Diova socha vznikla za pomoci špeciálnej techniky, zvanej chryselefantina,“ približuje súčasný nemecký archeológ Michael Strock. Skulptúra ​​je vytvorená z rôznych materiálov na podpornej konštrukcii z dreva. Zatiaľ čo časti tela sú zo slonoviny, vlasy a šperky vznikajú zo zlata. 13 metrov vysoké dielo dokončí Feidias roku 432 pred n. l. a je umiestnené do zadnej časti Diovho chrámu. Socha, sediaca na tróne z cédrového dreva, je tak úchvatná, že je neskôr zaradená na zoznam siedmich starovekých divov sveta.

 

Stavebný boom

Blížia sa ďalšie olympijské hry. Poznať to aj v budove známej ako Leonidaion, ktorá slúži ako luxusný hotel pre významných návštevníkov a atlétov. Tým ponúka nielen pohodlné ubytovanie, ale aj vymoženosť v podobe vonkajšieho bazéna. Postupom rokov pribúda v Olympii množstvo budov, určených priamo športovcom. Najprv je to palestra, ktorá slúži na tréning pästných súbojov a na zápasy. Hneď pod ňou je potom vybudovaný gymnasion, teda veľká telocvičňa, v ktorej prebiehajú tréningy atlétov. Veľkému záujmu návštevníkov sa vtedy neteší len Diov chrám, ale aj ten Hérin. Pozostatky práve tohto svätostánku sú dnes miestom, kde sa zapáli olympijský oheň.

 

Pomník Macedóncov

Robotníci v centre mesta zahajujú práce na ďalšej významnej stavbe. Olympia sa v priebehu rokov stáva tak slávnym miestom, že tu chcú zanechať svoju stopu tí najväčší panovníci staroveku. Prvým z tejto plejády je Filip II. Macedónsky (382-336 pred n. l.), ktorému sa podarí zjednotiť Grécko pod svoju nadvládu. Rád by tu vztýčil pamätník víťazstva, ale umiera skôr, ako si tento sen môže splniť. Neobvyklý kruhovitý pomník tu napriek tomu vznikne. Postaviť ho dáva kráľov syn Alexander Veľký. „Vnútri tzv. Filippeia stáli sochy členov kráľovskej rodiny, ktoré svojou farebnosťou budili dojem, že sú zhotovené ako socha v Diovom chráme zo zlata a slonoviny,“ možno sa dočítať v knihe Olympia, kult, šport a slávnosť v antike.

 

Kúpele od kráľa?

Je leto a v Olympii panujú vysoké teploty. Miestnym ani návštevníkom to vadiť nemusí. Je tu totiž dostatok fontán. Navyše tu stoja aj výstavné kúpele. Ani po páde Grécka a nástupe rímskeho impéria sa na mimoriadnom postavení Olympie veľa nezmení. Prvý cisár Augustus (63 pred n. l.–14 n. l.) síce počas cesty po Peloponéze metropolu nenavštívi, jeho dôverník Marcus Agrippa (63–12 pred n. l.) sa v nej ale zrejme stavebne angažuje. Prekvapivo to platí aj pre judského kráľa Heroda (asi 73–4 pred n. l.). Práve on má financovať stavbu tunajších prekrásnych kúpeľov. „Bol veľmi oddaný gréckej kultúre,“ vysvetľuje Sinn. Podľa neho možno panovník, známy z Biblie ako vrah betlehemských detí, nechal dostavať aj sieň Echo, slúžiacu v Olympii na verejné stretnutia.

 

Neskromný Riman

Olympijský hipodróm je svedkom unikátnej divadla. V zime roku 66/67 n. l. navštevuje mesto rímsky cisár Nero. Ten si o sebe neskromne myslí, že je geniálny básnik, hudobník aj nepremožiteľný športovec. So svojim desaťzáprahom sa preto zúčastní pretekov v cirku. Hoci pri ňom vypadne z vozidla a do cieľa nedorazí, nechá sa vyhlásiť víťazom. Tiež Nero sa výrazne podpíše na architektonickom vzhľade mesta. Jednak si tu oproti priečeliu Diovho chrámu zaobstará palác a ďalej sponzoruje stavbu nedávno opäť objaveného strediska atletických športov.

 

Upálený filozof

Olympia chradne a upadá,“ lamentuje grécky filozof Peregrinus Proteus (asi 95–165). Posledné väčšie vzopätie zažije mesto v polovici 2. storočia. Stáva sa tak vďaka najbohatšiemu Grékovi tej doby, ktorým je istý Herodes Attikos (101-177). Politik spoločne so svojou manželkou obohatí v roku 153 n. l. Olympiu o dar, ktorým je vodovod zakončený pôsobivou fontánou, nad ktorou sa týči deväť metrov vysoká stena s 26 mramorovými sochami v životnej veľkosti. Podľa Peregrina však mesto smeruje k skaze. Zrejme aj preto na hrách v roku 161 vyhlási, že na ďalšej olympiáde spácha samovraždu. A ako sľúbi, tak urobí. Počas poslednej noci hier roku 165 sa upáli.

 

Mesto duchov

Všetko sa chveje a kymáca. Stromy padajú k zemi, rovnako tak sa rúcajú múry kedysi honosných stavieb v Olympii. Postupný úpadok mesta je spojený so vzostupom kresťanstva. Zásadnú ranu zasadia metropole nariadenia rímskeho cisára Theodosia I. (347-395) z roku 391 n. l., na základe ktorého sú uzavreté grécke svätyne. Olympia tak stráca na význame. Posledné hry sa v nej uskutočnia o dva roky neskôr, potom sa sídlo začne vyľudňovať. V 6. storočí je z neho už mesto duchov a ruín. Pád zavŕši niekoľko silných zemetrasení, po ktorých sa rozvaliny prepadnú sedem metrov pod zem a na viac ako 1000 rokov sa stratia ľudským zrakom...

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Pavel Besta

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Sobota, 20. júl. 2024. Meniny má Eliáš, Iľja, Eliána.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa