Pred 125 začali prvé moderné Olympijské hry: Naša krajina hrala v Aténach prím

Moderné olympijské hry sú najväčšou športovou udalosťou sveta. Ich vznik bol inšpirovaný starovekými hrami, ktoré sa konali od 8. storočia pred naším letopočtom vždy raz za štyri roky v gréckej Olympii. Pôvodne trvali len jeden deň a súťažilo sa iba v behu, neskôr sa k nemu pridali aj ďalšie disciplíny a trvanie sa predĺžilo na 5 dní. Zápoliť mohli len slobodní muži gréckeho pôvodu a víťazstvo im prinášalo nehynúcu slávu. Olympijské hry sa s väčšími či menšími prestávkami a zmenami konali až do 4. storočia, keď ich cisár Theodosius I. ako príliš pohanské zakázal.

Svojho znovuoživenia sa olympiáda dočkala až v roku 1896, a to z iniciatívy Pierra de Coubertina. Rodák z Paríža študoval v jezuitskom kolégiu, no rád športoval, jazdil na koni, vesloval a boxoval. Časom sa oboznámil s anglickým ponímaním športu ako výchovného prostriedku a začal dlhodobú kampaň na podporu športu vo francúzskych školách všetkých typov, pretože ho považoval za prostriedok k harmonickému vývoju mládeže.

Vtedajšie archeologické nálezy v Olympii upriamili jeho pozornosť aj k hromadnému zápoleniu. Svoj nápad usporiadať športové súťaženie podľa vzoru antických olympijských hier predostrel barón Coubertin prvýkrát v roku 1892, avšak neúspešne. Podporu pre svoju myšlienku získal až na Kongrese pre obnovenie olympijských hier v Paríži (1894), ktorého sa zúčastnilo 79 delegátov z 12 krajín.

Prvé olympijské hry sa konali symbolicky v Aténach, grécky kráľ Juraj I. ich slávnostne otvoril 6. apríla a skončili sa 15. apríla toho roku. Štartovalo na nich 241 športovcov v 43 disciplínach, väčšina účastníkov boli študenti alebo členovia atletických klubov, Uhorsko ako jediná krajina vyslalo svoj národný tím.

Atletické podujatia sa konali na Panaténskom štadióne, ktorý bol postavený v roku 330 pred Kristom, no pred novodobou olympiádou  musel byť nákladne reštaurovaný, čo sa podarilo len vďaka finančnej podpore zámožného egyptského Gréka Georgiosa Averoffa. Deväť z dvanástich súťaží vyhrali atléti zo Spojených štátov amerických, najväčšiu slávu však získal maratónsky víťaz Spyridon Louis.

Zaujímavé je, že jeho trofej vydražili v londýnskej aukčnej sieni Christie's v roku 2012 za 541.250 libier. Do dražby ho dal rovnomenný vnuk olympijského víťaza, ktorý týmto krokom chcel vyriešiť vlastné finančné problémy. Trofej nesie meno po Michelovi Brealovi, francúzskom filológovi, ktorý sa postaral o zaradenie mužského maratónu do programu prvých novovekých hier v roku 1896. Inšpirovala ho postava legendárneho posla Feidipida, ktorý bežal z Maratónu do Atén so zvesťou o víťazstve proti Peržanom.

Na štart prvého olympijského vydania sa postavilo 17 pretekárov, len desať z nich dobehlo a jedného neskôr diskvalifikovali, lebo na jednom úseku využil povoz. Víťazný Louis, ktorý do súťaže nastúpil ako neznámy nosič vody a počas pretekov údajne popíjal koňak, sa stal národným hrdinom. Trať zvládol za čas tesne pod tri hodiny s osemminútovým náskokom pred druhým.

K najúspešnejším športovcom sa zaradil aj Francúz Paul Masson, ktorý zvíťazil v troch z celkovo šiestich cyklistických závodov a Alfréd Hajós z Budapešti, ktorý vyhral dva zo štyroch plaveckých pretekov. Najbližšie Olympijské hry sa budú konať od 23. júla do 8. augusta 2021 v japonskom Tokiu.

Autor: © Zoznam/ako