Symbol nesmrteľnej lásky: Mal Tádž Mahal čierne dvojča?

„Na vlastné oči som to videl. Na druhej strane rieky začala vyrastať ďalšia skvostná hrobka. Nie biela, ale čierna ako uhoľ,“ rozpráva francúzsky obchodník Jean-Baptiste Tavernier (1605–1689), ktorý ako jeden z prvých Európanov precestuje Indiu krížom-krážom. Okrem toho, že si odtiaľ privezie množstvo diamantov, s ktorými potom na francúzskom dvore čulo obchoduje, zbadá vraj na vlastné oči ono legendárne dvojča slávneho Tádž Mahalu. Teda aspoň časť, dokončiť ho vraj Šáhdžahán (1592–1666) nestihne. Je na legende niečo pravdy? Po ďalšej pompéznej budove totiž nie je v okolí indickej Agry ani pamiatky, ostali tu len akési ruiny. Skutočne začala ďalšia hrobka rásť, alebo išlo len o Šáhdžahánov vysnívaný, ale nikdy nerealizovaný zámer?

Prečítajte si tiež

Tádž Mahal - najkrajší podvod na turistov (FOTOREPORTÁŽ)

Výprava za exotikou

Tavernier je známy svojou dobrodružnou a zvedavou povahou. Cestuje už od mladosti, a tak niet divu, že je mu Európa čoskoro primalá. Ťahá ho to ďalej, za exotikou. Roku 1638 sa preto vydá na svoju prvú výpravu do Indie. A neskrýva nadšenie. „Dokonca aj v tej najmenšej dedinke sa dá obstarať ryža, múka, maslo, mlieko…, cukor a cukríky,“ opisuje hojnosť tejto na hony vzdialenej zeme. Oveľa viac ako miestna kultúra ho však zaujmú bohaté diamantové bane, ležiace blízko mesta Agra. Hovorí sa, že práve z Indie si Tavernier priviezol obrovský modrý diamant, ktorý neskôr s tučným ziskom predal francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV. (1638 – 1715). „Nikdy nevysvetlil, ako sa k nemu dostal,“ píše publicista Robert J. Girod. Dá sa ale predpokladať, že obchodníkove konexie siahajú veľmi vysoko, údajne sa stretol aj so samotným Šáhdžahánom!

Pokazené plány

Naposledy navštívi Tavernier Indiu okolo roku 1665. Sily mu ubúdajú, v tom čase má už 60 rokov. Ožení sa potom s dcérou majetného klenotníka a presunie sa na svoje panstvo v Savojsku. Zážitky zhrnie v knihe Šesť ciest Jeana-Baptista Taverniera, ktorá sa stane hotovým bestsellerom. Zmieni sa v nej nielen o indickej architektúre a zvykoch, ale aj o monumentálnej čiernej hrobke, ktorú Šáhdžahán začal budovať na druhej strane rieky Jamuny – priamo oproti Tádž Mahalu. Nikdy ju ale nedokončil, pretože ho jeho nepodarený syn nechal uväzniť! Tomu nasvedčuje aj fakt, že vladár bol po svojej smrti pochovaný do hrobky k svojej žene, v ktorej mala pôvodne spočívať sama.

Zvyšky záhrad?

Zvyšky Čierneho Tádž Mahalu sú tu údajne vidieť aj v súčasnosti - stačí sa pozrieť na druhý breh rieky, kde sa nachádzajú podivné rozvaliny. Dodnes sa však medzi odborníkmi vedú spory o to, či ide o nikdy nedokončené základy monumentálnej hrobky, alebo „len“ o pozostatky veľkolepých záhrad, ktoré sa tu kedysi skutočne nachádzali. Ich súčasťou bolo aj hlboké jazero, v ktorom sa odrážala celá silueta Tádž Mahalu.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Aneta Bartoníková