NEMECKO - Po dokončení patril k najmodernejším stavbám svojho druhu v krajinách Varšavskej zmluvy. V prípade atómového, chemického alebo biologického útoku sa v Honeckerovom bunkre mali ukryť politické špičky NDR. Vydržali by v ňom dva týždne a potom by sa mohli v obrnených vozidlách presunúť na lepšie miesto.
Medzi Východom a Západom na konci 70. rokov minulého storočia pretrváva veľké napätie. V Nemeckej demokratickej republike panuje názor, že je ich krajina v neustálom ohrození a NATO môže zaútočiť v podstate kedykoľvek. Z toho dôvodu východní Nemci v rokoch 1978-1983 vybudujú v lesoch pri Prendene severovýchodne od Berlína protiatómový kryt, ktorý je dnes známy ako Honeckerov bunker. Meno získal podľa vtedajšieho komunistického vodcu NDR Ericha Honeckera (1912-1994).
S modernou kuchyňou
Rozsiahly opevnený komplex vyrastá neďaleko bydliska východonemeckých pohlavárov. Na jeho stavbu padne takmer 85 000 ton betónu. Hotový bunker má 3 poschodia, 300 miestností a počas 14 dní v ňom môže naraz prežívať zhruba 400 osôb. Je vybavený vlastnou studňou s vodovodom, rozvodnou centrálou, klimatizáciou…
V jeho útrobách nechýba ani moderne vybavená kuchyňa a zasadacia sála, určená pre porady. Vďaka silným betónovým stenám by mal ochrániť vrcholných politikov NDR pred výbuchom jadrovej bomby zhruba 80-krát silnejšou ako bola tá, ktorú Američania v auguste 1945 zvrhli na japonskú Hirošimu.
Nevedia, čo strážia
Výstavba podzemného krytu pri Prendene údajne zhltla približne rovnakú sumu peňazí ako monštruózny berlínsky Palác republiky, v ktorom sídlil parlament NDR. A aj keď získal meno po Honeckerovi, generálny tajomník Zjednotenej socialistickej strany Nemecka v ňom strávil dokopy len asi dve hodiny (podľa iných iba 15 minút), keď si ho prezeral krátko po dokončení. Na záver svojej návštevy mal povedať niečo v tom zmysle, že by sa vo vnútri nechcel zdržiavať dlhšiu dobu…
Bunker začal fungovať v decembri 1983, a to v režime prísneho utajenia. O jeho existencii nemala väčšina východných Nemcov tušenie. A čo sa nachádza za masou betónu, môžu len hádať aj ozbrojení muži, ktorí ho strážia! „Tri stovky vojakov… vedeli, že strážia niečo dôležité, ale nevedeli čo,“ dodáva súčasný nemecký bádateľ Hannes Hensel.
Personál, ktorý pracuje priamo v bunkri a zaisťuje jeho prevádzku, je viazaný mlčanlivosťou a domov za rodinou sa dostane len zriedka. Podľa pamätníkov bolo na tejto práci najťažšie vedomie, že v prípade vypuknutia vojny by pre svojich najbližších nemohli nič urobiť a nemali by o nich žiadne správy.
Nájazdy vandalov
Po znovuzjednotení Nemecka v októbri 1990 prevezme kontrolu nad Honeckerovým bunkom nemecká armáda. O tri roky neskôr je celý objekt uzavretý, avšak kvôli nedostatočnému zaisteniu sa stáva obľúbeným cieľom vandalov, zlodejov i dobrodruhov, ktorí túžia po nejakom „suveníre“ z éry NDR.
V lete 2008 bádateľ Hensel získava od úradov potrebné povolenia a na tri mesiace kryt oficiálne otvára pre turistov. Pozrieť sa do neho príde viac ako 20 000 zvedavcov. Na jeseň toho istého roku sú však všetky prístupy do Honeckerovho bunkra zabetónované a celý objekt zostáva verejnosti neprístupný dodnes.
