Muž, ktorý v dažďovom pralese sleduje pohyb šimpanzov, musí tieto primáty nasledovať, kamkoľvek sa vydajú - s výnimkou tých, ktoré sa skrývajú v korunách stromov. Onesmas Ainebyona stopuje šimpanza s takým vnútorným odhodlaním, že si dokázal získať dôveru ich vodcu menom Jean. Ten jedného rána zliezol zo stromu práve vo chvíli, keď sa Ainebyona zdržiaval blízko. Napísala to agentúra AP.
Stopárovi trvalo štyri roky, kým s alfa samcom Jeanom nadviazal vzťah. Šimpanz si na ľudí natoľko zvykol, že predstiera spánok, zatiaľ čo turisti okolo neho robia hluk, ktorý ostatných šimpanzov vyženie preč. Stav, pri ktorom sa šimpanzy naučia cítiť pohodlne v ľudskej prítomnosti, tamojšie úrady na ochranu zveri popisujú ako takzvanú adaptáciu.
Ainebyona a ďalší, ktorí sa podieľajú na ochrane šimpanzov v tomto odľahlom ugandskom dažďovom pralese, tvrdia, že sa usilujú o taký druh spolupatričnosti, ktorý je šimpanzom spočiatku nepríjemný. Adaptácia šimpanzov môže trvať niekoľko rokov. Tamojší ochranári, vrátane Ainebyony, nielenže sledujú pohyb opíc, ale tiež sa snažia zabezpečiť, aby šimpanzy ako Jean neuhynuli v mladom veku. "Práca vyžaduje trpezlivosť, ale aj vášeň. Musíte sa starať," povedal Ainebyona. Tento ugandský ochranca les neopúšťa, ani keď prší. "Prijímate to. Dážď vás musí poraziť, ale šimpanza opustiť nemôžete," hovorí Ainebyona.
Dažďový prales v západnej Ugande je súčasťou národného parku Kibale. Ten je chránenou oblasťou, ktorú niektorí označujú za svetové hlavné mesto primátov. Okrem šimpanzov, ktorí tam sú významnou turistickou atrakciou, sa v parku vyskytujú aj opice guerézy.
Turisti sa nemôžu vydávať po stopách divokých šimpanzov, ktoré utekajú hlbšie do hustých horských lesov a sú známe svojou agresivitou pri územných stretoch. Strážcovia preto turistov vodia k jednej z troch skupín šimpanzov, ktoré sú na kontakt s ľuďmi zvyknuté. Tieto skupiny mávajú desiatky až stovky členov. V oblasti Kibale dnes žije minimálne 1000 šimpanzov, z ktorých mnohé zostávajú úplne divoké.
Aj privyknuté šimpanzy bývajú voči ľuďom relatívne opatrné a len niekoľko z nich ako Jean plne prekonalo akékoľvek nepohodlie v blízkosti ľudí. "Jean je môj kamarát," povedal Ainebyona jedného rána, keď sa v blízkosti zhromaždili turisti. Silný a okázalý šimpanz si vo svojich 20 rokoch ľahol na chrbát a dal si nohy hore.
Ainebyona patrí medzi štyroch mužov, ktorí pracujú na adaptácii šimpanzov. Zatiaľ čo šimpanzy odpočívajú, ochrancovia sa krčia v bahne blízko. Keď sa idú primáty prejsť, sú im nablízku a niekedy dokonca vydávajú rovnaké zvuky ako šimpanzy. V Kibale stojí výlet za šimpanzom zahraničného návštevníka 250 dolárov. "Snažíme sa o šimpanzoch niečo zistiť, ale oni sa zároveň snažia zistiť niečo o nás," hovorí turistický sprievodca Alex Turyatunga.
"Adaptácia šimpanzov a s nimi spojený cestovný ruch môžu zlepšiť vzťah medzi ľuďmi a týmito primátmi. Šimpanzy, ktoré sa adaptovali, slúžia ako určitý symbol toho, čo sa od nich môžeme naučiť, čo získame ich ochranou a čo stratíme, keď ich nebudeme chrániť," povedal David Morgan, ktorý v Konžskej republike spoluriadi projekt na záchranu.
Šimpanz obyčajný je jedným z dvoch druhov primátov s najužšími evolučnými väzbami na človeka. Vedci uvádzajú takmer 99-percentnú podobnosť DNA medzi ľuďmi a šimpanzmi, podobne aj u šimpanzov bonobo. Medzinárodný zväz pre ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) radí šimpanzy medzi ohrozené druhy. Tieto primáty čelia hrozbám, ako je pytliactvo či úbytok prirodzeného prostredia.
Národný park Kibale získal v roku 1993 rozšírený status ochrany, keď do lesa prenikli stovky ľudí, začali tam stavať domy a rúbať stromy na palivové drevo. Park dnes prosperuje, okrem iného vďaka programu adaptácie šimpanzov, ktorý turistom umožňuje priamo prispievať k ich ochrane.
