Technické pamiatky Kremnice

Slobodné kráľovské mesto bolo od 16. storočia sídlom komorného grófa a jedným z hlavných producentov zlata v Uhorsku.

Od roku 1328 v meste pracovala známa mincovňa, ktorá razila slávne kremnické dukáty. V 15. storočí vzniklo opevnenie mesta s tromi mestskými bránami. Napojilo sa na hradný areál s centrom okolo pravidelného námestia s kostolom, radnicou a honosnými gotickými meštianskymi domami prestavanými v období renesancie.

Ústie, resp. murovaný portál Hornej dedičnej štôlne nazývanej aj mestskou štôlňou, sa nachádza na severnom okraji mesta pri Kutnohorskej ceste (neďaleko šachty Ferdinand). Raziť sa začala v 14. storočí (v roku 1385) v nadmorskej výške 564,5 metrov a dosiahla dĺžku 4 280 metrov. Smeruje k šachte Leopold. Razená bola ručne želiezkom a kladivkom. Má elipsový profil, v spodnej časti sa nachádza vodný kanál na odvod podzemných vôd. Banské diela podfáravala v hĺbke od 60 do 170 metrov.

Keď nestačila odčerpávať vodu, nahradili ju Hlbokou dedičnou štôlňou, ktorú začali raziť v roku 1519 v nadmorskej výške 473 metrov. Jej ústie nie je označené, nachádza sa pod Kremnicou pri ceste cez Hornú Ves. Razenie štôlne trvalo s prestávkami 94 rokov, pričom dosiahla celkovú dĺžku úctyhodných 7 050 metrov. V roku 1813 bola ťažba pod úrovňou štôlne zastavená a v roku 1841 sa začalo s hĺbením tretej dedičnej štôlne pomenovanej podľa cisára ako Hlavná dedičná štôlňa cisára Ferdinanda. Jej ústie umiestnili pri Hrone v dnešnom Žiari nad Hronom v nadmorskej výške 255,7 metra. Má masívny murovaný portál. Dedičná štôlňa podfárala všetky vtedajšie zvislé banské diela, Štvrtú šachtu, šachtu Ferdinand, Anna-šachtu až po šachtu Ludovik (do roku 1931). Dosiahla tak celkovú dĺžku 15 481 metrov, odviedla vodu z banských diel a neskôr aj z Turčekovského vodopádu do rieky Hron.

Zaujímavými pamiatkami sú takisto portály ťažobných štôlní. V časti prepadliska Šturec, ku ktorej sa viaže povesť o veľkom banskom nešťastí spojenom so zemetrasením v roku 1443, sú zachované murované portály štôlní Václav (sever, stred a juh) a štôlne Šturec (Šľak). Portály pochádzajú z roku 1927. V roku 1970 boli doplnené ozdobnými mrežami a kamennými tabuľami o pôvode a histórii štôlní. (...)

Začiatky tohto vodného diela nie sú jasné, pravdepodobne sa začal budovať už v 15. storočí, druhá vetva v 17. storočí. Privádzal vodu z povodia rieky Turiec k banským dielam v Kremnických Baniach a v Kremnici na pohon banských strojov a zariadení. Vodovodná trasa bola vedená po vrstevniciach, pôvodne vyhĺbená v kameni alebo vystužená drevom a vodnými žľabmi pokrytými šindľom. V 19. storočí dosiahol vodovod dĺžku 16 896 metrov s celkovým spádom asi 50 metrov. (...)

V súčasnosti má vodovod po Hron celkovú dĺžku 34 405 metrov a prevýšenie 587 metrov. Okrem deviatich vodných štôlní je na trase akvadukt (18 metrov), dve akumulačné nádrže na vodu, usadzovacia a vyrovnávacia nádrž, šachta a tri stupne elektrární.

Prvá elektráreň bola vybudovaná už v roku 1894. Po roku 1918 sa začali budovať nové elektrárne. Pôvodne mali byť postavené štyri: štvrtý stupeň v podzemí pri Štvrtej šachte s tromi turbínami, druhý stupeň z roku 1937 s dvomi turbínami a prvý stupeň pri šachte Anna z roku 1941 s dvomi Francisciho turbínami. Tretí stupeň nebol postavený. Výkon celej kaskády je 3 460 kW. Vodovod spolu s elektrárňami je dodnes v prevádzke a je evidovaný ako kultúrna pamiatka. (...)

Viac si môžete prečítať v knihe Mlynka, L., Haberlandová, K.: Technické pamiatky. Dajama 2007.

Zdroj/autor: Dajama, technicke pamiatky, drom