Európsky deň židovskej kultúry

Židovský cintorín-Praha

EURÓPSKA ÚNIA - Hudba je hlavnou témou Európskeho dňa židovskej kultúry, ktorý pripadá na dnešnú nedeľu a koná sa súčasne v približne 30 európskych krajinách vrátane Slovenska.

Počas tohto dňa má širšia verejnosť možnosť spoznávať kultúrne a historické dedičstvo židovskej obce.

Začiatky Európskeho dňa židovskej kultúry siahajú do roku 1996 do francúzskeho departementu Bas-Rhin, kde židovské združenie B'nai B'rith Hirschler v Štrasburgu pod vedením Claude Blochovej v spolupráci s Agentúrou pre rozvoj turistického ruchu v departemente Bas-Rhin a ďalšími židovskými náboženskými obcami si stanovili cieľ, že zachránia bohaté dedičstvo vidieckeho charakteru v Alsasku a celej východnej časti Francúzska.

Preto zorganizovali akciu s názvom Deň otvorených dverí. Počas nej v kultúrnych a kultových zariadeniach pripravili prednášky, organizované návštevy, koncerty, rozdávali brožúrky a letáky s vysvetleniami na tému židovská kultúra.

V Alsasku malo podujatie veľký úspech. Pre návštevníkov sa otvorili inak nedostupné židovské miesta, akými sú synagógy, cintoríny, rituálne kúpele, ďalej múzeá, bývalé židovské štvrte a podobne.

K podujatiu sa pripojili susedné regióny v Nemecku a vo Švajčiarsku. O tri roky neskôr sa projekt rozšíril na celé Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko, Taliansko a Španielsko.

V roku 2000 sa pripojilo k rozvoju tejto iniciatívy na európskej úrovni ďalších 11 štátov. V tom roku nadobudol projekt priblíženia židovskej kultúry nadnárodný charakter a prvýkrát sa konal ako Európsky deň židovskej kultúry.

Na európskej úrovni sa jeho spoluorganizátormi stali štyri organizácie: Agentúra pre rozvoj turistického ruchu v departemente Bas-Rhin, B'nai B'rith Európe, Európska rada židovských komunít a Red de Juderias de Espaňa - Caminos de Sefarad.

Zdroje konštatujú, že Európsky deň židovskej kultúry zaznamenáva od svojho začiatku aj na európskej úrovni pomerne veľký úspech. V číselnom vyjadrení ide o približne 500 aktivít organizovaných v asi 200 mestách, mestečkách a obciach združeniami, kanceláriami turistického ruchu a cestovnými.

Značný podiel na organizovaní tohto dňa majú aj dobrovoľníci. Vďaka nim všetkým približne 150.000 návštevníkov si každý rok príde pozrieť dedičstvo architektonického, kultúrneho, umeleckého, historického a náboženského charakteru. Pritom veľkú časť návštevníkov tvoria nežidia, najmä miestni obyvatelia.

Medzi hlavné ciele Európskeho dňa židovskej kultúry patrí najmä: upriamenie pozornosti Európanov na spoločné historické a kultúrne dedičstvo v duchu tolerancie a dialógu, ďalej uľahčenie prístupu všetkých k židovskej kultúre, ak majú o ňu záujem, podčiarknutie potreby zachovania tohto dedičstva pred ničením (deštrukciou) a zabudnutím a v neposlednom rade aj rozvíjanie európskeho turistického ruchu na tému kultúra.

Festival podujatí v rámci Európskeho dňa židovskej kultúry sa nesie každý rok v duchu novej témy. Každé zúčastnené mesto a komunita sa rozhodne podľa vlastných možností, ako bude verejnosti prezentovať židovskú kultúru.

Židovské hudobné dedičstvo je veľmi rozsiahle a viacvrstvové. Odráža sa v ňom skúsenosť z diaspóry. Inštrumentálna muzika, spevy v jazyku jidiš, židovsko-arabská a židovsko-španielska hudba, spevy v synagógach, najnovšie kreácie inšpirované tradíciou - toto všetko nesie označenie židovská hudba.

Neexistuje jedna židovská hudba, ale je ich niekoľko, každá je výsledkom určitej histórie a osobitného kultúrneho prostredia, napísal riaditeľ Francúzskeho strediska židovskej hudby a zástupca riaditeľa Nadácie francúzskeho judaizmu Hervé Roten pri príležitosti tohtoročného Európskeho dňa židovskej kultúry.

Aj na Slovensku sa v tento deň konajú rôzne akcie. Židovská náboženská obec umožňuje vstup do vzácnych historických objektov, akými sú napríklad v Bratislave Pamätník Chatama Sofera na Nábreží armádneho generála Ludvíka Svobodu, synagóga na Heydukovej ulici či Múzeum židovskej kultúry na Židovskej ulici. Popri metropole na Dunaji sa do akcie v minulosti zapojili aj ďalšie mestá, napríklad Komárno.