ORBIS PICTUS

Tisíce ľudí si pripomenuli zásah na Námestí nebeského pokoja

Okolo 150 tisíc ľudí sa vo štvrtok zišlo v hongkonskom parku, aby si sviečkovým zhromaždením pripomenuli 20. výročie krvavého zásahu bezpečnostných síl na pekinskom Námestí nebeského pokoja (Ťien an-men). Každoročná demonštrácia je jediným spomienkovým podujatím svojho druhu na celom území Číny.

Výročné zhromaždenie v hongkonskom Viktóriinom parku sa stalo dôležitou udalosťou ako pre hnutie za demokraciu v Číne, tak aj pre kampaň za zmenu oficiálneho vyhlásenia Pekingu odsudzujúceho demonštrácie z roku 1989. "Toto zhromaždenie ukáže svetu... že stále pamätáme na demokratické hnutie z Námestia nebeského pokoja," uviedol pre tlačovú agentúru AFP Siung Jan, jeden zo študentských lídrov protestov, ktorého v sobotu prekvapivo vpustili do Hongkongu. Svetlo sviečok pri tom osvetľovalo hlavné pódium, na ktorom visel transparent s nápisom v čínštine: "Štvrtého júna, 20 rokov - odovzdávanie pochodne ďalšej generácii."

Zásah na Námestí nebeského pokoja, pri ktorom prišli o život stovky a možno až tisíce ľudí, zostáva stále pre Čínu tabu a jej vedenie sa postaralo o to, aby sa výročie incidentu nikde v krajine aktívne nepripomínalo. Hongkong, ktorý má oddelený právny systém od zvyšku Číny v rámci dohody o návrate pod čínsku správu z roku 1997 však zostáva centrom činnosti disidentov. Vo svojom systéme si totiž ponechal slobodu slova. "Hongkong je jediným miestom v Číne, kde môže žiariť svetlo sviečok, a žiariť bude," vyhlásil Čchung Man-kchwong, prodemokratický poslanec a jeden z organizátorov zhromaždenia.

Do Hongkongu úrady nepovolili vstup demonštrantovi z Námestia nebeského pokoja Siangovi Siao-ťiovi, čo odsúdili ako ľudskoprávne organizácie, tak aj Spojené štáty americké. Ďalšieho lídra študentských nepokojov, Wu-eža Kchai-siho vo štvrtok deportovali zo susednej oblasti Macau na Taiwan. Wu-ež Kchai-si, podľa úradov druhý "najvýznamnejší" predstaviteľ protestov, v stredu odletel do mesta Macao v nádeji, že sa mu podarí dostať na čínsku pevninu, kde by sa vydal do rúk úradov a čelil súdnemu procesu.

Masakra na Námestí nebeského pokoja sa odohrala 4. júna 1989 a znamenala koniec snáh demokraticky zmýšľajúcej časti čínskej spoločnosti o reformu komunistickej štátnej mašinérie. Zásahu predchádzalo šesť týždňov demonštrácií, pričom počas nich málokto tušil, že sa režim s demonštrantami poráta až takto ostro. V istých chvíľach to skôr vyzeralo, že systém, proti ktorému študenti protestovali, sa zrúti alebo aspoň podstúpi reformy. Napríklad vtedy, keď čínska štátna televízia naživo vysielala diskusiu medzi premiérom a vodcom demonštrantov, alebo počas návštevy prezidenta Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova, od ktorého si demonštranti sľubovali podporu. Rok 1989 znamenal koniec komunistickej diktatúry vo väčšine krajín vtedajšieho východného bloku. Čína však aj 20 rokov po týchto udalostiach zostáva verná komunistickým ideálom a rovnako ako vtedy ich presadzuje nedemokratickými a násilnými metódami.

Opozične zmýšľajúci Číňania si 20. výročie zásahu proti študentom pripomínajú bielym odevom. Skrytú formu protestu museli zvoliť preto, že o udalosti, ktorá zhrozila celý svet, nie je v Číne ani po dvoch desaťročiach dovolené hovoriť.

Zdroj/autor: afp,tasr,drom