SLOVENSKO - Rozložitá hrobľa na slovensko-poľskej hranici chráni pred krutými severákmi najsevernejší cíp našej krajiny – Hornú Oravu. Kraj úzko spätý so životom a tvorbou slávneho Pavla Országha Hviezdoslava, rodáka z neďalekého Vyšného Kubína.
A ja pašu mal po tvojich, Horo, grúňoch malebných, pašienkoch slnných hojnú ducha pastvu. Oj, vďačný som, som splna povďačný ti, velebná ty Hora, babička s prítulným lonom, s žičným podolkom...
Takto sa oravský kráľ veršov na sklonku dvadsaťročného plodného pobytu v Námestove lúčil s horou svojho srdca. Na úpätí Babej hory stáli vtedy ešte Polhorské jódové a slané kúpele. Tunajšie pramene silne mineralizovanej jódobrómovej vody, svojím zložením jedinečnej prinajmenšom v rámci strednej Európy, boli známe už oddávna. Dokonca sa z nich odparovaním získavala soľ.
Začiatkom 19. storočia prišli niektorí vedátori na myšlienku využiť slanú vodu na liečivé účely. Nápadu sa ujal František Skyčák, svojho času jediný slovenský poslanec uhorského snemu. Roku 1863 postavil na Slanej vode kúpeľný dom i niekoľko drevených pavilónov. Úspešne sa tu liečili poruchy štítnej žľazy, črevné, žalúdočné, ženské choroby a ďalšie neduhy. Počas prvej svetovej vojny majitelia kúpele opustili, ľudia ich vyrabovali, budovy spustli a nikto ich už viac neobnovil.
V časoch básnikovho pobytu v Námestove však kúpele fungovali a jeden z drevených domčekov bol obľúbeným výletným sídlom Hviezdoslavovcov. Nuž a odtiaľto sa priam núka cestička utešenou alejou cez Rabčickú hoľu do údolia Bystrej, k poľane s horárňou. Drevenica v štajerskom štýle, postavená v 60. rokoch minulého storočia. Pri horárni stála storočná lipa, pod ktorou sedávali Hviezdoslavovci, keď ich hostila mladá hájnička Hanka. Lebo v tej horárni žil kedysi horár Lach so svojou ženou – ženou hájnikovou, prototypom Hviezdoslavovej Hanky Čajkovej.
Horáreň je dnes pamätnou izbou, expozíciou zasvätenou nielen jednému básnikovi, ale aj jednej básni – Hájnikovej žene (...)
Vy si doprajte Babiu horu za jasného jarného alebo jesenného dňa a už cestou nahor vychutnávajte predchuť rozprávkových výhľadov, ktorými je tento vrchol povestný. Nič nebráni zraku v ďalekom rozhľade koldokola – na šíre poľské roviny, čo sa rozprestierajú v hĺbke pod ponurými severnými zrázmi vrchu, na rozložité Pilsko a malebné pohoria Oravy, na ostré hrebene Tatier, čo sa kľukatia v diaľke za vodami Oravskej priehrady (...)
Viac sa dočítate v publikácii od vydavateľstva Dajama Prírodné Krásy Slovenska – Najkrajšie vrchy, rok 2007.
Zdroj/autor: Dajama, najkrajsievrchy, drom
