EXTRA Tajomstvo Vianoc

V Biblii sa uvádza, že Boh stvoril človeka ako vrchol tvorstva na svoj obraz. Znamená to, že ako jediné stvorenie ho obdaril dušou a slobodnou vôľou.

Keď videl, že Adam nemá medzi ostatnými živočíchmi partnera, stvoril mu Evu a rozkázal im množiť sa a podmaniť si Zem. Súvis medzi prvým hriechom a vykúpením z neho – čiže aj medzi udalosťou z raja a Vianocami - zdôrazňuje pomenovanie Ježiša Krista “posledným Adamom” a jeho matky Márie “druhou Evou”. Eva je matkou prirodzeného života ľudstva, Mária zas duchovného života vykúpených. Prvý Adam symbolizuje ľudskú slabosť a hriešnosť, Ježiš Kristus víťazstvo nad smrťou a spásu.

Prví ľudia boli dokonalí, bez náklonnosti k hriechu. Nemali zomrieť, ale plynulo prejsť do večnej blaženosti. Aby si však túto blaženosť zaslúžili a sami sa rozhodli pre Boha, dostali slobodnú vôľu a zákaz jesť zo stromu poznania dobra a zla.

Diabol, čiže padlý anjel, ktorý za svoju vzburu voči Bohu už dostal večný trest, ľuďom závidel. Oklamal Evu a naviedol ju prestúpiť Boží zákaz a ona naviedla na hriech aj Adama. Ľudia stratili nevinnosť, čo Biblia vyjadruje slovami “zbadali, že sú nahí”. Boh všetkých účastníkov hriechu potrestal. Preklial hada, žene predpovedal pôrodné bolesti a večnú nenaplnenú túžbu po mužovi, ktorý bude nad ňou vládnuť, a Adam ako zástupca ľudstva mal spoznať námahu, spojenú s dorábaním chleba. Hlavným trestom však bola strata spojenia s Bohom.

Ale spravodlivý sudca zároveň prejavil svoje milosrdenstvo a prisľúbil ľudstvu vykupiteľa. Súvis medzi prvým hriechom a vykúpením z neho – čiže aj medzi udalosťou z raja a Vianocami - zdôrazňuje pomenovanie Ježiša Krista “posledným Adamom” a jeho matky Márie “druhou Evou”. Eva je matkou prirodzeného života ľudstva, Mária zas duchovného života vykúpených. Prvý Adam symbolizuje ľudskú slabosť a hriešnosť, Ježiš Kristus víťazstvo nad smrťou a spásu.

O živote Adama a Evy po vyhnaní z raja sa Biblia nezmieňuje. Spomína iba ich synov a dcéry, z ktorých menuje troch - Kaina, Ábela, ktorého Kain zabil, a Seta, náhradu za Ábela. Cirkev zachovala tradíciu o bohumilom živote Adama a Evy, na východe sa dokonca uctievajú ako svätí.

 

Vianočné sviatky majú na Slovensku rôzne mená

Slávenie sviatku večer pred jeho skutočným termínom prebrala cirkev zo židovskej tradície. Pre Židov sa totiž deň začína predchádzajúcim večerom. Preto sa slávnostné vianočné omše slúžia o polnoci z 24. na 25. decembra. Hlavná vianočná omša je však 25. decembra predpoludním.

Pre 24. december máme na Slovensku niekoľko názvov. Oficiálne sa tento deň a večer pre bohato prestretý stôl a množstvo jedál nazýva Štedrý. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa vyskytuje názov “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Slávenie sviatku večer pred jeho skutočným termínom prebrala cirkev zo židovskej tradície.

Pre Židov sa totiž deň začína predchádzajúcim večerom. Preto sa slávnostné vianočné omše slúžia o polnoci z 24. na 25. decembra. Hlavná vianočná omša je však 25. decembra predpoludním.

V prevažne evanjelických dedinách stredného Slovenska nájdeme staré pomenovanie Dohviezdny večer. Používajú sa aj spojenia Pôstny alebo Postiaci a Svätý večer. V Novohrade a v časti Hontu a Zemplína sa zachovalo staré slovo Kračún. Používa ho aj ukrajinčina (Kračun), bulharčina (Kračon), maďarčina (Karácsony) aj rumunčina (Grăčiun). Jeho etymológia sa vysvetľuje dvojako - pochádza buď zo slovesa krátiť, čo súvisí s krátkosťou dní v čase zimného slnovratu, alebo z latinského creatio – narodenie.

V juhozápadnej polovici Slovenska sa ustálil názov Vianoce zo staronemeckého Winnahten. V severovýchodnej časti Slovenska sa na označenie Vianoc používa slovo Hody. V severnej časti Trenčianskej stolice a na Kysuciach sa im hovorilo jednoducho Sviatky.

 

Magické vianočné obrady mali zabezpečiť hospodársky úspech

Vianocami sa začínal nový hospodársky rok, a preto boli popretkávané množstvom magických úkonov, ktoré mali zabezpečovať prosperitu hospodárstva a rodiny. Ľud veril, že “tak ako bolo cez Vianoce, bude aj po celý rok”. Vianoce boli až do 16. storočia zároveň novoročnou oslavou, pretože 1. január sa chápal len ako ôsmy deň vianočný. Začínal sa nimi nový hospodársky rok, a preto boli popretkávané množstvom magických úkonov, ktoré mali zabezpečovať prosperitu hospodárstva a rodiny.

Ľud veril, že “tak ako bolo cez Vianoce, bude aj po celý rok”. Po dedine chodili mládenci v maskách kozy alebo býka s magickou plodonosnou funkciou. Symbolizovali potenciu a počas výstupu v každom dome sa vyváľali v hnoji alebo na zemi, čím jej odovzdali silu svojej plodnosti.

Dôležitým predmetom plodonosnej mágie bola slama, a to nielen v Európe, ale aj v Ázii, Amerike a v Tichomorí. Ľudia ju stlali pod štedrovečerný stôl a spávali na nej. Vianočná slama sa podkladala pod sliepky, aby dobre niesli, obväzovali sa ňou stromy, aby dobre rodili, alebo sa pálila na obilnom poli.

Magickú funkciu ľudia pripisovali aj závesným slameným predmetom, ktoré nazývali kvočka, pavúk alebo slamená baba. Boli to predmety upletené zo slamy alebo klásky zapichnuté do zemiaka a ozdobené srsťou, stuhami a poľnými plodinami. Niekedy mali stromovitý tvar a boli vlastne predchodcami vianočného stromčeka. Po Vianociach ich gazdiné odkladali do komory a používali ako magický predmet v ľudovom liečení.

Z ďalších zvyklostí možno spomenúť železnú reťaz, ktorou sa omotali nohy stola, čo malo zaručiť súdržnosť rodiny. Gazdovia dávali k štedrovečernému stolu aj dožinkový veniec, aby si zabezpečili dobrú úrodu v nasledujúcom roku.

 

Zdroj/autor: sita,drom

Zdieľať článok na Facebooku