MARIÁNSKE OSTROVY - Len raz a zatiaľ naposledy, sa človek pozrel na najhlbšie miesto na zemi.
V takmer jedenásť kilometrovej hĺbke, úplnej tme, zime a tlaku asi tisíckrát väčším ako na hladine mora, čakalo na odvážlivcov prekvapenie: zbadali tu tajomné ryby. Do hlbočiny zostúpil Challenger v Mariánskej podmorskej priekope v Tichom oceáne pred 50 rokmi 23.januára 1960.
Batyskaf Trieste so Švajčiarom Jacquesom Piccardom a poručíkom amerického námorníctva Donaldom Walshom dosiahli hĺbky 10 916 metrov. Od tej doby tu človek nebol.
Hlavným cieľom tohto rekordného ponoru pri ostrove Guam, východne od Filipín bolo dokázať, že dosiahnutie extrémnych hĺbok je vôbec možné. Zostup batyskafu trval 4 hodiny a 48 minút a Piccard s Walshom strávili na oceánskom dne asi 20 minút. Keď sa usadilo rozvírené bahno, uvideli v matnom svetle reflektorov rovný terén pieskového zafarbenia. Teplomer ukazoval len sedem stupňov Celzia.
„Keď sme boli takmer na dne, zbadal som tesne pod nami akýsi druh platýsovitej ryby, podobala sa morskému jazyku a merala približne jednu stopu (30,48 cm) na dĺžku a šesť palcov na šírku. V momente. keď som ju uvidel, všimli sme si aj dve guľaté oči posadené na temene hlavy...., ako v kovovom votrelcovi prenikáme do jej ríše ticha,“ napísal neskôr Piccard. „Naraz tu bola odpoveď, ktorú biológovia hľadali desaťročia. Môže aj v týchto najväčších hlbinách oceánu existovať život? Áno, môže.“
Potápači uvideli tiež „krásneho červeného garnáta“, ale nič z toho nevyfotografovali. Batyskaf totiž nebol vybavený vonkajšou kamerou s bleskovým svetlom.
V ďalších rokoch objavili vedci s pomocou lepšej techniky v tomto, takzvanom hlbokomorskom pásme (2000-10000 m), množstvo živočíchov, napríklad svetielkujúce ryby zvláštnych tvarov ako morský ďas, oliheň, pĺž.
Mariánska priekopa (Mariana Trench) je najhlbšie miesto zemského povrchu s hĺbkou maximálne 11 034 metrov pod hladinou severného Tichého oceánu. Leží pri Mariánskych ostrovoch, 11°21′ N 142°12′ E.
Bola prvýkrát objavená v roku 1951 Britskou výskumnou loďou Challenger II, ktorá dala názov najhlbšej časti priekopy - Challengerskej priehlbiny. Meraním času odrazu zvuku od dna priekopy sonarom namerali na Challengeri II hĺbku 10 900 m (11° 19' N, 142° 15' E). Vzhľadom na presnosť metódy merania a ich opakovaní oficiálne oznámili opatrnejšiu hodnotu: 10 863 m. Následné merania uskutočnené ďalšími expedíciami hĺbku priekopy spresňovali až na 10 911 m.
23. januára 1960 (13:06) sa Don Walsh a Jacques Piccard ponorili v batyskafe Námorníctva Spojených štátov amerických Trieste na dno priekopy. Na dne priekopy tlak dosahoval hodnoty 108,6 MPa. Výskumníci Jacques Piccard a Donald Walsh boli v guľatej pozorovacej kabíne so stenami hrubými 12,7 cm, kvôli ochrane pred enormným tlakom. Ponor trval 4 hodiny a 48 minút.
Palubné prístroje ukazovali hĺbku 11 521 m, údaje boli korigované na 10 916 m (tiež udávané 10 910 m). Na dne Walsha a Piccarda prekvapila prítomnosť života (ploská ryba, flounder), ktorému zjavne extrémny tlak neprekážal.
Zdroj/autor: čtk,wiki,drom, (pozri aj Galériu)
VIDEO Mariánska priekopa
