SPOJENÉ ŠTÁTY - Opustené dediny, vymreté miesta, fantómové mestá: mnohí turisti ich navštevujú ako najväčšie atrakcie. Príkladom sú talianske Pompeje, pochované sopkou Vezuv, ktoré každoročne navštívia tisícky dovolenkujúcich turistov. Fakt, že podobný osud hrozí mnohým dnešným metropolám, už tuší len málokto.
Americký ekonomický magazín Forbes zostavil zoznam miest, ktoré by mohli v priebehu 21. storočia zmiznúť z mapy sveta. Dôvody na to sú rôzne - či už klimatické zmeny a ich dôsledky alebo ďalší fenomén dnešnej doby - migrácia.
Klimatické zmeny či starnutie obyvateľstva spôsobujú, že i napriek tomu, že mestská populácia rastie, mestá sa zmenšujú a nepostihuje to len malé mestá. V Japonsku sú mnohé dedinky, v ktorých žije už len zostarnutá generácia, v ohrození vymiznutia.
To isté platí aj pre americké štáty Kansas a Dakota, z ktorých mladí húfne odchádzajú. Podobné prípady sú späté aj s minulosťou Nemecka. Po tom, ako v roku 1989 padol Berlínsky múr, milióny ľudí migrovali z východného do západného Nemecka. Státisíce bytov a domov zostali zrazu opustené.
Väčšina dnešných miest pôsobí zdatne a odolne. Pravdepodobnosť, že by sa mohli premeniť na prach, sa nezdá byť veľmi vysokou.
Viac záujmu vzbudzuje otázka, ako sa národy vyrovnajú s rastom „mega-veľkomiest“, na aké sa miliónové mestá menia tak, že názov veľkomesto už nestačí. Tento nový titul označuje mestá s obyvateľmi nad 10 miliónov. Ale čo ak by sa naskytol presne opačný problém? Mohli by sa niektoré miesta úplne vytratiť zo sveta?
Predvídať budúcnosť na 90 rokov dopredu je zložité. Avšak Forbes ponúka niekoľko najhorších scenárov, ktoré by sa mohli odohrať do konca 21. storočia.
- Banjul, Gambia - erózia a zvyšujúca sa hladina mora
- Detroit, Spojené štáty americké - migrácia obyvateľstva
- Ivanovo, Rusko - počet žien prevyšuje počet mužov dvojnásobne, v dôsledku čoho klesá natalita a zvyšuje sa mortalita
- Mexiko City, Mexiko - nedostatok pitnej vody a klesanie, ktoré je spôsobené čerpaním vodných zdrojov. Mexiko City totiž leží nad zásobárňou pitnej vody. Vždy, keď niekto z 20 miliónov obyvateľov pustí pitnú vodu, mesto klesne. Za posledný rok sa takto ponorilo o 9 metrov.
- Neapol, Taliansko - výbuch sopky Vezuv, ktorá sa ohlasuje asi raz za sto rokov. Naposledy sa tak stalo v roku 1944.
- Timbuktu, Mali - dezertifikácia (premena územia na púšť)
- Benátky, Taliansko – klesanie
Či veľkomestá vymiznú úplne, je samozrejme otvorenou otázkou. Mestá ako Detroit či Michigan, v ktorých počet obyvateľstva od roku 1950 klesol vyše dvojnásobne a ešte stále klesá, sú však značne ohrozené. Nezamestnanosť je vyššia ako 13 percent a ak bude narastať, Detroit sa do roku 2 100 môže zmeniť na nepoznanie.
Talianske Benátky, mesto vybudované na kanáloch, klesá už celé tisícročie, ale v poslednom storočí sa rýchlosť poklesu rapídne zvýšila. Benátky klesli až o 24 centimetrov. Vláda má síce plán, ako ich ochrániť pred zvyšujúcou sa morskou hladinou, ale nikto v skutočnosti netuší, či to bude fungovať.
Podobný problém trápi aj Holanďanov, ktorí však vybudovali ochranné hrádze. Tie zvládnu zvýšenie morskej hladiny až o 1 meter. Pre Holandsko, ktorého dve tretiny územia ležia pod hladinou mora, je situácia možno zachránená.
Ale Banjul, hlavné mesto Gambie v Západnej Afrike, sa pravdepodobne úplne ponorí do vĺn oceána. Dôvodom je kombinácia erózie a zvyšujúcej sa hladiny mora.
Či už kvôli prírodným katastrofám, ekonomickému kolapsu alebo pomalému poklesu do vôd či piesku, je pravdepodobné, že mnohé mestá jedného dňa sami sebe postavia pomník.
Zdroj/autor: sita,Z.Zimmermannová, forbes, drom
