Moldavsko

01.01.2019 |   |    | 

Fakty

Názov krajiny: Moldavská republika  
Hlavné mesto: Kišiňov      
Rozloha: 33 843 km2
Počet obyvateľov: 4 048 523 (2017)
Štátne zriadenie: republika 
Geografická poloha: juhovýchodná Európa
Časové pásmo: Slovensko +1 hod.
Ubytovanie: Pozrite si výhodné ubytovanie v Kišiňove.
Podnebie:

mierne, vnútrozemské s dlhými teplými letami a a studenými zimami. Teploty od mája do októbra okolo 20°C, najteplejším mesiacom je júl s priemernou teplotou 27°C.  Zrážky hlavne na jar a v jeseni.

Predpovede.sk

POZRITE SI AKTUÁLNE POČASIE V KIŠIŇOVE

Mena: moldavský leu (MDL)  
Jazyky: moldavčina, ruština
Správne členenie: 32 regiónov (raions), 3 municipality, 1 autonómne teritórium, 1 teritórium   
Národnost. zloženie: Moldavci (75,8%), Ukrajinci (8,3%), Rusi (5,9%), Gagauzi (4%), Rumuni, Bulhari
Náboženstvo:

pravoslávne kresťanstvo (98%), židia

Diplomatické zast.:

Veľvyslanectvo SR v Kišiňove
Str. A. Sciusev 101, MD-2012, Kišiňov
Moldavsko
Tel.: +373 2220 0252
Mobil (pohotovostný): +373 06100 0998
Fax: +373 2220 0254
Email: emb.kisinov@mzv.sk

 

SR nemá v krajine veľvyslanectvo. Teritoriálne je príslušné

Veľvyslanectvo akreditované pre Moldavsko za SR:
Löwengasse 47/10, A - 1030 Vienna, Austria
Tel.: +43 1 9611 030,  +43 1 9611 027 
Fax: +43 1 9611 030, +43 1 9611 034 
E-mail: consular@moldmission.at

Víza a doklady:

 

Slovenským občanom stačí platný cestovný pas alebo občiansky preukaz pri turistických cestách kratších ako 90 dní, v priebehu 6 mesiacov od dátumu prvého vstupu do krajiny.

Ministerstvo zahraničných vecí SR


O krajine

Dejiny: Najstaršie osídlenie krajiny siaha do praveku. Prvým známym kmeňom boli  roľníci – tzv. Cucuteni (5-3. stor. pr. Kr.). Neskôr krajinu osídlili Trákovia, po nich Getovia a Dákovia, ktorí na území východných Karpát založili prvý štát pod vedením dáckeho náčelníka Burebistu. Okolo roku 100 krajinu dobyli Rimania a priniesli svoju kultúru, ktorá sa rozšírila aj medzi pôvodné obyvateľstvo. Po ich ústupe prišlo obdobie  sťahovania národov, a cez krajinu prešli Sarmati, Vandali, Góti, Huni.  V 5. storočí sem prišli Slovania a sčasti ovplyvnili jazyk a kultúru usadeného obyvateľstva. Prvým známym vládcom je Basarab (1324-1352). Počas jeho vlády sa ukončilo zjednotenie územia, odvtedy známeho ako rumunská krajina. Miestne obyvateľstvo odolávalo náporom viacerých dobyvateľov – Maďarov, Poliakov, Tatárov.  V 15. stor. odolával Turkom slávny kráľ Štefan Veľký.

V tomto období došlo opäť aj ku zjednoteniu Moldavska. Turci ovládli krajinu v 16. storočí. Ich  nadvlády sa Moldavsko začalo zbavovať až po rusko-tureckých vojnách koncom 18.storočia. V roku 1813 vpadlo do krajiny Rusko a nazvalo ju Besarábia. Po revolúcii v Rusku vyhlásilo Moldavsko v roku 1918 samostatnosť a rozhodlo o pripojení krajiny k Rumunsku. V roku 1924 vytvoril sovietsky režim na ľavej strane rieky Dnester Autonómnu moldavskú sovietsku socialistickú republiku. Besarábia zostala súčasťou Rumunska až do roku 1940, keď bola pripojená k Rusku a premenovaná na Moldavskú sovietsku socialistickú republiku( MSSR). Počas existencie (MSSR) bolo množstvo obyvateľov rumunského pôvodu deportovaných na Sibír alebo do Kazachstanu a boli nahradení obyvateľstvom ruského pôvodu.

Po rozpade Sovietskeho zväzu vyhlásilo Moldavsko samostatnosť v roku 1991. Vzápätí sa  dostalo do občianskej vojny, keď proti samostatnosti vojensky vystúpili obyvatelia Podnesterska. Krátka, ale krvavá vojna viedla k dodnes trvajúcemu rozdeleniu krajiny. Konflikt potlačili ruské vojská, dodnes strážiace územie medzi znepriatelenými stranami.  Rusko ekonomicky, vojensky, politicky aj morálne podporuje podnesterských separatistov, odmietajúcich snahy o mierové zjednotenie. V roku 2001 sa ku moci ako v prvej z bývalých sovietskych republík dostali komunisti. Vláda krajiny stále častejšie smeruje krajinu pro - ruským smerom.  V roku 2002 vypukli búrlivé protesty proti opätovnému zavedeniu ruského jazyka v krajine.

Bezpečnost. riziká: Návštevníci Moldavska by si mali byť vedomí potenciálnych rizík. Odľahlosť regiónu Podnestersko vyhlásila nezávislosť, ale chýba jej diplomatické uznanie. Konzulárna podpora v preto prípade núdze zvyčajne chýba. Skorumpovaná polícia a pohraničná stráž sa môžu pokúsiť vydierať vás a požadovať úplatok, ale kriminalita je inak v krajine nízka. Miestni obyvatelia sú vo všeobecnosti veľmi priateľskí a ku cudzincom sú pohostinní. Na náboženských miestach (v kláštoroch a kostoloch) sa musia nosiť konzervatívne šaty - šortky sú zakázané a ženy musia mať zakrytú hlavu. V krajine môže byť problémom aj spotreba alkoholu. Rozruch spôsobený opilcami, najmä v noci, je bežný.

Zdravotníctvo: Úroveň zdravotnej starostlivosti je v porovnaní so SR nižšia. Úroveň prístrojového vybavenia zdravotníckych zariadení a poskytovaná starostlivosť o pacientov z hľadiska porovnania so SR nie je dostatočná. Činnosť mnohých zdravotníckych zariadení bola obmedzená. Odporúča sa vybaviť si na cestu do Moldavskej republiky komerčné zdravotné poistenie do zahraničia. Cudzinec, pokiaľ nie je poistený, si musí hradiť ošetrenie a lekársku pomoc z vlastných prostriedkov. Je vhodné vziať si na cestu základné zdravotné potreby.

Internet (.md)www.azi.md/en.html  https://moldova-travel.com/

Komunikácia: T-mobile (áno), Orange (áno), O2 (áno)

Bez záruky: Sprievodca Lonely Planet varuje: “Dopravné prostriedky v krajine jazdia väčšinou preplnené. Strkanie, tlačenie a šťuchanie patria k miestnemu folklóru, ak chcete niekam dostať musíte sa ho zúčastniť – prípadný neúspech neberte osobne.“

Doprava

Letecky: všetky medzinárodné lety pristávajú na letisku v Kišineve. Priamo  sem lietajú linky z Berlína a Paríža. Pravidelne lieta tiež letecká linka z Prahy, Austrian Airlines resp. Tirolean Airlines z Viedne s medzipristátím v Budapešti alebo pravidelnou leteckou linkou Moldova Air z Viedne, cez Budapešť do Kišiňova a späť. Alternatívou je let do Bukurešti a potom pokračovať vlakom alebo autobusom do Kišiňova.

Cestná doprava: Cestovanie osobným autom zo Slovenska je najrýchlejšie cez Maďarsko – Budapešť, Debrecín a maďarsko-rumunský hraničný priechod Biharkeresztes/Bors - Oradea a ďalej cez Rumunsko, trasa Cluj -Napoca, Bistriţa, Suceava, Iaşi, Huşi, Albiţa/Leuşeni (hlavný cestný hraničný rumunsko-moldavský prechod) – Kišiňov. Alternatívna trasa vedie od Budapešti cez Segedín na maďarsko-rumunský hraničný prechod Nadlak, Arad, Deva, Sibiu, Brašov, Buzău, Bârlad, Huşi, Albiţa/Leuşeni, Kišiňov. Obe hlavné trasy sú na maďarskom a rumunskom území v dobrom stave a bezpečné. Cesta od hraníc s Rumunskom po Kišiňov je dlhá asi 100 km. V zime (november-február, marec) je však potrebné počítať s vysokými snehovými závejmi. Na viac dní môžu zablokovať akúkoľvek automobilovú dopravu. Pri príchode autom sa však ubezpečte, že použijete hraničný priechod s úradom vydávajúcim víza (non-stop). Na hranici budete musieť zaplatiť malú cestnú daň. Osoba, ktorá riadi vozidlo, ktoré nie je zaregistrované na jeho meno, musí mať od oprávneného majiteľa vozidla písomné potvrdenie. V hlavnom meste Kišiňove sú cesty v dobrom stave. Verejná doprava je zložená z  autobusov, električiek alebo trolejbusov. Sú často preplnené. Autobusy jazdia do všetkých väčších miest. Taxíky jazdia súkromné alebo štátne. Taxameter majú len štátne, ak chcete použiť súkromný, odporúča sa cenu dohodnúť vopred.

Vlakom: cesta vlakom je zrejme najlacnejším spôsobom, ako sa dostať do krajiny. Vďaka Ukrajine premávajú každodenné vlaky z Rumunska, Ukrajiny a Ruska. Vlak z Bukurešti odchádza o 19:15 a prichádza približne o 9:00. Vstupenka do 2. triedy, 4-posteľového kupé, je 593 moldavských lei (približne 28 EUR), alebo 685 moldavských lei v 1. triede. Zaujímavosťou je, že na hraničnom priechode sa vozne zdvíhajú na väčšie kolesá, aby sa zmestili na moldavské koľaje. Prechod hranice z Ukrajiny je plynulejší, pretože obe krajiny používajú rovnaký rozchod koľajníc. Z Bratislavy je do Kišiňova možné cestovať rýchlikom Eurocity Panonia cez Budapešť, Solnok, Békešskú Čabu, rumunské mestá Arad, Deva, Sibiu, Brašov, Bukurešť - Gara de Nord) a ďalej treba prestúpiť na rýchlik Bukurešť – Kišiňov. Cesta je však pomerne dlhá.

Musíte vidieť

Kišiňov – hlavné mesto s množstvom zelene, komunistickou architektúrou a množstvom kaviarní

Cricova – centrum vinárskeho regiónu. Podzemné mesto, kde sú ulice sú tu pomenované podľa druhov vín. Nájdete tu ulicu Cabernet, alebo Rízling.

Orheiul Vechi – na mapách ako dedina „Trebujeni“, jaskynný kláštorný komplex z 13. storočia, vyrezaný do skaly nad riekou Raut. Nachádza asi pol hodiny jazdy od mesta Kišiněv. Vstupné do komplexu je 20 lei alebo 15, ak ste študent. V okolí sa nachádzajú aj dalšie obrovské skaly, ktoré obsahujú ďalších šesť komplexov spletených jaskýň. Je dôležité, aby ste ich preskúmali so skúseným sprievodcom. Pozostatky tureckého kúpeľného domu ležia taktiež pri rieke.

Capriana Monastery - jeden z najvýznamnejších moldavských kláštorov, len 40 km od Kišiněva.




Pondelok, 3. október. 2022. Meniny má Stela.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa