Papua-Nová Guinea

Fakty

Názov krajiny:	Papua - Nová Guinea
Hlavné mesto:	Port Moresby
Rozloha:	462 840 km2
Počet obyvateľov:	8 342 530 (2018)
Štátne zriadenie:	republika
Geografická poloha:	Oceánia
Časové pásmo:	Slovensko +8 hod.
Podnebie:	monzúnové, horúce, vlhké počas celého roka. Obdobia sucha (máj až október) a dažďa (december až marec) sa menia hlavne na ostrovoch. Teploty na ostrovoch sú po celý rok stabilné medzi 25 až 30°C, vo vyšších nadmorských výškach klesajú. POZRITE SI AKTUÁLNE POČASIE V PORT MORESBY
Mena:	Papuánska kina (PGK)
Jazyky:	anglický, pidgin a motu (úradné); 715 pôvodných jazykov
Správne členenie:	20 provincií
Národnost. zloženie:	Papuánci,melanézske, polynézske a mikronézske etnické skupiny, Malajci,
Náboženstvo:	kresťanstvo (95,6%), islam
Diplomatické zast.:	SR nemá v krajine veľvyslanectvo. Teritoriálne je príslušné Veľvyslanectvo SR v Canberre/Austrália. Embassy of the Slovak Republic, 47 Culgoa Circuit, O’ Malley, 2606 Canberra, Austrália Telefón: +61 262 902 405 Fax: +61 262 901 755 E-mail: emb.canberra@mzv.sk Internet: www.mzv.sk/canberra
Víza a doklady:	Platnosť pasu najmenej 6 mesiacov po plánovanom odchode z krajiny, turistické jednovstupové víza a business jednovstupové víza sa udeľujú pri príchode do krajiny. Ministerstvo zahraničných vecí SR

O krajine

Dejiny: Prví obyvatelia prišli na územie Papuy pravdepodobne z Ázie pre 50 000 rokmi. Prvý kontakt s Európanmi sa uskutočnil v rokoch 1526 – 27, keď sem priplával portugalský moreplavec   Jorge de Meneses, ktorý ostrov pomenoval „Ilhas dos Papuas“. Španielsky moreplavec Ortiz de Retes ho neskôr nazval Nová Guinea, lebo pôvodní obyvatelia mu svojou farbou pleti pripomínali Afričanov z Guinei. Neskôr sem priplávali James Cook, John Moresby a Charles de Bougainville. V 19. storočí ovládli západnú časť ostrova Holanďania. Nasledovali ich Nemci, ktorí ovládli sever ostrova v roku 1884.

Juh prehlásili za svoje teritórium len o tri dni neskôr Angličania. V roku 1906 premenovali britskú Novú Guineu na Papuu a región sa dostal pod správu Austrálie. Zo začiatkom prvej svetovej vojny sa Austrálčania zmocnili nemeckej časti ostrova. Počas druhej svetovej vojny sever krajiny obsadili Japonci. Po jej skončení pripadol Austrálii aj východ ostrova. Holandské teritórium padlo do rúk Indonézie v roku 1963. Nezávislosť  vyhlásila Papua Nová Guinea v roku 1975. Prvé problémy nastali na hraniciach s Indonéziou, kde sa vytvorilo  hnutie odporu proti Indonézii, ktoré so striedavými úspechmi bojovalo s indonézskou armádou. Situácia sa upokojila v roku 1985. Ako ďalší problém sa ukázala situácia na ostrove  Bougainville, kde miestni vytvorili revolučnú armádu a žiadali nezávislosť. Došlo ku krvavým bojom medzi ostrovanmi a papuánskou armádou.

Okolo roku 1990 zavládlo prímerie, ktoré v roku 1992 porušil papuánsky predseda vlády príkazom na ďalšie vojenské akcie proti ostrovanom. Vrcholom konfliktu bol v roku 1997 spor medzi vedením papuánskej armády a ďalším predsedom vlády, ktorý pre ďalší útok na ostrov najal juhoafrických žoldnierov, armáda tento spor vyhrala  predseda vlády odstúpil. Vojna s ostrovom Bougainville skončila v roku 1997. Zabitých bolo 20 000 ľudí a dvakrát toľko z krajiny utieklo. Neskôr ostrov zasiahla ničivá povodeň spôsobená efektom el Nino. Okolo 500 ľudí bolo zabitých a 650 000 stratilo strechu nad hlavou. V roku 1998 zasiahla ostrov ničivá vlna tsunami a zabila okolo 3000 ľudí. V roku 2004 pozval terajší predseda vlády Sir Michael Somare austrálskych policajtov a úradníkov na pomoc s bojom proti kriminalite a korupcii. Onedlho sa museli vrátiť, pretože miestny súd vyhlásil ich prítomnosť v krajine za protiústavnú. Prvý prezident dnes nezávislého ostrova Bougainville bol zvolený v roku 2005.

Bezpečnost. riziká: V krajine je vysoká kriminalita, hlavne v mestách Port Moresby či Lae. Lúpežné prepady, vlámania, znásilnenia, krádeže áut, tašiek a kabeliek priamo na ulici majú stále silnejúcu tendenciu. Veľké riziko podstupujú najmä samostatne cestujúce ženy. Za mimoriadne nebezpečnú oblasť možno označiť ostrov Bougainville, predovšetkým jeho centrálnu časť a Buin na juhu ostrova. Pokiaľ sa rozhodnete krajinu navštíviť, odporúča sa necestovať individuálne. Po zotmení sa vychádzať z hotela neodporúča.

Zdravotníctvo: V pomerne obmedzenej miere a na úrovni, nedosahujúcej európsky štandard. V krajine dochádza k problémom v zásobovaní liekmi, nemocničné vybavenie je zastaralé a nespoľahlivé. Odporúča sa uzavrieť zdravotné poistenie na cestu do zahraničia a v prípade závažnejšieho ochorenia trvať na okamžitom prevoze do Austrálie. Odporúča sa venovať zvýšenú pozornosť osobnej hygiene, hlavne umývaniu rúk. Pozor na konzumáciu surového ovocia a zeleniny, na pitie používajte radšej kupovanú vodu vo fľašiach.Odporúsča sa mať dobre vybavenú cestovnú lekárničku s bežnými liekmi.

Internet(.pg): www.postcourier.com.pg; www.pngtours.com

Komunikácia: T-mobile (nie),Orange (nie), O2 (nie)

Bez záruky: Úrady Papui Novej Guinei upozorňujú:“ v prípade dopravnej nehody zastavte až pri najbližšej policajnej stanici. Inak sa môžete stať obeťou pomsty príbuzných.“  Vraj sa vyskytli prípady, kedy príbuzní obetí nehôd vinníkov jednoducho zabili.

Doprava

Letecky: Najviac návštevníkov prilieta na letisko v Port Moresby. Lietajú sem priame linky z Fidži a Šalamúnových ostrovov. Národné aerolínie Air Niugini lietajú do Austrálie a Ázie. Okrem letiska v Port Moresby bolo otvorené aj letisko v meste Alotau.  Air Niugini a ďalšie menšie spoločností lietajú aj na malé pristávacie dráhy uprostred džungle. Na vnútroštátne lety je potrebná rezervácia. Pri letoch so spoločnosťou Air Niugini sa vyžaduje prítomnosť pasažierov  hodinu pred odletom, inak miesto dostane pasažier na čakacej listine. Pri odletoch z krajiny sa platí poplatok okolo 7.00 amerických dolárov.

Cestná doprava: Cestná sieť je riedka a mimo hlavného mesta a jeho okolia sú bežné nespevnené vozovky v zlom stave. Verejná doprava ma značku PMV (Public Motor Vehicles). Väčšinou ide o minibusy japonskej výroby jazdiace na presne určenej trase. Nastúpiť a vystúpiť možno kdekoľvek. Jazdí sa na ľavej strane, a potrebný je medzinárodný vodičský preukaz.
Medzinárodné autopožičovne sú vo väčších mestách. loďou:  Okolo ostrova premávajú všetky typy lodí.

Letecká: krajiny bola historicky jedným zo svetových centier pre leteckú dopravu. V dvadsiatych rokoch minulého storočia bolo letisko Lae najrušnejším na svete – práve tu sa vo veľkom začala používať cargo doprava. Ak však plánujete cestovať po krajine letecky, a nemáte radi malé lietadlá alebo dokonca menšie vrtuľníky, letecká doprava nemusí byť tou najlepšou voľbou pre vás. Cestovanie z pobrežia do vnútrozemia však ponúka prenádherný výhľad. Hlavnými domácimi leteckými spoločnosťami sú Air Niugini a Airlines PNG. Air Niugini spája Port Moresby a Lae s väčšinou provinčných hlavných miest, no neponúka veľa letov medzi menšími mestami. Letecká spoločnosť PNG spája veľký počet menších centier. Medzinárodným letiskom je letisko Jacksons (POM IATA) v Port Moresby. Lietajú sem priame linky z Fidži a Šalamúnových ostrovov. Národné aerolínie Air Niugini lietajú do Austrálie a Ázie.

Autom: tropické podmienky a tiež nedostatok vládnych autorít znamená, že v krajine je iba veľmi málo spevnených ciest. S výnimkou úseku cesty, ktorá spája bezprostredné vnútrozemie a pobrežie, neexistujú žiadne väčšie cesty spájajúce Port Moresby s ďalšími mestami. Na severnom pobreží vedie z Madangu do Wewaku len len pomerne slabá diaľnica. Veľkou výnimkou je ešte Highlands Highway, ktorá začína v Lae a vedie hore do kopcov, cez Goroka na Mt. Hagen a vracia sa k pobrežiu do Madang.

Lodná: ľudia žijúci v súostroví využívajú najčastejšie podlhovasté ľodky s prívesným motorom, turisti však môžu využiť aj trajetky. Tie jazdia iba dvakrát alebo trikrát týždenne a ponúkajú vyššiu a nižšiu triedu. Vo výsšej budete mať k dispozíci lôžko na spanie, zatiaľ čo v nižšej triede dostane iba miesto na tvrdej lavici. Medzi Madangom a Wewakom premáva trajekt dvakrát týždenne. Malá loďka premáva z mesta Lae raz týždenne a zastavuje sa na ostrove Finschhafen a na ostrove Umboi. Spí sa ale na otvorenej palube lode, keď pomaly v noci preplávava cez Tichý oceán. V tomto prípade si ale dajte pozor - na otvorenom oceáne býva v noci bez ohľadu na ročné obdobie zima, preto si vezmite aj teplé oblečenie.

Musíte vidieť

Sepik – región ostrovov, dobrých pláží a vysokých vrchov;
jazero Kutubu – jeden z piatich národných parkov Papue, najvyššie položené jazero na ostrove;

Mt Wilhelm – hora s výhľadom na severné a južné pobrežie, alebo dobrými trekingom na jej úpätí;

Varirata – prvý papuánsky národný park, džungľa v blízkosti hlavného mesta Port Moresby 

Ostrovy Trobriand - takzvané ostrovy lásky sú známe svojou jedinečnou kultúrou

Nová Británia - tento ostrov ponúka výborné možnosti na kúpanie sa a šnorchlovanie. Oblasť je tiež skvelá na túry dažďovým pralesom a nachádzajú sa tu tiež horúce termálne pramene a bublajúce bahenné jamy.