Nikaragua

Fakty

Názov krajiny:	Nikaragujská republika / Nicaragua
Hlavné mesto:	Managua
Rozloha:	130 375 km2
Počet obyvateľov:	6 218 329 (2018)
Štátne zriadenie:	republika
Geografická poloha:	Stredná Amerika
Časové pásmo:	Slovensko -7hod.
Podnebie:	Krajina má veľa mikroklím. Oplatí sa vyhľadať klímu konkrétnej destinácie. Na pobreží Tichého oceánu trvá obdobie sucha od novembra do apríla. V horských pásmach sa teploty pohybujú od  12°C do 24°C. Na pobreží Atlantiku je počas celého roku vlhko a horúco. Podobne ako inde v Karibiku tropické búrky prichádzajú v septembri a v októbri. POZRITE SI AKTUÁLNE POČASIE V MESTE MANAGUA
Mena:	nikaragujská (zlatá) córdoba (NIO)
Jazyky:	španielsky (úradný), Miskito, na karibskom pobreží angličtina
Správne členenie:	15 departmentov a 2 autonómne regióny
Národnost. zloženie:	mestici (69%), belosi (17%), černosi (9%), Indiáni
Náboženstvo:	katolíci (73%), evanjelici (15%), mormoni (1,5%), iné kresťanské cirkvi
Diplomatické zast.:	SR nemá v krajine veľvyslanectvo. Teritoriálne je príslušné Veľvyslanectvo SR v Mexiku. Julio Verne č. 35, 11 560 Mexiko (México D.F.), Mexiko Telefón: +52 55 5280 6669 Mobil (pohotovostný):  044/ 55 3999 1020 E-mail: emb.mexico@mzv.sk Internet: www.mzv.sk/mexico   Pre SR je príslušným veľvyslanectvo Nikaraguy vo Viedni Veľvyslanectvo Nikaragujskej republiky vo Viedni Ebendorferstrasse 10/3/12, A-1010 Viedeň, Rakúska republika Telefón: +43 1 403 18 38 E-mail: embanicviena@chello.at
Víza a doklady:	Pri turistických cestách do 90 dní stačí občanom SR platný cestovný pas, ktorý je možné predĺžiť na príslušnom Úrade pre migráciu a cudzincov. Ministerstvo zahraničných vecí SR

O krajine

Dejiny: Najstaršími dôkazmi ľudskej existencie v krajine  sú 10 000 rokov staré stopy, zakonzervované vo vulkanickom popole sopky Acahualinca. V desiatom storočí prišli územie Nikaraguy kmene z Mexika. Neskôr sa tu rozšírila aztécka kultúra. K prvému kontaktu s Európanmi došlo v roku
1502, počas plavby Krištofa Kolumba pozdĺž karibského pobrežia. Čoskoro Španieli územie kolonizovali a založili mestá Granada a León. Pôvodní obyvatelia Španielom dlho vzdorovali,  indiánske mesto ležiace pri dnešnom hlavnom meste Managua bolo počas bojov úplne zničené. Nikaragua získala nezávislosť spolu s ostatnými stredoamerickými krajinami v roku 1821. Krátko bola súčasťou Mexika, úplnú nezávislosť dosiahla v roku 1838. V roku 1848 obsadili Angličania prístav pri ústí rieky San Juan a pomenovali ho Greytown.

V roku 1934 dal generál Somoza zabiť vodcu liberálnej opozície Augusta C. Sandina, a po zmanipulovaných voľbách v roku 1937 sa stal prezidentom. Ako diktátor vládol krajine 20 rokov. Získal veľké bohatstvo a jeho pozemky dosiahli rozlohu susedného El Salvádoru. Jeho synovia sa udržali pri moci až do roku 1979. Po veľkom zemetrasení v roku 1972 sa sformovali dve veľké opozičné skupiny tzv. „Sandinisti“ a UDEl vedení vydavateľom Pedrom Joaquínom Chamorrom. Po Chamorrovej vražde v roku 1978 začal v krajine veľký generálny štrajk. V júli 1979 vstúpili „Sandinisti“ do hlavného mesta. Somozove majetky znárodnili, založili družstvá, zvýšili vzdelanosť v krajine a znížili detskú úmrtnosť. V roku 1981, potom ako sa Ronald Reagan stal americkým prezidentom začali USA podporovať ozbrojené milície  „kontras.“ V krajine vypukla občianska vojna. Po víťazstve sandistického lídra Daniela Ortegu vo voľbách v roku 1984, uvalili USA na krajinu obchodné embargo.

Trvalo päť rokov a hospodárstvo krajiny bolo zdevastované.  USA podporovalo „kontras“ až do aféry „Irán – Contras“, kedy sa zistilo, že CIA tajne predáva zbrane Iránu, a zo ziskov financuje „kontras.“ V roku 1990 zvolili Nikaragujčania za prezidentku  Violetu Chamorovú, vdovu po zabitom vydavateľovi Perdovi Chamorrovi. V novembri 1998 zasiahol krajinu hurikán Mitch, došlo k zosunom pôdy a výbuch vulkánu Casita zničil niekoľko dedín. Zomrelo okolo 10 000 ľudí. Po tejto tragédii zmazalo niekoľko krajín svoje pohľadávky voči Nikaraguy. Vo voľbách v roku 2000 sa prezidentom stal Enrique Bola?os, ktorý sa tvrdo postavil voči korupcii predchádzajúceho prezidenta. Dlhy krajiny postupne zrušili Svetová banka a Rusko. Po rokoch sa v roku 2006, napriek nevôli USA,  do úradu prezidenta krajiny vrátil Daniel Ortega.

Bezpečnostné riziká: Prírodné nebezpečenstvá: možné deštruktívne zemetrasenia, činné sopky, hurikány. Vo všeobecnosti platí zásada dodržiavania štandardnej bezpečnosti. V severnom autonómnom regióne pozdĺž honduraskej hranice a miest Bonanza, Siuna sa vyskytli príležitostné kriminálne  incidenty. Pri návštevách oblastí sa odporúča byť ostražitý.

Zdravotníctvo: Zdravotná starostlivosť je na nízkej úrovni. Nie je možné počítať s ošetrením bez vopred vyplatenej hotovosti alebo preukázaní medzinárodnej kreditnej karty. Povinné očkovanie proti niektorému ochoreniu pri vstupe do krajiny nie je vyžadované.

Internet:(.ni) www.nicaragua.com; www.vianica.com; www.nicaraguanews.com/

Komunikácia: T-mobile (áno), Orange (áno), O₂ (áno)

Bez záruky: Boje medzi mestami Granada a León o vládu v krajine majú dlhú tradíciu. V roku 1855 prizvali obyvatelia mesta León Wiliama Walkera, vojenského dobrodruha, aby pomohol mestu ovládnuť krajinu. Jeho žoldnieri sa hneď zmocnili mesta Granada, Walker sa vyhlásil za prezidenta krajiny. Potom ako opäť uzákonil otroctvo, Nikaragujčanom svitlo a z krajiny ho vyhnali.

Doprava

Autom: Cesty na pobreží Tichého oceánu sú vo všeobecnosti v prijateľnom stave, aj keď dažde na začiatku obdobia dažďov môžu zasiahnuť niektoré cesty, najmä v Managua. Cesty na strane Atlantiku sú úplne iným príbehom – nájdete tu niekoľko spevnených ciest, no tie nespevnené sa môžu stať v priebehu obdobia dažďov nepriechodnými. Potrebná je preto trpezlivosť a náhradné pneumatiky, ak plánujte na strane Pacifiku zotrvať dlhšie. Jazda v meste nie je dobrým nápadom - ak môžete, najmite si vodiča alebo si zoberte taxíky.

Autobusom: Autobus je v Nikarague hlavným dopravným prostriedkom a tiež skvelým spôsobom, ako spoznať krajiu, ľudí a dokonca aj niektoré iné kultúry. Väčšina autobusov sú staré, vyradené žlté americké školské autobusy. Očakávajte, že vaša batožina, ak ide o veľké rozmery, môže byť uložená na streche  autobusu (spolu s bicyklami a inými veľkými predmetmi). Na väčšine trás si môžete lístok kúpiť aj vopred, čo Vám zaručí zarezervované sedadlo. Občerstvenie a nápoje si je možné zakúpiť aj v autobusoch, prípadne na zastávkach aj cez okná autobusu – miestni tieto zastávky využívajú na predaj. Typické cestovné za trasy do 30 minút sa môže pohybovať medzi 1 USD alebo aj menej, do 3 USD za dlhšie cesty. Okrem vodiča sa zvyčajne v každom autobuse nachádza aj mladší "asistent", ktorý obsluhuje predné dvere; oznamuje zastávky, vyberá cestovné a pomáha cestujúcim nastúpiť. Bezpečnejšie sú autobusy tried directo alebo expreso, nemajú toľko zástaviek ako linky označené ako ordinario alebo ruteado.

Letecky: na Managua International Airport lieta množstvo juhoamerických, európskych a severoamerických aerolínií. Národným dopravcom je spoločnosť La Costena, druhou najväčšou je  Atlantic Airlines s menším počtom letov, komfortnejšími lietadlami a drahšími letenkami. Pri odletoch sa platí poplatok vo výške 25 amerických dolárov. Vnútroštátne lety ponúkajú tri spoločnosti, najviac sa lieta medzi mestami Managua, Bluefields, Puerto Cabezas a Islas des Maíz. 

Loďou: V prípade cesty loďou je bežné, že vaše tašky budú prehľadané pred akýmkoľvek výletom. Pravidlá o tom, čo môže byť vo vašej batožine sa líšia, ale väčšinou ide o alkoholické nápoje, ktoré vám však odovzdajú späť, keď prídete do finálnej destinácie. Loď je jediným spôsobom, ako sa dostať do Solentinames a stále najobľúbenejší spôsob, ako sa dostať do Isla de Ometepe. Vysoký vietor a zlé počasie však môžu mať za následok mnoho zrušených trajektových výletov. Najrýchlejšia trasa do Ometepe odchádza zo San Jorge (10 minút od) a ide do Moyogalpa. Z Granady do Altagracie je možné absolvovať aj oveľa dlhšiu cestu - premáva tu veľký moderný trajekt z San Jorge, ktorý prevádzkuje denné výlety do nového prístavu San Jose del Sur v blízkosti Moyogalpa.

Bicyklom: bicykle sú skvelým spôsobom dopravy v Nikarague. Krajina dokonca poskytujú bezplatné zapožičanie, čo umožňuje zastaviť sa na mnohých miestach a vidieť celú krajinu. Vo vidieckych oblastiach sú Nikaragujčania veľmi priateľskí a ochotní pomôcť s prípadnou opravou bicykla, hoci miestni obyvatelia dávajú prednosť motocyklom, ak si ich vôbec môžu dovoliť. Vo veľkých mestách ako Managua môžu byť ulice veľmi nebezpečné pre bicykle. Cesty sú tu úzke a nie sú určené pre cyklistov. Veľmi ťažko sa tiež orientuje na kruhových objazdoch.

Musíte vidieť

León – intelektuálne centrum krajiny, sú tu pomníky revolúcie, stará koloniálna architektúra;

Managua – zemetraseniami zdevastované hlavné mesto krajiny, z mála atrakcií sa odporúča katedrála a  Palacio Nacional;

Islas del Maíz – tropický raj v izolovanom kúte Karibiku s čírym tyrkysovým morom,  pieskovými plážami a prekrásnymi koralovými útesmi;

Isla de Ometepe – najväčší ostrov uprostred jazera na svete, miesto patriace do rozprávkovej ríše. Jazerný ostrov tvorený dvoma vulkánmi, s výbornými plážami, odporúča vystúpiť na vrch vulkánu;

Laguna de Apoyo – 200 metrov hlboký kráter vulkánu zaliaty slanou vodou;

Parque Nacional Volcán Masaya – národný park s aktívnou sopkou Santiago, Španielmi nazývaný „Pekelné brány“;

Refugio de Vida Silvestre La Flor – národný park, hniezdisko vzácnych korytnačiek Olive Ridley;

Vulkán Cosigüina -  sopka bola jednou z najvyšších v regióne, ale vybuchla v 19. storočí.