NA CESTÁCH Kappadokia - návrat do histórie

11.09.2010 |   |    | 

TURECKO/ video - Kto sa vydá na potulky Tureckom, ako sme to urobili i my, nemôže v jeho strednej časti, na náhornej plošine v Anatólií, minúť krásu starobylej Kappadokie...



Sopečné výbuchy z pred asi 8 miliónov rokov a neskoršie usadeniny popolu, lávy, úlomkov hornín a bahna spôsobili, že práve tento kúsok zeme je niečím doslova unikátnym.

Nikdy by ma nenapadlo, že práve skaly dokážu byť akýmsi dôkazom toho, že sa prírodné a ľudské sily môžu zjednotiť vo vzájomnom spolunažívaní. V priebehu miliónov rokov veľký tlak a voda premenili vulkanické sedimenty na mäkkú, jasne sfarbenú horninu, nazývanú tufit/ tuf.

Najznámejšie miesta v Kappadokii (gr. Καππαδοκία - Kappadokia, lat. Cappadocia, tur. Kapadokya), ktoré sú turistami aj najčastejšie navštevovanými sa nachádzajú v oblasti trojuholníka ohraničeného cestami spojujúcimi mestá Nevşehir, Avanos a Ürgüp. Vo vnútri tohto regiónu sa nachádza najväčšia časť údolia „rozprávkových komínov“a kostolíkov vyhĺbených do skál v múzeu pod šírim nebom v Göreme.

Možno na každého, kto do tejto pre mňa tajomnej a ohromujúcej krajiny vstúpi pôsobia tieto skalnaté útvary zo začiatku hrozivým dojmom, no po pár minútach poskytuje tento kúsok zeme každému naplnenie sna, o ktorom sníva nejeden z nás. Vtedy, keď si želáme na chvíľu vrátiť čas a chceme cítiť a zažiť to čo sa dialo v tej ktorej chvíli na danom mieste pred mnohými tisícročiami.

Nie je ťažké vybaviť si život najznámejších obyvateľov kappadockých skalných pyramíd, akými boli Chetiti, ktorí okolo roku 2000 p. n. l. ovládli tento región, premiešali sa s pôvodným obyvateľstvom spôsobujúc tak spojenie mnohých jazykov a moderných kultúr.

Nič nám nebráni ani v tom predstaviť si Alexandra Veľkého ako v roku 333 p.n.l. chráni toto územie pred Perzskou nadvládou a nič nám neprekáža ani v tom, aby sme sa vedeli vcítiť do kože prvých šíriteľov a vyznávačov kresťanstva o pár storočí neskôr.

Okamihy, ktoré ich zjednocovali na ceste za náboženskou slobodou, keď sa v týchto tufových útvaroch ukrývali a hĺbili si v nich kostolíky a pustovne už od 4. storočia, teda v počiatočnom období Byzantskej ríše, sa pred nami premietajú pri každom kroku prechádzajúc vnútrom týchto skalných obydlí.

Zo slov tunajšieho sprievodcu sa dozvedáme, že tieto skalné stavby v Göreme imitujú bežnú byzantskú architektúru. Najstaršie kostolíky sú veľmi jednoduché a tie väčšie z 10. a 11. storočia bývali častokrát stavané na pôdoryse kríža. Kostoly boli vyzdobované, zdobili ich freskami, na ktorých znázorňovali výjavy zo života Krista a svätých.

Vďaka tme a nízkej vlhkosti v kostolných priestoroch sa fresky zachovali až do dnešných dní. Aj keď 13. storočie a s ním hrozivé turecké nájazdy znamenali v mnohých prípadoch úder pre cirkevnú architektúru,  otvorené múzeum v Göreme tejto výzve minulosti zjavne odolalo.

Šplhať sa po úzkych rebríkoch a vidieť spomenuté krásy je síce zážitkom postačujúcim na to, aby ste si o tomto kúsku sveta vytvorili vlastnú výbavu pocitov, ale byť v Kappadokii a neísť na juh od Nevşehiru a zažiť zas naopak hĺbku tufových podzemných miest by bola škoda asi pre každého návštevníka Anatólie. Celkový počet týchto objavených podzemných osád je asi štyridsať a zahrňuje ako aj mestá, tak aj malé dedinky.

Osobne som mala možnosť prechádzať, alebo skôr lepšie napísané, skoro po štvornožky preskúmať uličky podzemného mestečka Kaymakli, ktoré je z pohľadu úrovne okolia takmer nepostrehnuteľné.

Opäť ide o historický skalný fenomén, ktorý poskytoval obydlie a zároveň aj úkryt pre prvých kresťanov v počte asi tritisíc, chrániacich sa pred armádami Rimanov, Arabov a Turkov. Toto podzemné mestečko ako by ste sa možno nazdávali nebolo vôbec akousi primitívnou jamou v zemi.

V tomto meste bolo skladisko, obývacie priestory, studne, vetracie šachty, pasce, do ktorých padali nepriatelia, nekonečné množstvo spojovacích chodbičiek, priestory pre dobytok, kuchynu, spoločné stravovanie a dokonca aj pre odkladanie mŕtvych tiel, ktoré boli v čase bezpečia vynášané a pochovávané na povrchu. Všetky vchody sa dali zatarasiť balvanmi, takže sa vlastne stali nedobytnými podzemnými pevnosťami, o ktorých vnútornom fungovaní nemohol mať nepriateľ ani len skromnú predstavu.

Spomínané vytesané kostoly a podzemné mestá, to je len čiastočný (ten ľudký) rozmer Kappadokie a každopádne sa na tieto skalnaté pevnosti formované aj prírodnými silami po milióny rokov oplatí vidieť na vlastné oči.

 

  • Prežili ste aj vy niečo podobné? Napíšte nám Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete. 

 

Zdroj/autor: V.Hudecová, drom (pozri aj Galériu)

VIDEO Kappadokia

 



Zdielať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Sobota, 19. október. 2019. Meniny má Kristián.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa