Ako vybudovať railpark

Navrhovanie prekážok vo všeobecnosti

ZVÁŽENIE CIEĽOVEJ SKUPINY: Je veľmi prínosné, ak vo vašom railparku bude jazdiť veľké množstvo jazdcov, hlavne ak podchytíte nových začiatočníkov. Stredisko si všimne záujem a vaša pozícia voči vedeniu strediska bude o sezónu omnoho lepšia. Je to dôležité! Ak vo vašom okolí nebol snowpark s railami, dá sa očakávať záujem začiatočníkov. Je teda veľmi vhodné ponúknuť im menšie, bezpečné prekážky – najlepšie debny rôznych tvarov. Veľké železné raily ľudí odradia, vyskytnú sa úrazy a sťaží vám to pozíciu. Debny sú technické, zábavné, bezpečnejšie, pritiahnu viac jazdcov. Cena debny môže (ale nemusí) byť vyššia než cena railu.

DVAKRÁT SA INŠPIRUJ, RAZ REŽ: Pri navrhovaní tvarov je dobré nechať sa silne inšpirovať (poprípade presne skopírovať) už vyrobené raily, buď podľa fotiek v časopisoch, podľa snowboardových videí a podobne. Sústreďte sa len na obrazový materiál z najosvedčenejších a najlepších railparkov.

ODLÍŠENIE: Mali by ste odlíšiť váš park od ostatných parkov, vymyslieť niečo nové, nie kopírovať. Dajte do parku nejaký kmeň stromu na wallrideovanie, alebo vymyslite nejaké jednoduché ale dobré prekážky.

Príklad nápaditej prekážky: Príkladom kreativity v okolí Slovenska je napr. malý corner, resp. “skejtový” funbox o výške cca 2,2 m na Dachsteine – spredu sú nájazdy ako na corner jump (dá sa skákať do strán), ale dá sa vyskočiť aj na hornú plošinu ponad “schod” (horný roh cornera je “vybratý”); z konca hornej plošiny mohol jazdec skočiť cez ďalší “schod” na opačnej strane z 2,2 m do dopadového rádiusu; na tomto corneri je debna 4 m hore kopcom a 4 m rovno. Viď foto.

Príklad nápaditej prekážky: Na Kaunertali sa nachádza kreatívne vymyslená debna - 3m mierne hore pod uhlom 10°, potom schod 15 cm a 3m mierne dole pod uhlom cca 15°. Je tu využitá terasa, z ktorej vedie rozbehová konštrukcia, čím sa jazdenie na debni stáva atrakciou pre ľudí v reštaurácii. Viď foto.

Príklad nápaditej prekážky: Veľmi vhodnými prekážkami pre začiatočníkov sú mailboxy alebo rúry. Rúry by mali byť hladké, bez akýchkoľvek zvarov. Môže ísť aj o umelohmotné odtokové rúry s dorobenou výplňou (tie sa však robia v pomerne kratšej dĺžke), s miernym rizikom zadierania hrán sa dajú použiť hrubostenné plynárenské umelé rúry. Priemer rúr 30 - 60 cm. Mailboxy sa často robia ako oplechovaná drevená konštrukcia (skrutky výlučne zboku). Rúry aj mailboxy sa zväčša zahrabávajú na vrch snehového násypu, ale často sú umiestňované na veci (šikmo smerom hore alebo dole, na staré auto a pod.).

Príklad nápaditej prekážky: V posledných mesiacoch sa v Európe vyrojili asymetrické A-debny, ktoré sa stávajú akousi štandardnou prekážkou. Nové debny daného tvaru majú napr. strediská ako Kaunertal, Dachstein, Laax. Cca 30 cm široká debna ide 3 m dohora v uhle cca 35°, potom 3 m vodorovne a potom 5 m dole ale v menšom uhle, cca tých 20° – 25°, čím vytvára tvar asymetrického A. Ide o veľmi vhodnú technickú prekážku. Viď foto.

Príklad nápaditej prekážky: C-debna v stredisku Laax majú smerom k stredu naklopenie väčšie a ku koncom menšie. Finta je v tom, že v na rovnomerne naklopenej C-debni ľudia ľahko vypadávajú von a tu sa tomu zamedzilo tým plynule stúpajúcim a klesajúcim naklopením, takže je to ľahšie a pre mnohých väčšia sranda. Viď foto.

Rady k výrobe railov

MATERIÁL: Raily sa vyrábajú najčastejšie z pozinkovanej ocele. Surové železo je na rozdiel od ocele príliš mäkké – hlavne začiatočníci do surového železa zadierajú hrany. Dvojtrúbkové raily je možné robiť aj zo surového železa, ale obdĺžnikový profil (jakel) radšej zo surového železa nerobiť, veľmi ľahko sa do toho zasekávajú hrany. Pozinkované raily pôsobia oveľa estetickejšie ako raily, ktoré podliehajú korózii a preto sa stávajú oveľa atraktívnejšou reklamnou plochou pre potenciálnych sponzorov, bez ktorých je park na patričnej úrovni postaviť takmer nemožné. Hrdza na surovom železe sa tiež prejaví veľmi rýchlo na vašom oblečení a zadrháva. To isté platí o natretých rúrkach. Pozinkovanie je však dosť drahé.

VÝPLŇ: Raily by mali byť vždy “vyplnené” - drevenou-preglejkovou výplňou, nelámavým plastom, poprípade plechom, ktorý je však hlučnejší. Predíde sa tak úrazom, keď jazdec padne pod rail a zavadí o nožičku railu.

BEZPEČNÉ KOMBINOVANIE RÚROK: Ak chceš rail ktorého slajdovacia časť je zložená z dvoch rúrok, tak ich daj úplne k sebe. Alebo, ak chceš medzi nimi medzeru, tak ju nikdy nenechávaj bez výplne, lebo sa môže stať, že pri páde ti tam skĺzne nejaká časť tela alebo dosky a prúser je na svete. Ak robíš železný rail, horné trubky by mali do boku presahovať cez trubky nožičiek o centimeter, aby to bolo bezpečné.

PROFESIONÁLNE ZVARY: Všetky zvary dokonale uhladiť brúskou.

VIEČKA A UKONČENIA RAILOV: Kvôli bezpečnosti by mali konce railov byť zavarené "viečkom" ako konzerva, pričom je dobré zahnúť konce smerom do zeme, tak 10 cm konca railu musí byť “oblých”, resp. smerovať do zeme, aby sa niekto nenapichol.

SKRUTKY: Ak používate niekde skrutky (napr. našroubovanie výplní na raily), je nutné prispôsobiť skrutky tak, aby netrčali, napr. odrezaním na požadovanú dĺžku, využitím zápustných skrutiek a zapustiť do železa, ak je to možné.

PEVNOSŤ RAILU: Spoj nožičky na slajdovaciu trubku sa často rieši konštrukciou v podobe písmena Y s kombinovaného s I, aby sa rail nevykýval. Aj keď toto nie je nutné. Dá sa to kompenzovať viacerými nohami - na každých 80 cm jedna bez Y.

UKOTVENIE RAILU: Dole sú nohy vždy riešené ako opačné T. Pričom priečna časť by mala mať šírku minimálne 2/3 výšky, aby sa nevykývaval.

ROZMER RAILU: Každý rail by mal byť dlhý najmenej 4m, lebo inak je moc krátky na zatlačenie pri slajde. Kratšie môžu byť jedine začiatočnícke malé railíky a debny. Pre pokročilých sa bežne robia aj vyše 8 metrové raily.

VÝŠKA RAILU: Treba rátať s tým, že min. 40 cm railu bude pod snehom. Ďalej normálny rail pre pokročilých by mal byť tak vyše pása, aby kicker "vyhadzoval" na rail. Druhá možnosť je potom úplne nízky začiatočnícky rail, cca 35 cm nad sneh. Veľkosti medzi tým sú nič moc. Výnimka sú šikmé street raily, kde býva výška nad snehom cca po koleno.

UHLY ZALOMENÝCH RAILOV: Uhol Z-railu alebo bežnej lámačky s jedným zlomom (kinkom) musí byť veľmi pozvoľný. Maximálne cca 25°. V zlome sa rail nesmie nadvarovať, treba to urobiť ako dvojtrubku a ohnúť!! Z-rail (double-kink) je lepšie zrobiť ako šikmé-rovné-šikmé, než rovné-šikmé-rovné (to je pomerne nezaujímavá prekážka).

Rady k výrobe debien

VÝBER KONŠTRUKCIE: Debny sú de facto dvoch druhov konštrukcií – železná “klietka” s preglejkovými (zriedka aj plechovými) výplňami (viď foto debny so schodíkom z Kaunertalu), alebo samonosná konštrukcia z hrubej preglejky, zväčša dorobená o hrany na slajdovacej ploche (prípad Dachsteinu alebo Laaxu na fotkách).

MATERIÁL SKLZNEJ PLOCHY: Sklzná plocha debny býva najčastejšie odolný plast, napr. teflón, ktorý vydrží mrazy, ale je dosť drahý. Vyhovovať môže aj kvalitná, prebrúsená a riadne natretá preglejka. Pod sklznou plochou musí byť patričná výstuž – buď preglejka, alebo kovové priečky konštrukcie blízko pri sebe.

SKRUTKY: Zoskrutkovávanie preglejok a naskrutkovávanie na železnú konštrukciu je nutné robiť skrutkami so zápustnými hlavičkami. Kvôli pevnosti spojov je dobré rozmýšľať aj o použití bežných drevených hranolov v rohoch, (hlavne zle natretá) preglejka má tendenciu rozťahovať sa pod vplyvom vody z topiaceho sa snehu.

SKLZNÁ PLOCHA: Sklzná plocha pri ľubovoľnej konštrukcii by mala byť lemovaná kovom. (Pri niektorých plastových sklzných plochách sa olemovanie vynecháva, ale jazdec má potom menšiu kontrolu nad vecou.) Olemovanie sa rieši buď lemovacími trubkami lešenárskeho polomeru, alebo hranami samotnej kovovej “klietky” debny. Pozor – pri riešení s bočnými lemovacími trubkami, musia trubky prečahovať nad sklznú plochu medzi nimi, ale nie viac než do 0,5 cm, inak budú prekážať!! (Veľmi mierne pretŕčajúce rúrky slúžia zároveň ako predpríprava na slajdovanie railov.) Pri trubkovom olemovaní je nutné na trubku nazvárať plôšky s dierami na skrutky, ktoré sa naskrutkujú zboku. Trubkové olemovanie musí byť našróbované z bokov debny skrutkami so zápustnou hlavou, aby skrutky netrčali. Vzhľadom na uvedené komplikácie, sa môže vhodnejšia zdať pozváraná železná “klietková” konštrukcia z rúriek štvorcového profilu cca 4 x 4 cm a až následné vyplnenie preglejkami. Eliminujú sa tam aj nebezpečné skrutky.

SKRUTKY NA SKLZNEJ PLOCHE: Sklznú plochu je možné a potrebné naskrutkovať samoreznými skrutkami zvnútra debny, aby na ploche podľa možnosti nebolo vôbec nič (viď foto debny so schodíkom na Kaunertali – presné riešenie neznáme). V prípade, že ste nenašli iné riešenie, než skrutky zapustiť zhora, vyhĺbte záhlbníkom (alebo vrtákom) do povrchu dierku do ktorej akurát sadne hlavička skrutky (na fotke možno odpozorovať takéto riešenie pri C-debni v Jasnej).

PREPÁŽKY V DEBNI: Vo vnútri debny je vždy potrebné urobiť aj prepážky, aby konštrukcia držala pokope.

ODOLNOSŤ: Dôležité je, koľko sezón vaše debny vydržia. Náter preglejky musí byť viac vrstvový. Debnu natierať, až keď je komplet hotová. Prekážky sa používaním a počasím naozaj ničia...

ŠÍRKA DEBNÍ: Najlepšia šírka Dební je cca 30 - 40 cm (aby sadla pod viazanie, resp. medzi viazania). Príliš široké debny nie sú štandardom, sú skôr pre úplných začiatočníkov.

C-DEBNY: C-debna nesmie byť príliš dlhá-uzavretá, lebo ju nebudeš mať ako dať na svah – v Jasnej je možno pri svojom polomere až pridlhá a tým pádom uzavretá a muselo sa na ňu nachádzať vlastne z oblúku z boku. (Keby bola natočená na priamy nájazd v smere svahu, vyskakovalo by sa pomaly do protisvahu.)

Stavanie kickrov – nájazdov na prekážky

Naskakovacie kickre na prekážky nemôžu byť “vyrážky na svahu”. Každý kicker musí mať plynulý rádius, celkový polomer rádiusu by činil tak 2-3 metre. Preto je potrebné nájazd taktiež upraviť ratrakom, aby bol rovný, mal pre kickerom príslušnú nájazdovú rovinku. Kickre by mali jazdca posadeného do kolien prirodzene a zľahka “vyhadzovať” na rail, nie “nakopávať prdel”. Robia sa buď “vyhadzovacie” kickre (na vyššie raily), ale niekedy, hlavne u street railov aj “ploché” nájazdy (čo neznamená, že nemajú určitý rádius). Kickre musia byť široké minimálne 120 cm. Pri plochých nájazdoch je rider nútený robiť vačšie olie skejtovým štýlom. Je to o niečo komplikovanejšie než klasický pomerne vysoký nájazd na rail alebo debnu, ale jazdeniu na railoch to dáva nový rozmer. Dá to veľa hlavne ľudom, čo sa venujú skateboardingu a majú ambície slajdovať na street railoch v uliciach.

Osádzanie railov

NÁSYPY: Pod railom musí byť násyp, tj. kopa snehu, aby pri pádoch jazdci dopadali na šikmú plochu, inak sa okolo railu vydupú "vane" - ľudia tam dopadávaním vydupú ľadové jamy a bude to na houby. Tj. na každý rail potrebuješ asi 1 m vysokú kopu snehu pod uhlom strán tak 60°.

PLATFORMY A DOPADY: Navyše, z každého, hlavne väčšieho railu musíš mať šikmý dopad-odjazd, aspoň 5 m dlhý, čo sa dá spraviť buď naratrakovaním platformy (na tú platformu ešte nahrnúť do 1 m vysokú kopu, s ktorou zahrnieš nohy railu), alebo využitím prírodného zlomu na zjazdovke. Na kvalitne osadený rail teda treba naozaj veľa snehu (odhadom 7 m kubických na jeden väčší rail)! Musí teda ísť o stredisko s množstvom snehu (muldy), alebo o stredisko s umelým zasnežovaním.

VZDIALENOSTI RAILOV: Ak je railov viac, je veľmi dôležité správne odhadnúť vzdialenosť railov od seba. Raily bi nemali byť príliš blízko pri sebe, lebo pri nie úplne čistom dopade sa rider nestihne zorientovať a pripraviť na ďalší rail a nabrať potrebnú rýchlosť.

PRAVIDELNÁ ÚPRAVA: Priestory okolo railov musia byť pravidelne poratrakované – ratrak prejde s frézou pozdĺž railov z oboch strán, čo najbližšie k tyčke. Ratrak musí prefrézovať aj dopad-odjazd, kde vzniknú z brzdenia vznikať vlny (pod street railami) a v dopade sa vydupávajú “vane”, ktoré treba zahrnúť a prefrézovať. Kickre musia byť denne večer upravené lopatami (alebo ratrakom), inak v nich zostanú (cez noc zamrznú) drážky, ktoré sú extra nebezpečné na zadretie hrany.

MRÁZ PO ODMÄKU: Ak dôjde k odmäku a zamrznutiu, buď prefrézovať ratrakom, alebo raily zavrieť plôtikom, inak sa tam ľudia dolámu pádom na ľad. Častým javom je zmrznutie stien násypu – ťažko sa tomu predchádza, keďže ratrak nemôže po tomto šikmom tvare prejsť frézou.

VLEK: Vyberajte si zjazdovku na railpark - pri parku by mal byť samostatný vlek, najlepšie Poma (200 metrový park nemôže obsluhovať 2500 metrová sedačka), inak jazdenie stráca intenzitu a zaujímavosť vášho parku je pre dobrých jazdcov malá.

ODDELENIE PRIESTORU PARKU OD ZJAZDOVKY: Každý park by mal byť oddelený od trate pre lyžiarov. Pred parkom by mala byť tabuľa s pokynmi využívania “na vlastné nebezpečenstvo”, s číslom horskej služby, s odporúčaním “používajte chrániče – helmy, chráničové trenky” atď. Tabuľa by mala byť tak isto preložená aspoň do jedného cudzieho jazyka, záleží od klientely v stredisku.

DOPRAVA PREKÁŽOK: Pozor, bežný rail, alebo debna sú pomerne obrovských rozmerov, sú veľmi ťažké a na dopravu treba použiť veľký nákladiak. Podobne rátajte s tým, že s kompletnou prekážkou na svahu nepohnete – vždy sa používajú ratraky!

BEZPEČNOSŤ NA PRVOM MIESTE: Bezpečnosť používateľov parku musí byť vždy na prvom mieste, či už naprojektovaním a výstavbou vhodných prekážok a tak isto radami skúsenejších riderov začiatočníkom pri ich snahe v postupnosti jazdenia, či už na railoch, alebo v celom parku.

HAVE FUN!

Pozn.: Na fotkách v mnohých našich článkoch sa dá odpozorovať veľa aj ohľadom konštrukcií prekážok. Inšpirujte sa napr. klikaním cez linky na Súvisiace články

Zdroj/autor: boardlife,Lucero,Vlado Prôčka,Marek Hliničan