Fakty
Názov krajiny: | Poľská republika |
Hlavné mesto: | Varšava |
Rozloha: | 312 696 km2 |
Počet obyvateľov: | 38 433 600 (2017) |
Štátne zriadenie: | parlamentná republika |
Geografická poloha: | severovýchodná časť strednej Európy, na brehu Baltického mora. |
Časové pásmo: | Slovensko 0 hod. |
Ubytovanie: | Pozrite si výhodné ubytovanie vo Varšave. |
Podnebie: |
mierne, s pomerne studenými vlhkými zimami, letá sú mierne teplé s častými zrážkami; počasie je v každej ročnej dobe premenlivé a ťažko predvídateľné |
Mena: | |
Jazyky: | poľština |
Správne členenie: | 16 vojvodstiev (województwo), 308 okresov, 65 miest s kompetenciami okresu |
Národnost. zloženie: | Poliaci (96,9%), Nemci, Ukrajinci, Litovci, Bielorusi, Slováci a Česi |
Náboženstvo: | rímskokatolícke (90%) |
Diplomatické zast.: |
Veľvyslanectvo Poľska v SR |
Víza a doklady: | Po vstupe do krajiny musia mať občania Slovenskej republiky (vrátane detí) platný cestovný pas alebo občiansky preukaz. V prípade kontroly zo strany poľskej polície musia mať osoby zdržiavajúce sa na teritóriu Poľska podľa platnej legislatívy doklad totožnosti neustále pri sebe. Ministerstvo zahraničných vecí SR |
O krajine
Dejiny: V staroveku územie Poľska osídlili germánske a baltské kmene, v oblasti za Vislou bola zrejme pravlasť Slovanov, ktorí od 6. stor. ovládli celé územie, v 8. stor. bol juh súčasťou Veľkomoravskej ríše a v 10. stor. aj českého štátu. V r. 966 knieža Mešek I. prijal kresťanstvo a poľské kmene sa zjednotili a vytvorili prvý poľský štát. Za vlády Boleslava Chrabrého (967–1025), ktorý prijal titul kráľa, získalo Poľsko v častých potýčkach so susedmi aj značné územné zisky (na čas ovládlo aj Čechy) a vplyv v strednej Európe. V 13. stor. územie postihnuté nájazdmi Mongolov, od 14. stor. silnie vplyv Rádu nemeckých rytierov, preto Poľsko vstúpilo v r. 1389 do únie s Litovským veľkokniežatstvom. Postupne Litva získala v Poľsku hlavné slovo. Poľsko-litovský zväzok hral v 16. a 17. stor. výraznú úlohu pri obrane proti Turkom. V 17. stor. získala veľký vplyv na riadení štátu vysoká šľachta (sejmy s právom veta) – úpadok centrálnej moci, na druhej strane za vlády Vazovcov ovládlo Poľsko západné oblasti Ruska i Moskvu, v druhej polovici 17. stor. bolo Poľsko v hlbokej kríze, čo využívalo Prusko, Rusko a Rakúsko. Koncom 18. stor. sa krajina trikrát delila a v r. 1795 sa existencia samostatného Poľska skončila.
Za napoleonských vojen vzniklo na území dnešného Poľska Varšavské veľkokniežatstvo, ktoré ovládal Napoleon. Po Viedenskom kongrese v r. 1814 a 1815 sa stalo Poľským kráľovstvom, ktorému vládol ruský cár a Poľsko bolo fakticky ruskou kolóniou.
Nezávislé Poľsko bolo obnovené v r. 1918. Vo vojnách so sovietskym Ruskom získalo časť Ukrajiny, Bieloruska a Litvy, vrátane hlavného mesta Vilnius. V r. 1939 nacistické Nemecko prepadlo Poľsko, ktoré si krajinu na základe paktu Ribbentrop-Molotov rozdelilo so Sovietskym zväzom. Keď v r. 1941 Nemecko zaútočilo na ZSSR, veľa Poliakov sa pridalo k sovietskemu vojsku. Masový odboj prepukol na všetkých frontoch okupovanej krajiny. Varšavské povstanie bolo krvavo potlačené. Vo vojne Poľsko utrpelo relatívne najväčšie škody. Nacisti povraždili milióny Poliakov a poľských Židov. Na poľskom území boli najväčšie nacistické vyhladzovacie tábory (Osvienčim).
Postupimská konferencia v r. 1945 určila nové hranice; Poľsko stratilo 11 mil. obyvateľov. Po vojne riadil politický a ekonomický život v Poľsku Sovietsky zväz. Protesty a demonštrácie proti režimu v r. 1956 a 1970 boli potlačené, ale kruté represie nedokázali vymazať náboženské cítenie Poliakov. V r. 1978 sa stal pápežom Poliak kardinál Karol Wojtyla (prijal meno Ján Pavol II.). Jeho cesta do Poľska v r. 1979 zdôraznila silu cirkvi a bola impulzom k odporu proti režimu. V r. 1980 vypukli v lodeniciach v Gdansku štrajky, ktoré organizoval vodca ilegálnych odborov Solidarita Lech Walesa. Komunistická vláda musela urobiť ústupky, ale čoskoro vyhlásila výnimočný stav. Odpor sa však nezastavil. Ďalšia vlna štrajkov vedených Solidaritou sa začala vo februári 1988 a donútila vládu vyjednávať. V júni 1989 sa konali prvé, aspoň čiastočne slobodné voľby (komunisti mali garantovaný určitý počet miest). Kandidáti Solidarity získali v Sejme všetkých 35 % miest vyhradených pre opozíciu. Tadeusz Mazowiecky sa stal prvým nekomunistickým premiérom v sovietskom bloku. Poľsko sa stalo v r. 1999 členom NATO a v r. 2004 EÚ.
Bezpečnost. riziká: Poľsko je vo všeobecnosti bezpečnou krajinou. V mestách dodržujte štandardné pravidlá týkajúce sa cestovania a najmä nenechávajte cennosti v aute a na viditeľných miestach. Vreckoví zlodeji sa vyskytujú najmä v davoch ľudí, na staniciach a v preplnených vlakoch, autobusoch a kluboch. Ďalším znepokojujúcim trendom je krádež na letiskách. Turisti čoraz častejšie zaznamenávajú pokusy o krádež na letískach, preto si dávajte vždy pozor na svoje veci - najmä pri bezpečnostných kontrolách. Všeobecne časté sú krádeže áut, najmä nemeckej výroby a škodoviek, a bežné je aj vykrádanie áut, pričom sa kradnú najmä autorádiá. Parkovať sa preto odporúča iba na strážených parkoviskách. Násilné správanie je pomerne zriedkavé a ak sa vyskytne, súvisí pravdepodobne s alkoholom. Snažte sa vyhnúť konfrontáciám – je menej pravdepodobné, že budú napadnuté ženy a dievčatá, pretože poľský kódex správania prísne zakazuje akýkoľvek druh násilia (fyzického alebo verbálneho) voči ženám.
Komunikácia: T-mobile (áno), Orange (áno), O2 (áno)
Doprava
Cesty a autostrády: Zatiaľ, čo cestná sieť v Poľsku stále zaostáva za mnohými jeho západnými susedmi, nastáva od roku 2010 zlepšenie a otvorenie mnohých nových diaľničných ciest. V obciach a mestách je maximálna rýchlosť 50 km/h a 60 km/h v noci, mimo obce 90 km/h, na diaľnici 120 km/h. Diaľničný poplatok sa vyberá iba na úseku Krakov-Katowice. Bezpečnostné pásy a výstražný trojuholník sú povinné. Električky majú prednosť v jazde. Deti sa smú prevážať iba v autosedačkách. Od 1. októbra do 1. apríla musia mať všetky vozidlá aj počas dňa rozsvietené tlmené svetlá. Niektoré dopravné predpisy sú odlišné od slovenských. Čerpacích staníc pohonných hmôt je menej než v SR. Poľskí vodiči sú veľmi nedisciplinovaní a bežne ignorujú dopravné predpisy.
Námorná doprava: Trajekty premávajú z Poľska do Švédska, Dánska a Fínska. Dôležitým poľským dopravcom sú Polferries www.polferries.com.pl.
Autobusom: Z Bratislavy premávajú autobusy do rôznych miest v Poľsku, avšak najmä do Varšavy. Cenovo výhodné lístky je možné zakúpiť u viacerých prepravcov – napr. Flixbus. Národná autobusová spoločnosť (PKS) má rozsiahlu sieť liniek. Poľsko má inak veľmi dobre rozvinutú sieť súkromných spoločností chartrových autobusov, ktoré majú tendenciu byť lacnejšie, rýchlejšie a pohodlnejšie ako cesta vlakom. Každé mesto má centrálnu autobusovú stanicu, kde rôzne autobusové linky vyzdvihujú pasažierov. Cestovné lístky sa zvyčajne kupujú priamo od vodiča, ale niekedy je možné ich zakúpiť aj priamo na stanici. Vodiči zriedka hovoria po anglicky, takže často iba vytlačia potvrdenie s uvedením sumy.
Vlakom: Z Bratislavy do Varšavy premáva vlak denne - čas jazdy je cca 8 hodín. Poľské štátne železnice PKP majú hustú sieť, vrátane relatívne lacných a efektívnych spojov IncterCity, linky z Varšavy do Berlína, Kolína, Viedne, Budapešti a Prahy a priame vozne do ďalších zahraničných miest. Mladým ľuďom do 26 rokov ponúkajú PKP veľa dobrých zliav.
Letecky: Poľská spoločnosť LOT ponúka vnútroštátne lety medzi Varšavským letiskom Chopin a letiskami Kraków, Katowice, Wrocław, Poznaň, Szczecin, Gdańsk, Olsztyn (len v letnej sezóne), Zielona Góra, Rzeszów a na trase medzi Krakovom a Gdanskom. Najlepšie ceny sú k dispozícii pri rezervácii 60 dní pred plánovaným letom. Nízkonákladová spoločnosť Ryanair zas ponúka každodenné lety z Varšavy (Chopin) do Gdaňska, Wrocławi a Szczecina a na trasu medzi Krakovom a Gdanskom. Spojenia z Radomu do Wrocławi a Gdaňsku prevádzkuje spoločnosť Sprint Air. Z Bratislavy do Varšavy ponúka lety Wizzair, prípadne môžete využiť odlet z Viedňe, odkiaľ lety do Poľska prevadzkuje Wizzair, Lufthansa alebo Austrian Airlines. Okrem iného ma Varšava aj denné spojenia s najdôležitejšími európskymi mestami, ako sú napríklad New York, mestá v Kanade, či linky na Blízky východ a do severnej Afriky.
Taxíkom: Používajte iba tie, ktoré sú riadne označené a dajte si pozor na dohodnutú sumu, pretože miestni vodiči vám pravdepodobne budú chcieť účtovať viac. Rovnako, ako aj všade inde, si dajte pozor na taxíky v blízkosti medzinárodných letísk a železničných staníc. Telefónne čísla na taxíky môžete nájsť aj na internete alebo v novinách. Niektoré taxislužby, najmä vo väčších mestách, je možné si objednať aj on-line alebo prostredníctvom textovej správy.
Musíte vidieť
Poľsko patrí medzi zaujímavé turistické destinácie, okrem historických miest má aj 22 národných parkov, asi 1200 prírodných rezervácií a 400 chránených oblastí. V južnej časti, najmä vo vápencovej Krakovsko-Wielunskej pahorkatine je veľa jaskýň a stredovekých hradov. Na juhu a pri Baltickom mori je niekoľko starých kúpeľných miest, kde liečia pohybové ústrojenstvo, dýchacie cesty, poruchy krvného obehu, metabolizmu, kožné choroby, reumu. Najväčšie kúpele sú Ciechocinek a Inowroclaw pri Kujawe, k najstarším patria Cieplice Zdroj, známe už od r. 1281, v zahraničí sú známe aj kúpele Krynica, Zegiestow a Piwniczna.
Bohatá poľská história zanechala po sebe nádherné stredoveké mestá, ktoré s obľubou navštevujú zahraniční turisti. Varšavu pokladajú Poliaci za mesto pomerne mladé, pretože vzniklo „až“ v 13. stor. Počas druhej svetovej vojny bola väčšina Varšavy zničená. Jednou z najvýznamnejších pamätihodností je Kráľovský zámok, predtým gotický hrad kniežat zo 14. stor. Pôvodne renesančná budova s barokovými úpravami slúžila ako sídlo poľského prezidenta. Koncom 2. svetovej vojny ho Nemci úplne zničili. Dnes tu stojí presná kópia pôvodného zámku. Podobný osud mala aj väčšina pamiatok Starého mesta. Krásny je barokový Palác Rzeczypospolitej, kde je mnoho cenných výtlačkov národnej knižnice. Lazienky sú parkovým areálom so zámkom, prezývaným aj Palác na vode.
Krakov sa zapísal do histórie nielen ako kráľovské mesto, ale aj ako mesto prvej poľskej univerzity a mesto, kde vytlačili prvú poľskú knihu. Jeho staré centrum je zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Dominantou je pôvodne gotický hrad Wavel, bývalá kráľovská rezidencia. Centrom starého mesta je hlavné námestie, v strede s budovou zo 14. stor., kde pôvodne sídlili obchodníci so súknom. Významnými pamiatkami sú aj budova Jagelonskej univerzity, Mariánsky kostol zo 14. stor. s dvomi vežami (vyššia má 81 m) a stará židovská štvrť s múzeom.
Toruň na rieke Visle vznikla v 13. stor. zlúčením kupeckého Starého mesta a remeselníckeho Nového mesta. Historické centrum obklopujú zvyšky mestských hradieb zo 14. až 15. stor. s baštami a strieľňami. Pred radnicou zo 14. stor. je pomník najslávnejšieho rodáka Mikuláša Kopernika. Jeho rodný gotický dom je pri Biskupskom paláci z konca 17. storočia.
Poznaň na rieke Varta bola v minulosti niekoľko ráz sídlom poľských kráľov a neskôr biskupov. Mestu dominuje zámok – bývalé sídlo veľkopoľských kniežat. Pod ním je celý rad významných cirkevných budov, o. i. aj františkánsky kostol a gotické budovy kostola a kláštora dominikánok. Za zaujímavými jezuitskými budovami iba kúsok od Starého námestia je Chopinov park s pomníkom.
Na mieste prístavného mesta Gdansk stál v 10. stor. slovanský strážny hrad. Osada naokolo sa rozrástla na mesto, z ktorého sa stal jeden z najväčších svetových prístavov. Počas druhej svetovej vojny mesto Nemci spolovice zničili. Dnešné historické Staré mesto obklopujú zvyšky obranných hradieb zo 14. až 15. stor. Takmer všetky významné historické pamiatky sú pozdĺž Kráľovskej cesty vedúcej Dlhou ulicou a Dlhým trhom. Mariánsky kostol zo 14. až 15. stor. je najväčšou sakrálnou stavbou v Poľsku.
Množstvo ďalších zaujímavých tipov nájdete aj tu.