Innsbruck vás očarí už pri prvom pohľade na panorámu mesta. Pestrofarebné domy, kostolné veže, vinúca sa rieka Inn a mohutné alpské končiare vytvárajú dokonalú harmonickú scenériu, ktorá vyzerá ako z rozprávky – a predsa je skutočná. Mesto, ktoré sa môže pochváliť bohatou históriou Habsburgovcov, cisárskymi palácmi, barokovými katedrálami aj legendárnou Zlatou strechou, láka návštevníkov nielen históriou, ale aj tradičným remeselným umením. A čo viac - navštíviť ho môžete v každom ročnom období.
Cisárske mesto
Názov Innsbrucku pochádza z pôvodného Insprucke, teda „most cez rieku Inn“. Mesto vzniklo v 12. a 13. storočí pri kláštore premonštrátov a neskôr sa rozrástlo vďaka obchodnej ceste cez Brennerský priesmyk do Talianska. Skutočný rozkvet však zažilo až o tri storočia neskôr, keď sa stalo sídlom tirolského vojvodu Fridricha IV. Habsburského (1382 – 1439), ktorý bol zakladateľom staršej tirolskej vetvy Habsburgovcov. Práve v tomto období boli vybudované významné stavby ako radnica s vežou či palác Hofburg.
Len o čosi neskôr, na sklonku 15. storočia sa začal zlatý vek Innsbrucku, keď sa sem z Viedne presťahoval cisár Maximilián I. Habsburský (1459-1519). Panovník premenil mesto na politické a kultúrne centrum svojej ríše a Innsbruck sa vďaka nemu stal výkladnou skriňou celého Rakúska, miestom, kde sa prelínal dvorský lesk, umenie, architektúra aj pokrokové myšlienky doby.
Zlatá strecha
Najznámejšou pamiatkou, ktorú Maximilián v Innsbrucku zanechal, je arkier, ktorý bol v roku 1500 na panovníkov príkaz pristavaný k rezidencii tirolských kniežat na hlavnom námestí, kde rád trávil čas. Slúžil ako cisárska lóža, z ktorej Maximilián s rodinou pozoroval mestské slávnosti, rytierske turnaje či sprievody na námestí.
Dielo architekta Niklasa Türinga staršieho zdobia reliéfy s portrétmi samotného cisára a jeho dvoch manželiek - Márie Burgundskej a Biancy Marie Sforzy, ktoré doplnil dvorný maliar Jörg Kölderer freskami s postavami cisárskej rodiny. Najvýraznejšia je však jeho strecha, ktorú nechal cisár pokryť 2 657 pozlátenými medenými škridlami, aby oslávil svoje manželstvo s Biancou a zároveň ukázal moc Habsburgovcov.
To malo okamžitý účinok a Zlatá strecha (Goldenes Dachl) sa stala jednou z najznámejších dominánt Innsbrucku. Dnes je aj symbolom zlatého veku Innsbrucku – miesta, kde sa snúbi história, umenie a cisárska elegancia. Viac o histórii jej vzniku a živote Maximiliána I. sa dozviete v múzeu, ktoré sa nachádza priamo v tejto budove.
Prázdna hrobka
S Maximiliánom sa spája aj ďalšia významná pamiatka v Innsbrucku - Hofkirche, teda Dvorný kostol, ktorý dal v polovici 16. storočia postaviť cisár Ferdinand I. ako pamiatku na svojho starého otca. Maximilián chcel byť pôvodne pochovaný v Innsbrucku, no na smrteľnej posteli si napokon želal byť pochovaný vo Wiener Neustadte a toto želanie mu splnili.
V Innsbrucku tak nájdete len Maximiliánov symbolický kenotaf, ktorý však patrí k najpôsobivejším renesančným hrobkám Európy. Nad mramorovým sarkofágom kľačí cisárova bronzová socha, obklopená reliéfmi z jeho života, a okolo stojí 28 bronzových postáv v nadživotnej veľkosti, známych ako „Schwarzen Mander“ (čierni muži).
Ostatné sochy predstavujú cisárových predkov, hrdinov a významné osobnosti dejín (napríklad Artuša, Karola Veľkého či Leopolda III.) a nachádza sa medzi nimi aj osem žien – vrátane oboch Maximiliánových manželiek.
Pôvodne však mala mať hrobka až 40 sôch a 100 menších figúrok habsburských príbuzných, no dielo sa pre nedostatok financií dokončilo až po takmer 80 rokoch od smrti cisára a v skromnejšom prevedení proti pôvodným plánom.
Okrem cisárovej prázdnej hrobky sa v kostole nachádza aj miesto posledného odpočinku Andreasa Hofera, tirolského národného hrdinu a vodcu protinapoleonského povstania, a v Striebornej kaplnke sú pochovaní vojvoda Ferdinand II. Tirolský a jeho manželka Philippina Welserová. Pýchou kostola je tiež Ebertov organ z 16. storočia, jeden z najstarších funkčných organov na svete.
Cisárska rezidencia
Len pár krokov od Dvorského kostola a Zlatej strechy sa rozprestiera Hofburg – nádherný cisársky palác, ktorému sa právom hovorí „Malý Schönbrunn Álp“. Tento honosný komplex bol po stáročia sídlom tirolských vojvodov a habsburských panovníkov, ktorí z neho vytvorili symbol svojej moci, vkusu a bohatstva.
Pôvodne gotická stavba vznikla už v 15. storočí, no svoj najväčší rozkvet zažil palác v časoch Maximiliána I., ktorý ho dal prestavať na rezidenciu hodnú cisárskeho dvora. O dve storočia neskôr však Hofburg prešiel pod vedením cisárovnej Márie Terézie veľkolepou premenou a táto baroková podoba sa zachovala dodnes.
V paláci sa nachádza až 400 prepychovo zariadených miestností. Dominantou je najväčšia sála, Sieň obrov (Riesensaal), ktorá nesie svoj názov podľa veľkolepej stropnej fresky, na ktorej je ústrednou postavou Herkules. Ide o jednu z najimpozantnejších reprezentačných miestností paláca, kde sa konali plesy, zábavy či hostiny. Nachádza sa tu aj rozsiahla galéria portrétov cisárskych predkov a nádherné kryštálové lustre.
K ďalším reprezentačným priestorom patrí Audienčná sála a cisárske apartmány Márie Terézie, ktorá si tento palác tak zamilovala, že sa práve tu rozhodla usporiadať svadbu svojho druhorodeného syna arcivojvodu Leopolda (neskoršieho cisára Leopolda II.) so španielskou princeznou Máriou Ludovikou. Celé mesto sa pripravovalo na veľkolepú udalosť – slávnosť trvala dva týždne a hostila až dvetisíc pozvaných.
Prepychové sály žiarili zlatom, kuchyne voňali delikatesami a každá komnata bola vyzdobená podľa cisárovniných pokynov. No veselie sa skončilo tragicky – v posledný deň osláv, 18. augusta 1765 náhle zomrel cisár František I. Lotrinský, milovaný manžel Márie Terézie. Cisárovná na jeho pamiatku premenila komnatu, kde zomrel, na kaplnku a časť paláca venovala mníškam, ktoré tam založili kláštor, aby sa mohli modliť za jeho dušu.
Túto udalosť dodnes pripomína aj stavba Víťazného oblúka na konci bulváru Márie Terézie, ktorý je dnes hlavnou nákupnou ulicou Innsbrucku. Jedna strana zobrazuje oslavu svadby, druhá smúti nad stratou cisára Františka. V neskorších rokoch si Hofburg obľúbila aj cisárovná Sissi a cisár František Jozef I., ktorý sem rád často prichádzal na poľovačky a oddych. Na prelome 19. a 20. storočia sa palác zmenil zo súkromného sídla na múzeum – jedno z prvých svojho druhu v Európe.
Miesto tradícií a remesiel
V bezprostrednom susedstve Hofburgu a Dvorského kostola sa nachádza aj Tirolské múzeum ľudového umenia (Tiroler Volkskunstmuseum), ktoré ponúka pohľad do minulosti tejto oblasti. Zbierky sú umiestnené v priestoroch niekdajšieho františkánskeho kláštora a predstavujú bohatstvo tirolskej kultúry, remesiel, zvykov a každodenného života od stredoveku až po 20. storočie.
Návštevníci tu nájdu unikátnu kolekciu tradičných krojov, vyrezávaného nábytku, hudobných nástrojov, masiek, hračiek, ale aj predmetov z roľníckeho a pastierskeho života. Každý exponát rozpráva príbeh o zručnosti a estetike jednoduchých ľudí, ktorí si dokázali vytvoriť krásu aj z najobyčajnejších materiálov.
Jednou z najpôsobivejších častí expozície sú verné rekonštrukcie historických izieb z rôznych oblastí Tirolska – tzv. Stuben. Každá z nich je zariadená podľa pôvodných tradícií daného regiónu a návštevník tak môže „vstúpiť“ do autentického prostredia tirolského domu z 18. alebo 19. storočia.
Barokový skvost v srdci Innsbrucku
Z ďalších zaujímavých pamiatok, ktoré by ste nemali v Innsbrucku, vynechať je veľkolepá Katedrála sv. Jakuba na Dómskom námestí. Impozantná stavba stojí na mieste staršieho románsko-gotického kostola spomínaného už v 12. storočí.
Medzi rokmi 1717 až 1724 bola prestavaná podľa plánov architekta Johanna Jakoba Herkomera v barokovom štýle. Interiér katedrály je bohatý na fresky a štuky od bratov Asamovcov a v severnej lodi sa nachádza baldachýnová hrobka arcivojvodu Maximiliána III., veľmajstra Rádu nemeckých rytierov z roku 1620.
Najväčším pokladom katedrály je však obraz Maria Hilf (Matka Božia Pomocná) od Lucasa Cranacha staršieho z roku 1530, ktorý sa nachádza nad hlavným oltárom a je obklopený bohatou barokovou výzdobou.
Dar z lásky
Na južnom okraji Innsbrucku sa týči aj jeden z najkrajších tirolských zámkov - Schloss Ambras. Nie je to len skutočný skvost renesančnej architektúry, ale aj domov jedného z najstarších nepretržite fungujúcich múzeí na svete a pokladnica rarít, aké uvidíte málokde.
Zámok sa prvýkrát spomína už v 11. storočí a v roku 1363 pripadol Habsburgovcom, ktorí ho neskôr rozšírili na veľkolepý palác. V 16. storočí sa stal sídlom arcivojvodu Ferdinanda II. Tirolského (1529-1595), ktorý ho prestaval v duchu renesancie. Zároveň bol darom lásky – Ferdinand zámok venoval svojej manželke Filipíne Welserovej, dcére bohatého augsburského obchodníka, čo však bolo v tom čase spoločensky neprijateľné.
Ich manželstvo a potomkovia preto museli byť spočiatku oficiálne tajné a ženíchov otec, cisár Ferdinand I. sa o nich dozvedel až neskôr. Svoje vnúčatá vylúčil z následníctva, ale manželstvo ich rodičov toleroval pod podmienkou, že zostane naďalej utajené. Až štyri roky pred smrťou Filipíny, v roku 1576 pápež tento sobáš uznal za legitímny.
Ferdinand II. bol vášnivým zberateľom umenia a svoje zbierky umiestnil do špeciálne vybudovaného múzea „Kunstkammer“ – Komnaty umenia a kuriozít v Dolnom zámku, čím sa stal Ambras prvým múzeom na svete.
Každý návštevník si tu mohol prezrieť zbierku zbraní, brnenia, kurióznych portrétov, vedeckých prístrojov, hudobných nástrojov, ale aj predmetov zo slonoviny, korálov či lastúr. Nechýba ani knižnica plná poznania a množstvo kuriozít, ktoré prekvapia aj dnešného návštevníka.
V Hornom zámku sa zas ukrýva Španielska sála (jedna z najvzácnejších renesančných miestností sveta), ale aj zachovaná kúpeľňa Filipíny Welserovej, pôvabná Strasserova zbierka skla či galéria portrétov habsburských panovníkov a významných európskych dynastií od takých umelcov ako je Lucas Cranach, Peter Paul Rubens, Anthonis van Dyck a Diego Velásquez.
Na prízemí Horného zámku si môžete pozrieť zbierku neskorostredovekých sôch a obrazov na čele s oltárom svätého Juraja, ktorý si objednal cisár Maximilián I., či vzácnym obrazom Maria Lactans (Dojčiaca madona) od Lucasa Cranacha staršieho.
Innsbruck výhodne
Ak si chcete pohľad na všetky skvosty Innsbrucku a okolia vychutnať s vtáčej perspektívy, vyberte sa na Stadtturm.
Mestská veža bola postavená v rokoch 1442 až 1450 ako súčasť Starej radnice a pôvodne slúžila ako vyhliadková veža, odkiaľ varovali obyvateľov pred požiarom či iným nebezpečenstvom. Dolná časť veže fungovala ako väzenie. Celková výška veže je 51 metrov, pričom vyhliadková plošina sa nachádza o 20 metrov nižšie a vedie k nej 133 schodov.
Objavovať najzaujímavejšie miesta Innsbrucku môžete s turistickou kartou Innsbruck Card. Ponúka voľný vstup do 22 múzeí a atrakcií, jednu bezplatnú spiatočnú jazdu lanovkami v regióne a tiež bezplatné cestovanie verejnou dopravou.
Dostupná je vo variante 24, 48 alebo 72 hodín. Na jeden deň stojí 69, na 2 dni na 79 a na 3 dni na 89 eur pre dospelú osobu. Určite sa oplatí si ju zadovážiť, či už online, alebo v miestnom infocentre, keďže vám ušetrí nemalé peniaze na vstupnom a cestovaní.
