NA CESTÁCH Ako bezpečne prežiť noci v Thajsku

Pattaya nie je Thajsko! Zdôrazňujú znalci tejto exotickej krajiny a pridávajú argumenty: krásna príroda, more, dobré jedlo, historické pamiatky, dobrosrdeční a usmievaví ľudia. Majú samozrejme pravdu. Cez Pattayu sa skutočne nedá pozerať na celé Thajsko. Stále je to však najznámejšie  a najnavštevovanejšie turistické  stredisko Thajska. Nie však pre svoju exotickú polohu a prostredie, ale predovšetkým  pre svoju atmosféru "sexuálnej  uvoľnenonsti" a tolerantnosti v tom najširšom slova zmysle. Začiatkom deväťdesiatych rokov bolo toto teritórium doménou nemeckých cestovných kancelárií.

V  súčasnosti čoraz častejšie počuť v spleti jazykov na najslávnejšej pattayskej ulici prezývanej Golden Mile - Zlatá míľa aj slovenčinu a češtinu. Pán Richard je pôvodom Slovák. Žije a pracuje v Pattayi už niekoľko rokov a je jej nadšeným obhajcom. "Pattaya bola ešte koncom päťdesiatych rokov rybárskou osadou s bambusovými chatrčami. Svojmu rozmachu vďačí hlavne vietnamskej vojne, kedy sa stalo s neďalekou Satahipou odpočinkovým miestom pre amerických vojakov. Ešte aj dnes je armáda veľkým prínosom pre mesto. Jednotky OSN v Kambodži, alebo lode z USA, Austrálie či  iných námorných veľmocí  tu  vždy  na niekoľko dní  zakotvia.

Iste si viete predstaviť čo to je, keď sa  lietadlová loď s doprovodom asi šesť tisíc námorníkov vylodí v Pattayi. Ľudia, ktorí tu žijú a pracujú, vedú približne rovnaký život ako v Európe samozrejme s prihliadnutím na ázijské podmienky. Väčšina z nich sa  sústreďuje v severnej Pattayi, ďalej od  turistického ruchu. Mesto má mnohé, turistami nikdy neobjaviteľné nádherné miesta, ktoré sa dajú poznať len vtedy, ak tu človek žije alebo tu má priateľov. Aj mne sa často stáva, že južnú Pattayu nevidím niekoľko týždňov."

 

Pravda je to, čo chceš počuť

Pattaya sa za posledných dvadsať rokov stala odvrátenou stranou krásnej starej mince. Len máloktorý turista si nájde čas vyhľadať aj niečo iné, ako len piesočnú morskú pláž alebo bar niekde na miestnom "korze". Dokonca ani cestovné kancelárie vám túto možnosť neponúknu. Okolie mesta by určite dokázalo poskytnúť rovnako veľkú emočnú satisfakciu ako pohľad na mladé Thajčanky či Thajčanov.

Množstvo pouličných barov a kaviarničiek vás už na skoré poludnie prekvapí svojou početnou klientelov pozostávajúcou s ležérne "pohodených"  slečien. Vôbec nie provokačne oblečených a dokonca ani nie vyzývavo doterných. Ich množstvo každého aj toho najsebavedomejšieho chlapa v prvom momente určite privedie do rozpakov, pretože lepšie je byť nenápadným pozorovateľom, ako stredobodom pozornosti skupiny mladých žien, ktorých jedinou prácou je dostať vás do postele, eventuálne vytiahnuť z vás čo najviac peňazí.

Život v Pattayi však začína až po zotmení. Pravidlá hry sú veľmi jednoduché. Vôbec nie originálne ani nové. Vymyslel ich sám život a pokiaľ  ich príjme jedna i druhá strana, tak všetko funguje ako má a dokonca pod ochranou zákona. Ale víťaz je vždy len jeden a opäť  život ukázal, že tým víťazom  nemusí byť vždy nafúkaný Európan so vzdelaním a tučnou peňaženkou, ale naopak. Chudoba naučila Thajčanov používať rozum a  ten v spojení so ženskou rafinovanosťou a exotickou príťažlivosťou, spravil z najstaršieho remesla na svete - samostatné a úspešné  ekonomické odvetvie.

Každý Farango, lebo tak miestni obyvatelia nazývajú bielych turistov, je potencionálnym zákazníkom. Vždy rovnako fungujúcim automatom. Koľko hore vložíš toľko ti dole vypadmne. Chceš tú najväčšiu lásku? Chceš úprimnosť a oddanosť? Žiadny problém. Pravda je všetko to, čo chceš počuť.  Si pre mňa  jediný, najlepší, najmilší...

Večer čo večer, v desiatkách barov či v bangkokskej štvrti Patpong, phuketskej Patong Beach alebo na pattayskej Zlatej míli, vystupuje stovky dievčat na barové pulty, chytia sa chrómovej tyče a s prázdnym výrazom v očiach, bez výraznejšej kultúry pohybu, bez akejkoľvek vášne a viery, vône či zápachu, predvádzajú svoje telá. Jediný majetok, ktorý majú.

Viac alebo menej odhalené (podľa ochoty odhaliť sa im majiteľ baru upraví zárobok od troch do päťtisíc bahtov), čakajú obuté len vo vysokých čižmách a s číslom na plavkách na zákazníka, ktorý im za 80 bahtov kúpi Coca-Colu alebo pivo (tretina ceny nápoja zostáva tanečníčke). Platí staré pravidlo, kto skôr príde ten berie všetko, čím menej sa slečna usmieva, tým je drahšia a keď sa zákazník rozhodne (slečna musí súhlasiť), pri pokladni povie číslo tanečníčky, zaplatí od 500 do 1000 bahtov a stratí sa so svojou hodinovou láskou niekde v najbližšom hoteli.

 

Ži a nechaj žiť

Tie odvážnejšie a skúsenejšie, vám na spestrenie a povzbudenie jednotvárneho večera predvedú s hlboko odhaleným lonom, tesne pred vašou tvárou, (ak teda sedíte priamo za barom), svoj osobitý "výrazový" tanec a so šikovnosťou profesionálneho žongléra "vrhajú" do priestoru rôzne rekvizity od pingpongových loptičiek až po papierové šípky...

Len o niekoľko metrov ďalej, v  inom bare zase vystupuje len v žiarivo bielych spodkách niekoľko 14-15 ročných chlapcov na malé mólo a unavene sa začnú vlniť v rytme známych melódií z hitparád. Každovečerný rituál sa opakuje niekoľkokrát za hodinu až kým na niektorého tanečníka neukáže obézny postarší zákazník a s otcovskou starostlivosťou si ho neposadí na kolená a nežne nepohladí...

"V Thajsku je prakticky nemožné sa zoznámiť s normálnym dievčaťom, pretože  je tu toľko prostitútiek, odhady hovoria o pol až dvoch miliónoch, že akékoľvek dievča, ktoré by  sa na verejnosti objavilo v doprovode bieleho muža, je dopredu považované za prostitútku." - hovorí  Stephen Leather, írsky novinár a spisovateľ, ktorý viac než desať rokov pracoval a žil v Thajsku. A predsa na uliciach nie je vôbec vzácnosťou stretnúť zmiešané dvojice starších i mladších párov či pánov objímajúcich mladých chlapcov.

Mnohí z nich si založili v Thajsku nové rodiny. Mnohí z nich si vydržujú svoje veľké lásky a veriac v ich nezištnosť a čistotu sa pravidelne vracajú do ich náručia, snívajúc o spoločnej budúcnosti. " Myslel som si, že poznám každú fintu.", pokračuje Ernest Leather, " A varoval som množstvo návštevníkov Thajska, aby sa nedali oklamať pôvabmi thajských barových tanečníc a  sám som jednej z nich naletel. Všetky do jednej neustále tvrdia, že robia túto prácu len aby mohli posielať peniaze svojim rodinám. Niektoré to naozaj aj dodržia, ale väčšinu ich to ani nenapadne. Podstanú časť týchto peňazí utratia na hazardých hrách, drogy a svojho priateľa."

"Všetky tvrdia, že nenávidia svoju prácu, ale väčšina i v tomto klame. Rast thajského hrubého domáceho produktu je v súčasnej dobe dvakrát vyšší než vo Veľkej Británii. Každý kto chce zohnať v Bangkoku prácu, tak si ju zoženie. Všetky vám povedia, že by chceli byť so svojimi rodinami, ale vždy sa im podarí nájsť  Faranga, aby im to umožnil. Ten trik je úplne jednoduchý: po svojom odchode muž posiela svojej Thajčanke peniaze, aby nemusela pracovať. Tá s prísľubom veľkej lásky a vernosti to samozrejme nesplní a buď zmení bar a stratí sa alebo listy svojho "sponzora" nechá  poslať do svojej dediny a odtiaľ ich príbuzní odošlú na jeho adresu. A zamilovaný Farang sa teší, ako jeho miláčik spokojne býva v kruhu svojich najbližších." Väčšina barových tanečníc má  vo svojich rodných dedinách manželov a deti.

To sa milujúci cudzinec veľakrát ani nedozvie. Pokiaľ muž žije v meste kde žena pracuje, tak svojej manželke robí pasáka. Je mu jedno s akým Farangom jeho polovička ide do postele, podstatné je, že prináša peniaze. Biely Európan nie je pre nich rovnocenným človekom.  Inak by to bolo, keby zákazníkom bol Thajčan, ale to sa stáva málokedy.

 

Dieťa lásky

Sedemnásťročná Lin pracuje v Baby´s bare vyše roka. Na svoje nahé detské telo si večer čo večer necháva pred zrakmi exotikychtivých turistov fosforeskujúcimi farbami maľovať tradičné ornamenty. Jedno z mála efektných a pôsobivých barových vystúpení. Od majiteľa baru dostane 4500 bahtov.

"Prišla som na prázdniny za sestrou, ktorú naši predali do Pattaye, keď mala pätnásť rokov. Dnes má devätnásť a je HIV-pozitívna.", prehovorí po dvoch kokakolách Lin slušnou angličtinou."Otec zomrel krátko po mojom odchode. Živil celú rodinu a tak som sa nemohla vrátiť. Za školu sa platí a matka sa stará ešte o dvoch súrodencov. Zo začiatku som nemusela pracovať, pretože sestra zarábala dosť a okrem toho mala aj jedného Angličana. Keď sa ukázalo, že je chorá, všetko skončilo. Teraz je v nemocnici a ja pracujem. Nemusím ísť so žiadnym Farangom, keď nechcem, ale peniaze potrebujem. A čo chceš ty?"

Väčšina barových tanečníc pochádza zo severného Thajska. Z chudobných dedín, kde hlavným zdrojom príjmov sú najmä poľnohospodárske produkty a drogy. Nákupcovia poverení majiteľmi barov často odkupujú od rodín mladé dievčatá, ktoré potom živia svoje rodiny. Oficiálne štatistiky hovoria o 60percent nakazených prostitútiek. Dve tretiny z nich nemajú ešte osemnásť rokov. Veľa z nich sa po pozitívnom HIV teste pokúsi o samovraždu.

Serióznejší majitelia barov posielajú svoje zamestnankyne pravidelne na zdravotné prehliadky. Množia sa prípady vydierania turistov (na základe anonymného udania polícia nájde u cudzinca drogy) a ich vrážd. Aj napriek neutíchajúcej a varovnej propagande ročne navštevuje thajské oázy sexu okolo päť miliónov turistov. Z toho je 70 percent mužov. Mnohí z nich šťastne prežijú dni aj noci a vrátia sa v poriadku domov. Veľa je  takých, ktorí si so sebou prinesú okrem suvenírov aj osobný, nemilý "darček", ale každý z nich na otázku, či by sa vrátil do Thajska odpovie paradoxne kladne. Je to predsa krajina úsmevov a dobrosrdečných ľudí...

 

Desať rád ako bezpečne prežiť noci v Thajsku

 

• Neverte ničomu a nikomu. Hlavne nie teórii, že v Thajsku si upevní sebavedomie každý chlap.
• Vnímajte atmosféru thajských erotických oáz všetkými zmyslami. V Európe ju nenájdete.
• Keď sa zamilujete, skúste najprv platoniku. Ak to nepomôže, kúpte si tú najväčšiu pánsku ochranu a dúfajte.
• V Go-Go baroch si najprv overte, aké má pohlavie osoba s ktorou práve rozprávate. Najkrajší transvestiti sú totiž z Thajska.
• Ak ste normálne sexuálne orientovaný muž, nechoďte, ani zo zvedavosti, do Go-Go baru na šou. Ušetríte si jednu slušnú depresiu.
• Ak si myslíte, že vás už nič nemôže prekvapiť, nikdy si nesadajte tesne z barový pult, na ktorom tancujú dievčatá a uložte sa radšej do  bezpečnejších boxov. Riskujete totiž, že sa za pár minút dozviete o ľudskej anatómii viac, ako ktorýkoľvek študent medicíny za celý semester.
• Ak ste nerozhodný, nediskutujte s "dohadzovačmi" spred barov a vyberte si ten svoj radšej intuitívne. Za "doporučanie" budete musieť ešte zaplatiť.
• Nijakú barovú tanečníčku neurazíte, keď sa jej nezištne dotknete. Ani naopak. Akurát vás to môže stáť jednu kolu naviac.
• Histórii krajiny sa najviac dozviete na akejkoľvek šou transvestitov. Sú výpravné, zábavné a určite poučné. Záleží len na mieste na ktorom sa konajú. S nikým sa však nestavujte, že či tá krásna žena na javisku je muž alebo žena...?

 

Nedajte na žiadne rady a leťte okamžite do Thajska!

 

Zdroj/autor: ezv,drom
 

VIDEO Vitajte v Pattayi !

 

 

Zdieľať článok na Facebooku