Chodia do sveta aby videli, skúsili a zarobili. Svet však nie je len veľký, krásny a otvorený, ale častokrát aj špinavý, škaredý a zlý...
Tak prešiel ďalší týždeň môjho pobytu v Londýne. Som plná nových zážitkov. Štyri dni tu pršalo a bolo mračivo. Dnes vykuklo slnko a teplota sa vyšplhala na krásnych 28 stupňov. Takže som v rifliach a pančucháčoch mala trošku mokrú prechádzku, ale je problém tu vychytiť to správne oblečenie, nakoľko ráno môže byť 20 stupňov a poobede 30. Takže som dnes konečne videla slnko, tak mám malý sviatok.
Cez víkend som mala ďalší job, upratovanie jedného malého útulného bytu. Otvoril mi veľmi milý a usmiaty pán, ktorý sa mi hneď v úvode ospravedlnil za "čistotu" ich bytu. Najprv som tomu nerozumela, ale potom ma zaviedol do kúpeľne, ktorú som mala čistiť. Tak niečo také som nezažila ani na staničných záchodoch v Pezinku. Štyrikrát sa mi otočil žalúdok, čokoládové mufiny sa pýtali von opačným smerom. Utíšila som v sebe tento nutkavý pocit, pozbierala som všetko sebazaprenie, natiahla som si gumené rukavice a za dve hodiny (a mojich 16 libier vo vrecku) sa byt aj kúpeľňa leskli čistotou a voňali Domestosom. Ani som netušila, čo všetko dokážem...
Odhalila som tajomstvo cestovania autobusmi MHD. Prvýkrát som stala na zastávke a čakala na linku, ktorú som si vyhľadala. Dva autobusy prešli popri mne, bez toho aby zastali. Už som si začínala myslieť, že som snáď nevhodne oblečená, ale nemám správny make-up. Už som sa zberala, že si to zase odšľapem a vtedy sa to stalo. Prišiel milý deduško, zamával paličkou (myslela som si že zázračnou) a autobus zastavil. Neskôr som sa dozvedela, že tu autobus zastaví vždy len na znamenie. Zase som o skúsenosť bohatšia.
Stretávam sa s jednou aupairkou - Chorvátkou a tá mi objasnila randenie s Angličanmi. Je tu už sedem rokov a voľačo už skúsila, tak ma poučila. Ak dievča chodí s Angličanom a venujú sa normálne aj nežnostiam, dotykom a všetkým ostatným rekvizitám okolo toho, nikdy nemôžme pred ním povedať, že "my spolu randíme a ty si môj frajer". Ako náhle dievča vysloví zaklínadlo "boyfriend", chalanisko sa otočí, vymaže jej číslo z telefónu a už ho v živote neuvidí. Tu musí dievča vždy počkať, kým chalan sám vysloví a objasní stav ich vzťahu a pripustí, že Ona je jeho frajerka. Proste sú to divosi, o čom ma presvedčil aj britský bulvár, kde som zahliadla, ako sa princova ruka zaoberala prsníkom usmiatej blondínky. Ale nakoľko na mňa sa tu zatiaľ nikto nenalepil, nemusím riešiť tento zložitý problém...:)
Stretávam sa s kamarátom dotyčnej Chorvátky. Volá sa Yugoslav, nie je to žiadem manekýn z Elle, ale ako komunikačný kanál mi postačuje. Potrebujem s niekým rozprávať anglicky, dúfam že on tomu rozumie rovnako. Priniesol mi na prvé stretnutie CD s výbornou latino music, zobral ma na večeru do čínskej reštaurácie (fuj fuj) a ja som mala vtedy trošku depku, čo nebolo spôsobené len tou čínou, ale nejako na mňa doľahol ten pocit vzdialenosti od domova. A on bol veľmi milý a povedal mi: Život je tu, tu a teraz. Toto je pupok sveta, tu na tejto lavičke, lebo tu sedíš ty a ja. Všetko ostané je nepodstatne.
Asi sa s ním ešte stretnem....
Tu je veľmi ťažké byť fajčiarom z presvedčenia (pozdravujem Antona). Tu stojí krabička cigariet 5 libier! Buď budem fajčiť, alebo jesť. Zatiaľ to kombinujem, lebo mám zásoby z domu. A občas sa milí Taliani podelia a vyfajčíme fajku mieru :-) Ale asi sa stanem nefajčiarom z presvedčenia (pozdravujem Adriana).
Dnes som mala stretnutie s jednou francúzskou ohľadom aupair jobu. Veľmi krásna, ale veľmi malá a chudá žienka, taká "položena". Mala by som opatrovať jej malého 1 a pol ročného synčeka. Na to že mamina vyzerá ako keby rok nejedla, synček vyzerá riadny kus mäska. Uvidíme, v sobotu idem na skúšku, aby mamina videla, ako si spolu rozumieme, ako mu viem utrieť zadoček, utíšiť jeho slzičky, jednoducho, či sa malému Francúzovi zapáčim. Asi je zbytočne tu vsádzať na svoj šarm a parfum, musím nájsť iný spôsob....
Tak to je zatiaľ v skratke všetko. A ešte niečo. Objavila som tu svoju starú priateľku, ktorá sa mi nejako cestou životom stratila a ona je zhodou okolností v Londýne, kde našla svoju "bláznivú polovičku" a v decembri porodí bábätko. Podľahla tu prirodzenej strave. Predáva v obchode so zdravou, prirodzenou stravou, zbavenou karmy (fuj fuj) a vyzerá ako najšťastnejší človek na svete. Nemyslím že to bude tým, že papá len jedlo "bez duše". Skôr tým, že našla dušičku, ktorá zapadla do jej. Puzzle....
Všetkých vás pozdravujem, želám krásny zvyšok leta, veľa slnka a pohody. Lebo tu je neuveriteľný zhon, ulica stále vyzerá, ako keby ľudia utekali pred teroristickým útokom. Ale tu je taký štýl života. Tak ja už tiež bežím... :-)
Zdroj/autor: piki,(8-06)
Prežili ste aj vy niečo podobné? Napíšte nám. Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete. www.dromedar.sk
