FRANCÚZSKO - Paríž je ako vášnivá láska. Niekedy ho nekonečne zbožňujete, niekedy nenávidíte. Jeho rôznorodosť dokáže odpovedať na všetky nálady ľudskej duše, dokáže ukľudniť, excitovať, rozosmiať, naladiť na nostalgickú strunu.
Už 9 rokov žijem v Paríži a stále vo mne pretrváva reflex porovnávania všetkého so Slovenskom. Stále ma prenasledoval pocit, že práve v zdravotníctve, zdravotnom poistení vidieť „tesáky pravého kapitalizmu“.
Péenka po francúzsky
Bohužiaľ nepatrím práve k moc odolným jedincom – akýkoľvek bacil alebo vírus sa preženie v robote alebo v hromadnej doprave, rozhodne ma neobíde. A tak už volanie lekára SOS nie je v našej domácnosti ničím zvláštnym.
Moja všeobecná lekárka, keď ma vidí, hneď ma zdraví po mene. Avšak ani napriek sympatickej a chápavej lekárke ani napriek silným chrípkam, angínam a črevným vírusom sa mi nikdy nepodarilo byť vypísaná z práce viac ako dva dni.
Zaužívaným (a dobre fungujúcim) zvykom je, že i pri horúčke, silnej chrípke, či angíne vás lekár vypíše nanajvýš na dva dni (do dvoch dní PN-ky náklady platí zamestnávateľ a od troch dní zdravotná poisťovňa. Lekár vam nasadí silné lieky – aspoň 5 rôznych liekov – antibiotiká, špeciálne lieky proti škrabaniu v hrdle, sirup na vykašliavanie, vitamín C, lieky na zapchatý nos, kvapky do uší a hoci prvý deň máte pocit, že zomierate (a nadávate na lekárku, že už ďaľší deň musíte ísť do práce) zrazu si uvedomíte, že lieky predsa len rýchlo zaberajú a vprostred týždňa sa opäť ocitáte medzi kolegami, síce ešte s napuchnutými očami a červeným nosom, ale opäť viac-menej efektívne fungujúci v práci.
V švrtom mesiaci tehotenstva ma dosť vystrašil zápal priedušiek s teplotou, bolesťami hrdla a uší a tak som v panike utekala k lekárovi, od ktorého som doslava musela vyprosiť PN-ku na jeden deň. Keď som sa ho spýtala, že či na ďaľší deň (zhodou okolností piatok) môžem ísť do práce, „žartovne“ povedal, že ak nebudem mať 40 teploty, že môžem.
A tak vybavená rôznymi liekmi kompatibilnými s tehotenstvom som vychutnala 1-dňové teplo postele a v piatok opäť hodinu cesty metrom do práce. A cez víkend som ležaním v posteli doháňala, čo ani najsilnejšie lieky nemôžu nahradiť.
Avšak, keď sa mi v 6.mesiaci tehotenstva vyskytli menšie problémy, pri státí sa mi krútila hlava a ani sedieť som dlhšie nevládala – nevidela som iné riešenie ako ísť na pohotovosť – a tu v štátnej nemocnici sa stal malý francúzsky zázrak.
Napriek tomu, že žiaden vážny problém lekárka nezistila, povedala mi, že potrebujem oddych a sama od seba ma vypísala na týždeň. Ešte sa dokonca spýtala, či nerobím aj v sobotu, či ma nemá vypísať aj na sobotu.
Tak som si po rokoch povedala, že predsa je len ten francúzsky systém efektívny a ľudský – lekári vedia, že s rozvíjajúcim sa životom v tele matky je nehodno sa zahrávať...
Zdroj/autor: M.Dopjerová-Danthine, drom
