NA CESTÁCH V žiari slnka

Nie teplo ako doma, ale skoro neznesiteľne teplo, akoby bolo celé mesto jedným veľkým horúcim kotlom. Ventilátor v hoteli nám trochu zmiernil útrapy, ale aj tak sme si museli zvyknúť.

Predstav si, že sedíš v čajovni v malej uličke a potíš sa lebo nemáš na výber, a obzeráš sa. Zrazu spoza bazárov vidíš vychádzať slona. Vo vyspelom hlavnom meste! Tu sa totiž používa každý možný dopravný prostriedok. Najlacnejším sú motocykle, je ich naj najviac, väčšinou jazdí na nich celá rodina – matka spolu s deťmi, staré britské prekrásne Ambassadory a hypermoderné džípy s klimatizáciou, rikše na bicykloch, nezvyčajné motorové trojkolky, a samozrejme bicykle v každom množstve a farbe, vozíky, mobilné predaje, volmi ťahané vozy, ohromné vyzdobené náklaďáky, vozíky ťahané poníkmi, a samozrejme slony.

K tomu dokonalému chaosu si predstav ešte horúčavu, obrovský hluk a orgiu vôní (niekedy pachov). Kravy tiež, tie sú všade, sú tupé, kľudné a s obľubou konzumujú mikroténové sáčky. A ľudia samozrejme tiež, v Dillí je ich len o niečo viac (nad 10 mil.) ako u nás, a každý sa niekam ponáhľa.

Po týždni v tomto chaose sme sa vydali na potulky mimo Dillí. Po obhliadke Agry a Taj Mahal-u sme prežili najcharakteristickejšiu črtu indického výletu: diareu, alias hnačku. Je nevyhnutná a nečakaná. V národnom parku bol aj tiger, aspoň jeden z nás počul jeho hundranie, ale podľa kamoša to bolo len hundranie jeho umučenej tráviacej sústavy. Cieľom bol vrch Shimla, vydriapali sme sa naňho až k opičiemu chrámu, kde sme mali možnosť vypožičať si palice na odstrašenie opíc, k tomu potravu pre opice na ich prilákanie. Čo kto potrebuje.

Z turistického sprievodcu sme si vybrali ďalšiu potulku s 10-hodinovou cestou autobusom, ale neľutujeme. Kým sme došli do Manikaranu, ani sme si nevšimli, že vozovka akosi zmizla, lebo ju zaplavil vodopád, a oproti predsa ide nákladné auto po neviditeľnej ceste. A zmestí sa. Manikaran je maličké pútnické mesto v prekrásnom, vrchmi obklopenom riečnom údolí s posvätnými ľuďmi tackajúcimi sa v opojení hašišom, a prírodnými prameňmi 90 stupňovej vody. Aj my sme sa v nej vykúpali, ale fotky o tom nemáme, boli sme totiž nahý.

V Indii všade, aj z vidieku môžeš posielať e-maily, mesto sa hemží non-stop internetovými kaviarňami. Avšak deti v škole píšu na bridlicovú tabuľku. Kontrast. Na druhý deň sme sa ťažko rozlúčili s Himalájami, a po 20 hodinách autobusovej cesty spestrenej zlyhaním autobusu a stopovaním sme došli do Naí Dillí, aby sme si ešte na pár dní užili hemženie hlavného mesta...
 

Zdroj/autor: imro,drom

VIDEO New Delhi - Naí Dillí