NA CESTÁCH Slnko pre každého

Momentálne sa nepokladám za veľkú cestovateľku, no dúfam, že jedného dňa sa za ňu budem môcť považovať, prešla som pár krajín v Európe a toto je moja prvá veľká „dovolenka“ za oceánom, y ktorej sa vytešujem každý deň. Nie, neprezradím vám hneď o ktorú destináciu ide konkrétne, no verím tomu, že na to čoskoro veľmi rýchlo prídete!

Ja osobne uprednostňujem skôr zimné krajiny, kam sa aj polárne medvede radi usalašia, no uznávam, že tento krát sa neviem nabažiť ostrého slnka, ktoré tu zažívam každý deň, a ktoré mi dodáva pocit šťastia a úsmev na tvári. Krajina, po ktorej mnohí túžia, snívajú, pretože už z mnohých obrázkov, ktoré na nás vykúkajú z rôznych katalógov tušia, že ide o niečo nevídané, niečo, čo stojí za tých pár hodín letu!!!

Mňa osobne najviac očaril odlišný štýl života, kde sa nikto neponáhľa, nestresuje, teší sa z každého dňa, hoci neovplýva veľkým bohatstvom, oslavuje každú príležitosť a každému vychádza v ústrety. Z vlastných skúseností môžem tvrdiť, že ľudia sú tu veľmi priateľskí, srdeční, rýchlo vám ponúknu svoje priateľstvo, hoci vás poznajú len 5 minút, ponúknu vám svoj príbytok, jedlo, venujú vám svoj voľný čas, len aby ste sa tu cítili pohodlne a hlavne bezpečne.

Môj pobyt sa odohráva na kúsku planéty, kde máte v podstate všetko. Ak radi „kvasíte“ pod holým nebom, sú tu neuveriteľné pláže, jedni z najkrajších na zemi, ak uprednostňujete dobrodružstvo, môžete si vybrať džungľu, či púšť, ak ste skôr fanatik histórie, stačí, ak sa poprechádzate po uliciach rôznych miest, ktoré sú obohatené o mnohé katedrály, kostoly, múzeá, historické budovy. Každé mesto má svoje charakteristické námestie s palmami, altánkom, lavičkami, kde si „úbohý“ turista môže vychutnať každú minútu svojho pobytu, ak už nezvláda tú páľavu po celom dni.

Domáci nikdy nezabúdajú na občerstvenie, ktoré k tomu neobyčajne patrí, a tak si hocikde na rohu na ulici môžete zakúpiť rôzne šťavy, či posekané ovocie rôzneho druhu, ktoré vám na špeciálne požiadanie polejú šťavou z limetky a posypú soľou, čo ma taktiež príjemne prekvapilo. Najviac sa mi však rátalo, ako podávajú tieto šťavy. Zoberú igelitový sáčok, vylejú doň šťavu z rozmixovaného ovocia, strčia doň ľad, slamku, zahrčkajú sáčok a môže sa pokračovať v ceste.

Čo sa týka cestovania autobusmi, tak sa nemusíte ničoho obávať, autobusy na väčšiu diaľku, hlavne ak tu chcete prejsť mnoho destinácií, pretože táto krajina je skutočne obrovská, vám príjemne poslúžia. Cítite sa v nich totiž ako v lietadle, jednoducho radosť cestovať. Hoci verejná doprava je už niečo iné, aj to má svoj šmrnc. Stojíte hocikde na rohu, keďže tu nemajú zástavky a ak sa náhodou objaví nejaký postarší autobus, zakývate, že chcete nastúpiť a už sa veziete. Pri vystupovaní stačí len po španielsky vodičovi naznačiť, že na tomto rohu vystupujete.

Mojou prioritou je vždy príroda, aj tej je tu naozaj neúrekom. Fotíte, fotíte a potom sa vás blízki pýtajú, či ste tie fotky prifarbili v špeciálnom programe na úpravu fotografíí. Pozor! Tu nič netreba prifarbovať! Tie farby sú naozaj skutočné! Raz som sa vybrala k jazeru, ktoré na obrázkoch vyzeralo sľubne, čo sa mi aj potvrdilo, pretože na tú farbu jazera dodnes nezabudnem. Krásna tyrkysovo-zelená. Poprechádzate sa kúsok a keď už nevládzete, zabočíte do najbližšieho stánku, kde je už len na vás, aký druh jedla si objednáte. Či máte radšej pikantné jedlo (na to sú tu experti), alebo vám stačia tortille bez pikantnej omáčky, či so šalátom z kaktusu, vedzte, že táto kuchyňa má toho veľa do seba. Len sa divíte, čo všetko a ako môžete skombinovať a hlavne čo sa ako a s čím je! Jedlo je skutočne vynikajúce a ešte keď vám do toho zahrá nejaký fešáčisko mariachi, potom už k tomu niet čo dodať!

Každý štát, áno táto krajina sa skladá z mnohých štátov, má svoje čaro, takže odporúčam si zadovážiť príručku, rozdeliť financie a dobre si premyslieť, kde čo a kedy vidieť, pretože na to, aby ste si obzreli celú krajinu toľko voľného času vám v práci asi len sotva povolia.

Ja osobne som mala veľké šťastie, že sa mi náhodou cez jedného môjho kolegu podarilo dostať sa aj medzi domorodcov, ktorí práve oslavovali titul jedného z členov rodiny. Oslava neprebiehala v reštaurácii, so šampanským, ale pekne doma na dvore formou typickej zabíjačky. Takto som mala možnosť vidieť na vlastné oči, ako sa pripravujú tortille dokonca z modrej kukurice, keďže tu majú okolo 300 druhov kukuríc, čo vlastne predstavuje hlavnú obživu týchto skromných ľudí. Údajne, ak sa tu chce žena vydať, mala by vedieť pripravovať tortille.

Ďalšia vec, ktorá ma zaujala bola malá väznica, ktorá vyzerala asi ako jedna malá izbietka z kameňa, mreže a všade tma. Údajne sa v tej dedine, kde sme oslavovali, občas aj využije, keď sa napr. občania  miestnych obcí nevedia medzi sebou dohodnúť! Nikto neplatí žiadne dane v dedine, každý prispieva vlastnou fyzickou výpomocou. Celkovo či už sociálny, či ekonomický systém v krajine je oveľa odlišný od toho nášho, čo ma tiež udivuje a zároveň vo mne vyvoláva pocit ešte väčšej chuti spoznať rozdiely medzi týmto a našim svetom.

Ešte som tu krátko, no do tejto krajiny som sa už stihla zaľúbiť, do jej farieb, jedla, ľudí, kaktusov, slnka, pyramíd, jazier, pláží, ovocia, architektúry, pohody, hudby, farebných krojov, piva, jazyka, dedín, námestí, miešaných drinkov, miest, archeologických múzeí, zvykov a hlavne do skutočnosti, že tu každú chvíľu majú nejakú fiestu (oslavu), takže človek naozaj cíti, že žije! Žije pre Mexiko, pre svoj ľud, kultúru, históriu, prítomnosť a zároveň budúcnosť. Verím tomu, že každý si tu nájde niečo svoje, pretože Mexiko má všetko. Aj coca colu!

Autor: Mária Petrezsélyová