Pomenované značkované chodníky

Mnohé chodníky alebo úseky ciest sa viažu na významnú osobnosť slovenskej kultúry či vedy alebo na historickú udalosť. Mnohé z nich boli obľúbeným miestom známeho a zanieteného turistu, značkára, resp. neúnavného organizátora.

Na pamiatku týchto skutočností majú niektoré TZT okrem číselného označenia aj vlastný názov. Viaceré pomenované trasy majú len lokálny význam, avšak väčšina z nich je významná z celoslovenského hľadiska. Vďaka tomu sa dostali do povedomia turistov, ktorých popri zážitkoch z prírody obohacujú o ďalšie informácie.

Cesta hrdinov SNP (0701, 0801, 0901)

Červeno značkovanú magistrálu pomenovali na počesť Slovenského národného povstania. Vedie horami a dolinami Slovenska od Bradla v Myjavskej pahorkatine po Dukliansky priesmyk v Laboreckej vrchovine. Na Bradle 543 m) nadväzuje na Štefánikovu magistrálu, ktorá vedie spod hradu Devín hrebeňom Malých Karpát. V Nízkych Tatrách sleduje hrebeň pohoria a do Slovenského rudohoria prechádza nad Telgártom v sedle Besník. Východným smerom pokračuje po Košice, kde sa stáča na sever a cez Bardejov, Zborov a Svidník smeruje k Duklianskemu priesmyku na slovensko-poľskej štátnej hranici.

Partizánska cesta (0816)
Červenú TZT pomenovali na počesť partizánov, ktorí sa približne po tejto trase presunuli zo západnej časti Nízkych Tatier do Mýta pod Ďumbierom, kde sa spojili so Sovietskou armádou. V tom čase bolo údolie Hrona v rukách Nemcov. Trasa sa začína v Nemeckej, spája Jaseniansku dolinu, Lomnistú dolinu, Krpáčovo s Táľami a končí sa v Mýte pod Ďumbierom.

Partizánsky chodník (0815)
Turistický chodník pomenovali na pamiatku partizánskych bojov v okolí Banskej Bystrice. Začína sa v Španej Doline, vedie popod Jelenskú skalu (1 153 m) k udržiavanému bunkru Mor ho! a cez Richtárovú prechádza do Starých Hôr.

Ponitrianska magistrála (0706, 0810)
Ponitrie si vďaka bohatstvu prírodných hodnôt zaslúžilo, aby ho vyhlásili za chránené územie (CHKO Ponitrie). Ponitrianska magistrála sa začína v Nitre a smeruje cez Zobor (588 m) a Žibricu (617 m) severovýchodným smerom po Veľký Tribeč (829 m), kde sa odkláňa na východ na Jedľové Kostoľany. Za obcou opäť naberá severný smer do pohoria Vtáčnik. Cez jeho hrebeň s najvyšším vrchom Vtáčnik (1 346 m) prechádza do Handlovej, kde sa končí.

Rudná magistrála (0707, 0804, 0913)
Prevažná časť magistrály prechádza cez pohoria bohaté na rudy, ktoré sa tu v minulosti hojne ťažili, podľa čoho dostala aj pomenovanie. Začína sa v Zlatých Moravciach, odkiaľ smeruje na východ do pohoria Pohronský Inovec. Prechádza cez Novú Baňu, kde prekračuje Hron a po jeho ľavom brehu prichádza do Rudna nad Hronom. Vchádza do Štiavnických vrchov a pokračuje do sedla Krížna v blízkosti najatraktívnejších častí pohoria. Na severozápade sú to početné tajchy (Richnavské jazerá, Evičkino jazero, Bakoniho jazero, atď.) a na juhu najnavštevovanejšie Počúvadlianske jazero so známym rekreačným zázemím a neďalekým Sitnom (1 009 m) opradeným mnohými povesťami. Zo Sitna sú nezabudnuteľné výhľady na všetky svetové strany. Magistrála pokračuje južným okrajom Banskej Štiavnice smerom na Arborétum Kysihýbel. Vedie cez Banský Studenec prechádza pohorím Javorie, takmer v pravom uhle sa stáča do ďalšieho sopečného pohoria Poľana a jeho chránenej krajinnej oblasti a východným smerom pokračuje do Veporských vrchov. Trasa sa končí na Stolici (1 476 m) v Stolických vrchoch.

Záhorácka magistrála (0770, 0771, 0772)
Záhorie predstavuje územie ležiace západne od karpatského oblúka, ktoré na Slovensku zahŕňa Borskú nížinu, Chvojnickú pahorkatinu a časť Dolnomoravského úvalu. Červeno značkovaná trasa sa začína v Chvojnickej pahorkatine v Skalici, odkiaľ pokračuje cez CHKO Biele Karpaty do Sobotišťa, smeruje ku Kunovskej priehrade a do Senice. Poniže Šajdíkových Humeniec prechádza okrajom Borskej nížiny a pokračuje do Lakšárskej Novej Vsi a Studienky. Okrajom Vojenského výcvikového priestoru Záhorie vchádza do obce Závod, kde sa končí.

Štefánikova magistrála (0701)
Trasu pomenovali po generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, slovenskom politikovi, diplomatovi a astronómovi. Začína sa pod hradom Devín na sútoku Dunaja s Moravou, smeruje na Devínsku Kobylu (514 m) a cez CHKO Malé Karpaty pokračuje na Slavín v Bratislave. Hrebeňom Malých Karpát ďalej smeruje do sedla Baba, kde je známe stredisko zimných športov, klesá do Dobrej Vody (pamätná izba a hrob Jána Hollého) a do Brezovej pod Bradlom, kde sa končí. Bradlo (543 m) s impozantnou Štefánikovou mohylou je národnou kultúrnou pamiatkou a vypína sa nad Brezovou pod Bradlom a Košariskami, rodnou obcou M. R. Štefánika.

Tatranská magistrála (0860, 0903)
Ide o najznámejšiu turistickú značkovanú trasu v Tatrách. Začína sa v Jalovskej doline v Západných Tatrách a vedie ich južným úpätím do Podbanského a na Tri studničky. Pokračuje cez Štrbské Pleso, popri Popradskom plese prechádza na Hrebienok a ďalej vedie ku Skalnatému plesu, cez Sedlo pod Svišťovkou a popri Zelenom plese k Veľkému Bielemu plesu. Vo Vysokých Tatrách prechádza južnými svahmi pohoria a v Kopskom sedle sa stretáva so záverom hlavného hrebeňa. Časť magistrály prechádzajúca Belianskymi Tatrami je uzatvorená, pričom v zimnom období sa uzatvárajú aj niektoré vysokotatranské úseky.

Veľkofatranská magistrála (0870)
Vďaka tomu, že ústredný hrebeň Veľkej Fatry je z veľkej časti hôľny, jeho prechod patrí k najhodnotnejším hrebeňovým túram na Slovensku. Trasa sa začína od Krížnej 1 574 m) a vedie k Chate pod Borišovom hôľnym terénom s nádhernými výhľadmi do Turčianskej kotliny na západe a na Starohorské vrchy na východe. Od chaty ako náročná trasa pokračuje na Kľak (1 394 m), cez Príslop (1 067 m) prechádza do Ľubochnianskeho sedla a končí sa v Ľubochni.

Pieninská cesta (0905)
Pieniny sú krajinársky výnimočným územím so vzácnou faunou a flórou. Práve vďaka týmto atribútom si červeno značkovaná cesta vyslúžila osobitné pomenovanie. Začína sa v Červenom Kláštore pri mohutných lipách pred vchodom do kláštora. Červený pohodlný chodník sleduje meandre Dunajca zovretého medzi strmé vápencové bralá. Celý úsek vedie fascinujúcim Prielomom Dunajca s kulisami Troch korún (982 m), atrakciou Jánošíkov skok, so skalnými vežami Sedem mníchov, atď. Celý chodník sleduje slovensko-poľskú štátnu hranicu a končí sa v ústí Lesnického potoka.

Východokarpatská magistrála (0918)
Východné Karpaty sú strednou časťou mohutného karpatského horského oblúka, ktorý vypĺňa prevažnú časť severovýchodného územia Slovenska. Magistrála je súčasťou medzinárodnej turistickej cesty E 3. Začína sa v Novej Sedlici a smeruje na sever k slovensko-poľsko-ukrajinskému rozmedziu na Kremeneci (1 221 m). Odtiaľ pokračuje západným smerom po slovensko-poľskej štátnej hranici. Na trase je Dukliansky priesmyk a viacero turistických hraničných priechodov. V poslednom úseku sa stáča do vnútrozemia, kde sa končí na vrchole Minčola (1 157 m) v pohorí Čergov.

Chodník Jurka Szomolányiho (0702)
Juraj Szomolányi sa k systematickej turistike dostal v roku 1946, avšak jeho srdcovou záležitosťou bolo značkovanie. Hoci v tejto oblasti zastával viaceré funkcie, bol aj výkonným značkárom. Publikačnú činnosť uplatnil pri tvorbe turistických sprievodcov a máp. Dôkladne poznal celé Slovensko, avšak veľkú časť života prežil v bezprostrednej blízkosti Malých Karpát, a tak na jeho pamiatku pomenovali chodník práve z tohto územia. Rady turistov navždy opustil v roku 1994 vo veku 81 rokov. Červeno značkovaný chodník vychádza v Bratislave pri Nemocnici Ministerstva obrany SR a smeruje na Kačín (výletné miesto Bratislavčanov). Ďalej vedie do pútnickej obce Marianka, k zrúcanine hradu Pajštún (486 m), odkiaľ je za priaznivých poveternostných podmienok výhľad až na Alpy, a cez Kozlovec na Košarisko, obľúbené miesto turistov a najmä cykloturistov malokarpatského regiónu.

Cesta Márie Széchyovej (0914, 0805)
Trasu pomenovali po manželke Františka Wesselényiho, ktorý spravoval hrad Muráň a bol uhorským palatínom. Keď sprisahanie Wesselényiovcov proti kráľovi Leopoldovi zradcovia prezradili, hrad bránila aj smelá Mária Széchyová, ktorú pre jej krásu volali aj Muránska Venuša. Cesta spája Fiľakovský hrad s hradom Muráň.

Chodník Vlada Čikora (2728)
Trasu pomenovali po zakladateľovi jednotnej organizačnej štruktúry značkárov turistických chodníkov. Celý život zasvätil značkovaniu – bol nielen výkonným značkárom, ale v neskorších rokoch pôsobil aj v rôznych funkciách. Narodil sa vo Vrútkach v roku 1915 a zomrel v roku 2004. Modro značkovaný chodník vedie z Vrútok západným smerom cez lúčanskú časť Malej Fatry na Minčol (1 364 m) a do Višňového. Cesta Viliama Galvánka (2681) Viliam Galvánek stál pri zrode turistického oddielu v rodnom Kysuckom Novom Meste. Neúnavne sa angažoval vo viacerých funkciách organizovanej turistiky. Zomrel v roku 1988 vo veku 75 rokov. Modrá trasa vychádza z Kysuckého Nového Mesta severným, resp. severozápadným smerom do pohoria Javorníky. Končí sa v prostredí s kopaničiarskym osídlením v osade U Rulcov, ktorá je súčasťou Rakovej

Chodník Andreja Kmeťa (2665)
Prvý slovenský turistický chodník slávnostne pomenovali v roku 1936 na počesť Andreja Kmeťa, známeho botanika, archeológa a zakladateľa slovenského múzejníctva. Modro značkovaný chodník sa začína v jeho rodnej obci Bzenica a pokračuje cez Banský vrch, Červenú studňu, Banskú Štiavnicu a Sitno do Prenčova, kde A. Kmeť 27 rokov pôsobil ako rímskokatolícky farár. V obci je jeho pamätná izba.

Chodník Kamila Linharta (2620)
Trasu pomenovali po dlhoročnom neúnavnom značkárovi z Banskej Bystrice, ktorý svoju životnú filozofiu, že turistika je elixírom života, premietol aj do turistických sprievodcov a máp. Kamil Linhart bol aktívny do vysokého veku 80 rokov. Chodník sa začína vo Fončorde, mestskej časti Banskej Bystrice, pri záhradkárskych chatkách. Na trase sú krásne výhľady od Prašivej po Kráľovu hoľu, na juhu vidieť Vepor a Poľanu. Vpravo trasu lemuje Suchý vrch (800 m), vľavo Trávny Ždiar 820 m). Za chatou Iris sa začínajú lúky s výhľadmi na Veľkú Fatru, Krížnu, Čierny kameň, Rakytov a Zvolen. Chodník sa končí v Králikoch v časti U Ruskov.

Chodník Petra Školnu (2604)
Peter Školna bol aktívny značkár a dlhoročný predseda okresnej značkárskej komisie v Partizánskom a neskôr v Prievidzi. Najväčšmi sa zaslúžil o vybudovanie siete turistických značkovaných trás v okrese Prievidza. Venoval sa aj publikačnej činnosti. Narodil sa v roku 1926 a zomrel v roku 2003. Chodník Petra Školnu sa začína v Bystričanoch a vystupuje na najvyšší bod pohoria Vtáčnik – vrch Vtáčnik (1 346 m), kde sa končí.

Chodník kpt. Miloša Uhra (2416)
Kpt. Miloš Uher bol partizánsky veliteľ. Narodil sa v Lubine a pochovaný je na vrchu Roh, kde postavili pamätník aj ďalším bojovníkom padlým počas druhej svetovej vojny v tomto okolí. Modrý chodník vychádza z Višňového, smeruje na sever cez Lubinu a osadu Cetuna na Veľkú Javorinu (970 m).

Cesta Rudolfa Mattera (2675)
Trasu pomenovali po Rudolfovi Matterovi, ktorý bol historikom, lesohospodárom, richtárom a neskôr starostom Čadce-Makova. Modrá TZT vychádza z Makova, smeruje na juhozápad a prechádza kopaničiarskym krajom do osady Kopanice, kde sa končí na križovatke s červenou trasou 0843, ktorá je súčasťou medzinárodnej cesty E 3.

Chodník Janka Bojmíra (2724)
Janka Bojmíra po odchode Miloša Janošku považovali za nestora slovenskej turistiky. Narodil sa v roku 1887 v Jazernici uprostred tzv. turčianskej záhradky. Bol všestranne aktívny ako turista, značkár, publicista, fotograf a milovník fatranskej kvete ny. Jeho láska k prírode a jej krásam bola príslovečná. Zomrel v roku 1970 a pochovaný je v Martine. Modro značkovaný chodník sa začína v chatovej osade Gader, pokračuje cez Konský dol a masív Muráňa smerom na Tlstú (1 373 m) s krásnymi výhľadmi. Cesta z vrcholu vedie popri jaskyni Mažarná a končí sa pri horárni v Gaderskej doline.

Chodník drotárov (5671)
Drotárstvo v minulosti predstavovalo remeslo a spôsob obživy v niektorých oblastiach Slovenska. Základnou pracovnou náplňou drotárov bolo opravovanie poškodených, rozbitých a deravých kuchynských nádob a zhotovovanie a predávanie drobných drôtených predmetov. V obciach, ktorými chodník prechádza, patrilo drotárstvo k hlavným zdrojom obživy. Zeleno značkovaný chodník sa začína v Kolároviciach a smeruje na východ cez Javornícku brázdu na Kačí zámok (610 m) do Veľkého Rovného. Končí sa v Dlhom Poli.

Chodník Rudolfa Drozda (8114)
Rudolf Drozd bol celý život činný v turistike a orientačnom športe. Známy bol svojím valašským hudobným nástrojom ozembuch. Zomrel vo veku 63 rokov v roku 1969. Žlto značkovaný chodník vychádza z Kysuckého Nového Mesta juhozápadným smerom a pokračuje cez najsevernejší výbežok Malých Karpát k Čachtickému hradu, kde sa končí. Zo zrúcanín hradu vo výške 375 m je nezabudnuteľný pohľad.

Hviezdoslavova aleja (8571)
Žlto značkovaný chodník venovali pamiatke Pavla Országha Hviezdoslava. V tomto kraji sa narodil (v roku 1849 vo Vyšnom Kubíne) a aj zomrel (v roku 1921 v Dolnom Kubíne). Chodník sa začína pri chate Slaná voda a smeruje k Hviezdoslavovej horárni. Jeho známa epická báseň Hájnikova žena je situovaná práve do tohto prostredia.

Chodník Mila Urbana (8571)
Trasu pomenovali po spisovateľovi a novinárovi Milanovi Urbanovi, ktorý sa narodil v roku 1904 v Rabčiciach. Žlto značkovaný chodník sa začína pri Hviezdoslavovej horárni a pokračuje na sever na Babiu horu (1 725 m).

Chodník Viktora Beniaka (8163)
Názov trasy sa viaže na zanieteného organizátora, ktorý sa zaslúžil o zvýšenie úrovne výkonnostnej turistiky v Senickom okrese. Rady turistov opustil v roku 1997 vo veku 78 rokov. Žltý chodník vychádza z Majera, ktorý je miestnou časťou Podbranča, a pokračuje na juh popri vodnej nádrži Kunov. Končí sa v Kunove, mestskej časti Senice.

Chodník Ondreja Senku (8146)
Ondrej Senko bol učiteľom v Brezovej pod Bradlom. Popri pedagogickej činnosti bol zanieteným turistom a značkárom. Žlto značkovaný chodník sa začína v Brezovej pod Bradlom a pokračuje východným, resp. juhovýchodným smerom cez CHKO Malé Karpaty a cez Kamennú dolinu. Neskôr ústi na križovatku so zelenou značkou v Trianovej doline, kde sa končí.

Prievidzský okruh (8408)
Patrí medzi prímestské trasy parkového charakteru, ktoré sú časovo aj charakterom terénu menej náročné. Začína sa na severnom okraji Prievidze, smeruje cez Suchú horu (470 m) pod Klčovňu, kde sa otáča a vracia južným smerom cez Necpalskú horu do mestskej časti Prievidza-Kopanice.

Chodník oslobodenia (8644)
Trasu pomenovali na počesť bojov, ktoré sa počas druhej svetovej vojny odohrali na území Malej Fatry. Žlto značkovaný chodník sa začína v Lipovci, smeruje k pamätníku na Panošinej (1 022 m) a končí sa pri Chate pod Kľačianskou Magurou v krivánskej časti Malej Fatry.

 

Zdroj/autor: Krásy Slovenska-Dajama, S.Seitzová

Zdieľať článok na Facebooku