V útrobách zeme občas nachádzame miesta, ktoré by sme pripísali skôr výtvoru šikovného umelca, ako náhodnej moci prírodných živlov. No v tomto prípade hovoríme o prírode. O jej sile, ktorá aj z tvrdých hornín vie vytvoriť umelecké diela vyrážajúce dych hoci len pri pohľade na fotografiu.
Na hraniciach
Hovoríme o Mramorovej jaskyni, Mramorovej katedrále, alebo Mramorovej kaplnke. Všetky tri názvy pomenúvajú jeden a ten istý jav. Ide o jaskynný útvar, ktorý leží na hraniciach medzi Argentínou a Čile. Jazero, ktoré jaskyňu vyformovalo, má na oboch stranách iný názov. V Čile hovoríme o jazere Generála Carreru, ale v Argentíne o jazere Buenos Aires. Komplikovanú situáciu ešte sťažuje aj pôvodný názov. V domorodom jazyku tehualche sa o jazera hovorí ako o Chelenco, čo by sa dalo preložiť ako „jazero búriacich sa vôd“.
Pomalé preskúmavanie
Jazero patrí k najväčším v oboch krajinách, dokonca aj v celej Južnej Amerike. S rozlohou 1850 km štvorcových je 4 najväčšie na kontinente. Väčšia časť leží na čilskej strane a tam sa nachádza aj prírodný div – Mramorová jaskyňa.
Kto chce jaskyňu naozaj preskúmať, musí si prenajať malý čln. Väčšie lode sa totiž do úzkych priestorov a plytšej vody plnej skál nedostanú. Turisti zvyknú vyraziť z malého prístavu Puerto Tranquillo (v preklade Pokojný prístav), kde sa nalodia a vyplávajú za dobrodružstvom. Jazero je dostatočne veľké, takže sa na ňom tvoria aj vlny. Vďaka nim vznikla aj táto jaskyňa.
Z diaľky je vidno len veľkú skalu, ktorá je čiastočne ponorená do vody a inak na jej vrchole rastú rastliny. A keď sa priblížite uvidíte, že časť mierne nad vodou je plná dier, podobne ako ementál.
Ale až vnútri sa ukrýva pravý zázrak. Belostné skaly priam žiaria v kontraste s čistou modrou vodou. Vytvárajú takmer nadpozemskú atmosféru, plnú svetelnej hry. Modrá s bielou sa tak dokonale spájajú, že človek nemôže odtiahnuť oči.
Zdroj/autor: taringa.net, granpatagonia.com, SiSa, drom
