Pamiatky ťažko skúšanej Kambodže

01.05.2013 |   |    | 

KAMBODŽA - Kambodža patrí ku krajinám, ktorých históriu môžeme plným právom nazvať pohnutou. Tento štát nachádzajúci sa v juhovýchodnej Ázii a susediaci s Laosom, Vietnamom a Thajskom, totiž zažil jednu z najkrutejších diktatúr v dejinách ľudstva. Dnes však Kambodžu môžeme v pokoji navštíviť a vychutnať si jej fascinujúce pamiatky.



Z buddhizmu do absurdného „komunizmu“

Stará kambodžská buddhistická ríša Angkor prekvitala najmä v desiatom až trinástom storočí. Jej koniec privodili susedné kráľovstvá Siam a Vietnam, ktoré boli predsa len na Angkor trochu prisilné. Neskôr túto časť Ázie kontrolovali koloniálne vojská Francúzska, ktoré na istý čas vystriedali Japonci, aby sa sem vzápätí Francúzi vrátili. Po občianskej vojne v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa v roku 1975 k moci dostali takzvaní Červení Khméri na čele s Pol Potom, ktorí v zemi nastolili neuveriteľne krutú diktatúru s cieľom zrealizovať v Kambodži akýsi zvláštny model komunizmu.

Ich moc definitívne zlomil až Vietnam v roku 1979, kedy do tejto krajiny vtrhol. V súčasnej dobe je Kambodža síce slobodnou a demokratickou krajinou, pravdou však je, že mnohí z bývalých vysokých predstaviteľov zločinných Červených Khmérov zostávajú vo vysokých vládnych funkciách.

 

Hrdý Angkor Wat

Deväťdesiat percent obyvateľov Kambodže sa hlási k buddhizmu, preto snáď ani nikoho neprekvapí, že najvýznamnejšia pamiatka tejto krajiny má mnoho spoločného práve s buddhizmom. Ide samozrejme o legendárny a fascinujúci Angkor Wat, pozostatok chrámu z dvanásteho storočia, ktorý je dnes najdôležitejšou a najnavštevovanejšou pamiatkou Kambodže. Kedysi však bol hlavným mestom a náboženským centrom Khmérskej ríše.

Postupne ale jeho význam stále viac a viac upadal, až ho v polovici devätnásteho storočia definitívne objavil západ, pre ktorý sa veľmi rýchlo stal dôležitou architektonickou pamiatkou. V dvadsiatom storočí sa začali práce na jeho obnove, ktoré boli síce na istý čas kvôli politickým problémom pozastavené, no od roku 1992 pokračujú ďalej. Zostáva ešte dodať, že obyvatelia Kambodže sú na Angkor Wat takí hrdí, že ho dokonca majú aj na svojej štátnej vlajke.

 

Múzeum zla

Ako druhú významnú pamiatku vám neukážeme ďalšiu architektonickú lahôdku, ale miesto, kde sa odohralo veľa zlého. Ide o niekdajšiu strednú školu, ktorá sa však v rokoch 1975 až 1979 premenila na jedno z najbrutálnejších väzení, aké si len zvrátená ľudská myseľ dokáže vymyslieť. Porovnať sa totiž dá jedine s nacistickými vyhladzovacími tábormi.

Toto väzenie, ktoré sa nazýva Tuol Sleng a dnes slúži ako múzeum genocídy, sa nachádza v hlavnom meste Kambodže, čiže v Phnom Penhu, do ktorého sa dostaneme o malú chvíľu. Počas vlády Červených Khmérov však malo označenie S-21, čiže Security Prison 21. Zo 16 tisíc väzňov, ktorí sem boli zatvorení, „pobyt“ prežili len dvanásti. Tento pomer zrejme stačí k predstave, akými metódami sa tu teda vypočúvali nepriatelia režimu. Dnes je toto miesto navštevované ako memento ľudskej krutosti, ktorá niekedy nepozná hraníc.

 

V hlavnom meste

Ako sme vám sľúbili, pozrieme sa aj do Phnom Penhu, čiže kambodžského hlavného mesta. Táto metropola sa teší pomerne veľkému záujmu zo strany turistov, nakoľko im má čo ponúknuť. Mieša sa v nej totiž koloniálna francúzska architektúra s tradičnou khmérskou. Na predmestiach však ešte stále nájdeme malé drevené domčeky, ktoré však čoraz viac padajú za obeť novým a moderným výškovým budovám.

Medzi najlákavejšie pre turistov patria pamiatky ako Kráľovský palác, Národné múzeum či budova Národného zhromaždenia, ktoré sú dokladom výstavby v národnom kambodžskom štýle. Pokiaľ ide o o náboženské stavby, najviac zaujmú buddhistické stúpy vo Wat Phnome a určite tiež moslimská mešita, ktorá je vzhľadom na výraznú prevahu buddhizmu v krajine zaujímavou raritou.

 

Zdroj/autor: Alex, drom

 

Zdielať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
5.0/5 (4 hlasov)

Nedeľa, 17. január. 2021. Meniny má Nataša.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa