SRBSKO - Hlavné mesto bývalej Juhoslávie už dávno nie je centrom zo starých filmov. Pulzujúca metropola sa vzmáha ekonomicky i turisticky. A doslova otvára náruč celému svetu.
Belehrad predstavuje vynikajúcu destináciu pre jednoduchý víkendový výlet. Turistická príťažlivosť neopadáva ani počas chladnejších dní, no tie teplé a slnečné mu dodávajú pôvab prímorského "mestečka". Takú atmosféru totiž vytvárajú rieky Dunaj a Sáva, na ktorých sútoku sa mesto nachádza.
V Belehrade sa môžete cítiť európsky, no atrakcie nečakajte. Nemusíte kupovať drahých knižných sprievodcov, nemusíte vytvárať pomyselný itinerár, nikam sa ponáhľať. Živá zmes európskych hlavných miest a balkánskej šťavnatosti vytvára prudko neodolateľnú atmosféru.
Hrdzavejúce houseboaty lenivo plávajúce na hladine Dunaja. Parky a parčíky, kde ľudia powerjogou vítajú nové ráno. Múzeá pre turistov so srdcami pištiacimi po histórii. Mesto má svoje slumy, aj prepychové štvrte. Zažijete typickú atmosféru parížskeho Montmartru v časti Skadarlija, kde vo vzduchu cítiť lacné víno a bohémsky život.
A kúsok Kusturicovho filmu, ak nasadnete do autobusu a necháte sa odviezť do niektorej z okrajových štvrtí. Tam si v malej krčmičke medzi šedivými panelákmi objednáte malé pivo alebo kúpite obrovskú chlpatú broskyňu. Zamiešate sa medzi domorodých ľudí a ich príbehy.
Pomaly stúpame úzkymi uličkami. Desiatky mačiek pripomínajú istanbulské zákutia, polorozpadnuté domy sýrske mestečká. Naším cieľom je Kalemegdan, pevnosť týčiaca sa nad mestom, ktorú Turci nazývali „vrchom na premýšľanie“. Samotný názov pochádza práve zo spojenia tureckých slov „kale“ čiže pevnosť a slova „meydan“ označujúceho bojisko. Dôkaz krvavo vzrušujúcej minulosti tohto miesta.
Rovnomenný park v okolí pevnosti nás privítal slnkom zaliatymi korunami stromov, opatrným prehĺtaním prvých dúškov čiernej kávy a čítaním čerstvých novín. Dejiny Kalemegdanu sa datujú až do 3. storočia pred n. l., kedy bol Keltmi nazývaný latinsky Singidunum.
Doménou pevnosti je socha Víťaza, Pobednika postavená v roku 1928 známym chorvátskym sochárom Ivanom Meštrovičom, ktorá mala pôvodne zaujať svoje miesto v centre mesta na Námestí republiky. No obyvateľov Belehradu poburovala okázalá nahota sochy. Dnes sa Pobednik ukazuje riekam. A turistom.
Ak by sme o Bajrakli, poslednej z 273 mešít vystavaných počas Osmanskej ríše, nevedeli, asi by sme si ju ukrytú medzi domami ani nevšimli. V okolí panuje čulosť - dáma v nočnej košeli vetrá na malom úzkom balkóne periny, autá premávajú v pravidelných intervaloch, útulné krčmičky sa zapĺňajú ľuďmi. No v mešite sa čas na moment zastaví, mramorové obklady ponúknu počas sparných dní príjemné útočisko.
O kúsok ďalej je Ulica Kňaza Mihailova akoby iným svetom. Ľudia sa vždy kamsi ponáhľajú, zvykom je neustále hľadieť na hodiny. Turistov tu však nevidno. Hlavná tepna belehradského života - pešia zóna plná malých obchodíkov, butikov a kaviarničiek diametrálne mení obraz o srbskej metropole. Predavač nám ponúka staré pohľadnice mesta a atmosféru starých čias dotvára osamelý huslista. Tóny jeho piesne sa odrážajú od fasád klasických meštiackych domov.
Námestiu Terazije osamotene a pyšne dominuje vo svojej secesnej veľkosti legendárny Hotel Moskva. Postavený v roku 1906 je nielen jedným z najstarších hotelov Belehradu, ale aj celej krajiny. Hotelovú kaviareň preslávila neopakovateľná atmosféra, a tak si tu mladí cestovatelia z celého sveta túžia dať čierny čaj s mliekom a malý koláčik. Zažiť čaro stretnutí srbských intelektuálov, pozorovať zádumčivé pohľady novinárov a tvorivé muky spisovateľov.
Belehrad má svoju smutnú minulosť, ktorú dokumentujú zbombardované torzá budov a súčasné neodškriepiteľné problémy. Turistom však vychádza v ústrety aj v tých najmenších detailoch. Pripravuje prekvapenia na každom kroku. Biele mesto sa nespoznáva, ale ochutnáva. Malými dúškami.
Zdroj/autor: Daniela Belicová, drom
Foto: autor
