TURECKO - Topkapi patrí k najvýznamnejším svedectvám veľkoleposti a moci Osmanskej ríše. Rozprestiera sa v Istanbule na nádhernom mieste s výhľadom na Bospor, Zlatý roh a Marmarské more a po stáročia slúžil nielen ako rezidencia sultánov, ale aj ako administratívne a politické centrum jednej z najväčších ríš v dejinách ľudstva.
(Zdroj: Getty Images)
Prežil zemetrasenie i požiar
História Topkapi sa začala písať v roku 1459, keď sultán Mehmed II. nariadil výstavbu nového honosného paláca. Toto rozhodnutie prišlo približne šesť rokov po páde Konštantínopolu, ktorý znamenal definitívny koniec Byzantskej ríše. Pre stavbu panovník zvolil vrch Sarayburnu, čo zabezpečovalo nielen strategickú polohu, ale aj nádherné výhľady. Palác bol dokončený v roku 1478 a stal sa tak symbolom novej éry v dejinách Istanbulu a celej Osmanskej ríše.
Pôvodne bol navrhnutý ako sultánova rezidencia a zároveň administratívne centrum. Počas nasledujúcich rokov sa v ňom vystriedalo niekoľko monarchov, z ktorých každý sa snažil prekonať svojich predchodcov novými prístavbami a bohatšou výzdobou. Palác prežil počas svojich pohnutých dejín zemetrasenie a požiar. Tie zničili niektoré jeho časti, no tie boli našťastie postupne obnovené do pôvodnej podoby. Éra paláca Topkapi ako centra moci sa skončila v 19. storočí a po vzniku Tureckej republiky bol sprístupnený verejnosti ako múzeum.
Štyri nádvoria a štyri úrovne paláca
Palác je architektonickým majstrovským dielom s obvodovými múrmi dlhými päť kilometrov. V minulosti tam bývalo 4000 obyvateľov, takže Topkapi bol vlastne akési menšie mesto uprostred Istanbulu. Architektonické riešenie je fascinujúcou ukážkou osmanského palácového dizajnu, pre ktorý bola typická séria nádvorí, z ktorých každé slúžilo inému účelu. Väčšina budov v komplexe má jedno alebo dve poschodia a v ich dizajne sa prelínajú rôzne architektonické štýly vrátane islamského, osmanského a byzantského.
Do paláca sa vstupuje sériou brán, ktoré vedú návštevníka postupne hlbšie do sveta sultánov. Cisárska brána prechádza do prvého nádvoria, nazývaného tiež Prehliadkové nádvorie, ktoré je najväčšie zo všetkých. Slúžilo ako vonkajší priestor alebo park. Druhé nádvorie, do ktorého sa vstupuje cez Bránu pozdravov, bolo tiež známe ako Nádvorie divanu. Zaujímavé je, že iba sultán a jeho matka mali povolenie vstúpiť do tejto brány na koni, čo podčiarkovalo ich výnimočné postavenie. V druhom nádvorí sa nachádzajú časti paláca, ktoré zabezpečovali jeho fungovanie. Keď vstúpite na tretie a štvrté nádvorie, dostanete sa na výnimočné miesto, ktoré bolo v minulosti určené len pre sultána a jeho rodinu.
Hárem ako ukážka luxusu
Jednou z najvyhľadávanejších atrakcií paláca Topkapi je hárem. Nebol len miestom, kde žili panovníkove manželky a milenky, ale aj spoločenskou inštitúciou s prísnou hierarchiou a vlastnými pravidlami. Tvorilo ho množstvo izieb, kúpeľov, modlitební a dvorov, kde ženy trávili väčšinu svojho života pod dohľadom eunuchov, ktorí ich chránili. Tieto výsostne súkromné a nepovolaným prísne zakázané miestnosti sa od 16. do 19. storočia neustále menili a z architektonického hľadiska sa postupne stali mimoriadne zaujímavým komplexom.
Dnes ho tvorí až tristo komnát, deväť kúpeľov, dve mešity, nemocnica, práčovňa a množstvo menších izieb rôzneho charakteru. Nevynechajte ani Pokladnicu sultánov, kde môžete obdivovať legendárnu dýku či iné klenoty. Obsahuje tiež zbierku vzácnych drahokamov, zlatých a strieborných predmetov, zbraní zdobených drahými kameňmi a ďalších cenností, ktoré svedčia o bohatstve a moci osmanských vládcov.
Čo tam uvidíte v súčasnosti?
V súčasnosti je palác Topkapi jedným z najvýznamnejších múzeí v Turecku, ktoré každoročne priláka milióny turistov z celého sveta. Návštevníci môžu obdivovať všetky štyri nádvoria paláca a na prvom z nich sa nachádza okrem iného aj Hagia Irene, najstarší kresťanský pravoslávny chrám v Istanbule zo 4. storočia. Druhé ponúka pohľad na administratívne srdce ríše vrátane Komory cisárskej rady. Pri treťom a štvrtom môžu návštevníci obdivovať sultánove súkromné komnaty, pokladnicu a zbierku svätých relikvií.
