Miao je národ, žijúci v hornatých oblastiach Číny, ale aj Vietnamu, Laosu, Barmy a Taiwanu. Jedná sa o jednu z 56 etnických menšín, ktoré sú uznané čínskou vládou. Vo svete sú ľudia Miao známi najmä výraznými striebornými ozdobami.
Slovo Miao je čínskeho pôvodu a kedysi bolo používané v zmysle „barbarský“. Oficiálnym názvom pre skupinu menšín sa stalo v roku 1949 a dnes označuje štyri skupiny etník, ktoré sú len vzdialene príbuzné. Dokopy k nim patrí asi 9,5 milióna ľudí po celom svete.
Pri slávnostiach a festivaloch nosia ženy na hlavách a tele jagavé ozdoby zo striebra. Strieborné flitre si prišívajú aj na oblečenie. Jedná sa o tradíciu z dôb, keď bolo striebro hlavným platidlom a tieto ozdoby sa dedia z generácie na generáciu. Hoci však vyzerajú honosne, často sa jedná o lacnú zliatinu, kde striebro tvorí len 2 percentá.
Zaujímavé sú aj tzv. bankety dlhého stola, kde sa pri večeri stretnú stovky ľudí. V posledných rokoch sa takýchto posedení zúčastňujú aj turisti, ktorí chcú spoznať tunajšiu kultúru a gastronómiu. Obvykle sa podáva ryba - kapor so zelenou paprikou, ryba v kyslej omáčke alebo nakladaná ryba. Bežnou polievkou je tzv. olejový čaj, ktorý sa pripravuje lúhovaním čajových listov (niekedy s pridaním ryže) v oleji a dochucuje zázvorom, soľou, čili, arašidmi alebo vyprážanými fazuľami.
Ľudia Miao sa o jedlo radi podelia, sú totiž veľmi pohostinní a svojim hosťom preukazujú veľkú úctu. Pripravujú im zábavu a často zabijú kura, aby ho ponúkli návšteve. Ako v mnohých iných oblastiach ich života, aj tu dodržiavajú starodávne zvyky. Hlavu kuraťa napríklad dávajú najstaršiemu a stehno najmladšiemu človeku. Hosť obvykle dostane srdce. Tým, ktorí prichádzajú z veľkých diaľok, tiež obvykle ponúknu na privítanie špeciálny alkoholický nápoj, ktorý sa pije z rohu. Ak však hostia neobľubujú alkohol alebo ťažké jedlo, môžu pohostenie odmietnuť. Urážkou hostiteľov je naopak prejedanie.
Skutočne zaujímavé zvyky sa spájajú aj s ľúbostnými vzťahmi ľudí Miao. Sympatie si napríklad prejavujú vymieňaním ryžových koláčikov alebo mandarínskych kačíc. Na 3. deň 3. lunárneho mesiaca sa tiež mladé ženy a muži slávnostne oblečú a stretnú na kopcoch alebo pri rieke, kde spievajú svojej láske piesne.
Svadobná hostina trvá obvykle tri dni. Dvojica počas nich nesmie spať spolu. Dokonca aj počas nasledujúcich troch rokov nemôžu mladí žiť pod jednou strechou. Až po tomto období, keď žena otehotnie, si môžu konečne založiť spoločný domov.
