Prekliata scéna: Priťahuje divadlo Drury Lane pohromy?

2024-07-28 00:00:00 | | |

Zdroj: Profimedia

Strechu divadla Drury Lane pohlcujú plamene. Píše sa rok 1672, keď jedna z najslávnejších londýnskych budov ľahne popolom. Počas dvoch rokov je síce znovu obnovená, ale pohromy priťahuje aj ďalej. V roku 1800 je tu spáchaný atentát na kráľa Juraja III., deväť rokov nato zachváti budovu ďalší mohutný požiar!

Počas 360 rokov svojej existencie je divadlo Drury Lane dvakrát zbúrané, dvakrát vyhorí, niekoľkokrát mu hrozí bankrot a dvakrát je nútene uzavreté. Zakaždým však vstane z popola, aby mohlo uviesť niektorú z ďalších svetoznámych inscenácií. Na jeho doskách sa zrodí celý rad preslávených hviezd, jeho povesť napriek tomu čerí niekoľko tragických udalostí. Jedného z hercov tu priamo pri predstavení takmer zabijú kulisy, druhý sa pri hádke s kolegom zraní tak vážne, že na druhý deň umiera. Dokonca sa tu aj strieľa…

Dokonalá ilúzia

Divadlo, ktoré v centre Londýna necháva v polovici 17. storočia vybudovať bohatý divadelník Thomas Killigrew (1612-1683), veľmi rýchlo získava na obľube. Stane sa totiž miestom, kde sa koná „tá pravá podívaná“. V priebehu rokov tu diváci napríklad zbadajú mohutnú piesočnú búrku, vytvorenú z niekoľkých ton sušienkovej múky, či veľmi vierohodné stroskotanie lode. Technikom sa podarí vytvoriť efekt zemetrasenia za pomoci dramatického zdvíhania a spúšťania javiska, ilúzie búrky i alpskej lavíny tak realistické, že takmer zasype jedného z hercov na javisku. Blysne sa tu aj rad vtedajších hviezd vrátane básnika Johna Drydena (1631–1700), herca Davida Garricka (1717–1779) alebo herečky Nell Gwynovej (asi 1650–1687), milenky anglického kráľa Karola II. Stuarta (1630 – 1685).

Ľahne popolom

Hoci sa Drury Lane pýši vôbec prvou železnou bezpečnostnou oponou vo West Ende (londýnskej štvrti preslávenej množstvom divadiel), vyhorí v roku 1809 do základov. Je to pritom už druhý veľký požiar, ktorý divadlo postihol. A tentoraz je natoľko mohutný, že zachváti aj niekoľko ďalších budov okolo. Vtedajší majiteľ divadla Richard Sheridan (1751–1816) však zachová chladnú hlavu, usadí sa v neďalekom hostinci a utápa svoj žiaľ pri pohári portskom, zatiaľ čo sleduje, ako plamene pohlcujú jeho životné dielo. „Do čerta, to si človek nemôže vychutnať fľašu vína pri vlastnom požiari bez toho, aby ho niekto obťažoval?“ zažartuje údajne, keď sa ho ktosi pokúsi odtiahnuť preč.

Rytier na javisku

A nie je to jediné nešťastie, ku ktorému v preslávenom divadle dôjde. Herec Charles Macklin (asi 1699-1797) tu po divokej hádke s kolegom, s ktorým sa preťahuje o parochňu, utrpí vážne zranenie hlavy. Kráľa Juraja III. (1738–1820) sa zase priamo v lóži pokúsi zastreliť pomätený atentátnik! Našťastie nemá príliš dobrú mušku. „Všetko je v poriadku,“ dušuje sa vtedy kráľ. „Predstavenie môže pokojne pokračovať! Len toho blázna vyveďte z divadla,“ žiada panovník svoj sprievod. Ani cez tento desivý zážitok Juraj III. na Drury Lane nezanevrie a ďalej sa tu pravidelne objavuje. Je totiž veľkým obdivovateľom tunajších umelcov a hereckých hviezd. A nie je rozhodne sám. Veď na Juraja V. (1865–1936) urobí Frank Benson (1858–1939) v úlohe Julia Caesara v roku 1916 taký dojem, že ho nechá priamo na javisku pasovať rytierom!