Sibír ako nehostinný ihličnatý les počas krátkeho leta, chladnej zimy či v zajatí drsnej studenej rieky? Ale kdeže, vyrástli tu aj veľkomestá, hoci možno trocha iné, na aké sme zvyknutí. Jedným z nich je aj Krasnojarsk, pôvodne pevnosť zo 17. storočia, ležiaca na slávnej transsibírskej magistrále a mohutnej viac ako 4 000 kilometrov dlhej rieke Jenisej.
Krasnojarsk je miestom kompromisov - na jednej ulici stoja historické budovy a drevené domy, aké poznáte z Mrázika, ale aj moderné presklené budovy, túžiace podobať sa tým na západe.
Krasnojarsk má aj vďaka tomu svoje nenapodobiteľné čaro, ktoré ho robí tak výnimočným.
Keď sa zotmie, nemusíte sa strachovať, že neuvidíte na cestu. Minimálne na hlavnej krasnojarskej triede „Prospekt Mira“ vám ju netradične osvetlia v hojnom počte stojace umelé stromy plné farebných svietiacich kvetov. Neďaleká vodná elektráreň je natoľko mohutná, ba dokonca jedna z najväčších na svete, že obyvatelia nevidia dôvod, prečo by si takýto svetielkujúci luxus nedopriali.
„Alej mieru“, čo v preklade „Prospekt Mira“ znamená, sa hrdí mnohými dobrými reštauráciami, kaviarňami a obchodmi, v ktorých jednoznačne nájdete iný sortiment, ako tu u nás. Ste predsa v Rusku, tak si určite kúpte náramok z brezovej kôry alebo pravú ruskú zmrzlinu, ako inak, v červenom obale s nápisom „CCCP“.
Potulky mestom vám odhalia veľa pekných historických budov z 19. storočia a z výšky na vás budú pozerať veže kostolov či katedrál. Cirkev si dala záležať, a tak vyzerajú ako upečené a vyzdobené medovníky alebo hýria farbami zvonka aj zvnútra, ako je už pre tento kraj typické. Katedrála Nanebovzatia, Kostol Narodenia Ježiša, Kostol svätého Mikuláša či Katedrála Orodovania, ktorá bola jediným svätostánkom fungujúcim počas Sovietskeho zväzu v Krasnojarsku, potešia všetky vaše zmysly. Významným symbolom mesta je aj „Kaplnka Paraskeva Pyatnitsa“, ktorá stojí na kopci zvanom „Karaulnaya Hora“. Tú môžete vidieť aj na 10–rubľovke.
Krasnojarsk nenechá na pokoji ani „minulosť“. Alexander Sergejevič Puškin tu má totiž svoj čestný pamätník v spoločnosti manželky Natálie Nikolajevny Gončarovovej a možno jej po nociach recituje úryvky Eugena Onegina či Pikovej dámy. K minulosti patrí aj Vladimír Iľjič Lenin, ktorého nadživotné sochy nám svojím typickým postojom so zdvihnutou rukou ukazujú „správny smer“...
Etnografické (regionálne) múzeum, sídliace netradične v budove vyzerajúcej skôr ako egyptské múzeum, je jedným z najväčších nielen na Sibíri, ale aj v celom Rusku a prevedie vás kompletnou politickou a kultúrnou históriou krajiny. V jeho priestoroch spoznáte aj pôvodných obyvateľov, ktorých figuríny a príbytky vyzerajú ako skutočné a vy s predstavou lovu zvierat alebo prípravou kožušín nebudete mať najmenší problém. Nevynechajte ani Múzeum histórie Krasnojarskej železnice, Literárne múzeum či Múzeum umenia či ďalšie.
Oblúky sa stali obľúbenými symbolmi miest a Krasnojarsk ani v tomto nezaostal. Nachádza sa tu totiž 20 metrov vysoká „Historická brána“, ktorá vzdáva česť Sibírčanom padlým vo veľkej vlasteneckej vojne. Na jej vrchole si prečítate dôležité dátumy, rok založenia 1628 a rok 2003 ako 375. výročie tohto mesta.
Neobíďte ani budovu Krasnojarskej vlakovej stanice, ktorá samozrejme tiež pôsobí veľkolepým ruským dojmom. Aj rozsiahla plocha námestia pred ňou akoby prezrádzala, že vás víta významný bod transsibírskej magistrály.
Len 10 kilometrov od Krasnojarska sa nachádza unikátny národný park Stolby (Stĺpy - Столбы́), objavený v 17. storočí ruskými Kozákmi. Známy sa stal vďaka vysokým kamenným formáciám. Takmer každá z nich má svoje osobitné pomenovanie a aj človek bez fantázie tu zbadá „skamenelé“ zviera, človeka či nejaký predmet. Národný park sa nachádza aj na zozname UNESCO a šikovní horolezci sa tu s obľubou oddávajú vášni zvanej „stolbizmus“. Je to vlastne voľné zliezanie týchto mohutných skál bez istenia. Zo zvierat tu našli tchor stepný, syseľ obyčajný, soboľ, jastrab, orol zlatý či domov jeleň pyžmový, typický svojimi vystrčenými predĺženými zubami, ktoré pripomínajú kly.
Presvedčiť sa o čare sibírskeho Krasnojarska a jeho okolia nie je vôbec problémom. Mesto si nedalo vziať svoj typický ruský charakter, no zároveň je celkom iné ako napríklad taký Moskva. Žije si podľa vlastných pravidiel, tak, ako sa mu páči, rovnako ako i nespútaná príroda v okolí na impozantnej rieke Jenisej.
Autor: Lucy Uhorskai
