Deň zemiakov, ktorý v Peru slávia zo zákona od roku 2005 vždy 30. mája, sa stal oslavou tohto 100-percentne peruánskeho produktu. Peruánci oceňujú popri výživových a gastronomických hodnôt aj historický pôvod zemiakov a zdôrazňujú, že zemiaky pochádzajú z peruánskych Ánd a odtiaľ sa rozšírili do celého sveta.
V Peru sa vyskytuje 3500 z 5000 variet zemiakov existujúcich na svete. V tejto krajine Národný deň zemiakov (Día Nacional de la Papa) slávia gastronomickými festivalmi, súťažami, degustáciami i koncertami.
Divé zemiaky rástli v latinskoamerických Andách na hraniciach medzi Bolíviou a Peru. Prvé stopy po kultúre zemiakov odborníci datujú do obdobia pred 7000 rokmi. Zemiaky boli jedinou kultúrou odolávajúcou tvrdým klimatickým podmienkam do nadmorskej výšky 3000 metrov nad morom a na pobreží jazera Titicaca. V tom čase existovalo takmer 200 druhov divých odrôd zemiakov, z ktorých roľníci postupne vyselektovali odrody vhodné na pestovanie. Tak sa zrodila aj rozmanitá varieta odrôd. Pre pôvodné andské obyvateľstvo existovali v princípe dve hlavné potraviny, ktorými sa živilo: zemiaky a kukurica.
Po príchode prvých španielskych dobyvateľov do Latinskej Ameriky aj oni objavili zemiaky. Do Európy túto plodinu previezli okolo roku 1570. Pomaly sa dostala do Talianska, Francúzska či Nemecka. V polovici 17. storočia vďaka Angličanom prenikli zemiaky aj do severnej Európy.
V Lime od roku 1971 pracuje Medzinárodné zemiakárske centrum, výskumné a laboratórne pracovisko, v ktorom je zhromaždená najväčšia banka zemiakových odrôd na svete. V dôsledku otepľovania Zeme sa pestovanie zemiakov posúva do vyšších zemepisných polôh. Ešte pred 15 rokmi sa zemiaky v Peru pestovali o 300 metrov nižšie než v súčasnosti.
