EURÓPSKA ÚNIA/ video - Dnes si krajiny EÚ pripomínajú výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. Deň víťazstva nad fašizmom je štátnym sviatkom aj v SR.
Druhá svetová vojna, najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, stál život milióny ľudí. Situácia v Európe po podpísaní Versailleských zmlúv po prvej svetovej vojne (1919-1920) a Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov, ktorá oslabila všetky štáty, sa podpísali pod príčinu jej vzniku. Hlavne Nemecko sa cítilo byť zmluvami neprimerane potrestané za prvú svetovú vojnu a bolo oslabené hospodárskou krízou, čo umožnilo vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov.
Za oficiálny začiatok druhej svetovej vojny sa považuje 1. september 1939, keď Nemci napadli Poľsko. V Európe sa vojna skončila kapituláciou Nemecka 8. mája 1945, celkom sa však skončila až 2. septembra 1945 kapituláciou Japonska.
Po víťazstvách fašistických vojsk v prvých rokoch vojny došlo k obratu v prospech spojencov, na čele ktorých stáli veľmoci - ZSSR, Veľká Británia a USA, v rokoch 1942 a 1943. V januári 1942 sovietske vojská odrazili nápor fašistov v bitke o Moskvu a o rok neskôr, vo februári 1943, v bitke o Stalingrad. Odvtedy sovietska armáda viedla útočné operácie po celej dĺžke východného frontu a vytláčala Nemcov na západ.
Dňa 7. decembra 1941 japonské letectvo napadlo námornú základňu USA v Pearl Harbore na Havajských ostrovoch, čo spôsobilo vstup USA do druhej svetovej vojny. Západné spojenecké veľmoci začali obmedzovať rozpínavosť fašistickej moci a teroru predovšetkým zastavením nemeckého ťaženia v severnej Afrike (1942-1943), dobytím Sicílie (1943) a po úspešnom vylodení v Normandii (1944) vytvorením západného frontu.
Blížiaci sa koniec vojny vyžadoval od spojencov koordináciu záverečných operácií i riešenie povojnových problémov. Na konferencii Veľkej trojky (ZSSR, Anglicko, USA) v Jalte na Kryme vo februári 1945 presne dohodli línie postupu spojeneckých vojsk v Európe i otázky povojnového usporiadania sveta. Sovietsky zväz si zabezpečil sféry vplyvu v juhovýchodnej a strednej Európe. Rozhodlo sa o povojnovom rozdelení Nemecka do okupačných pásiem.
V apríli 1945 tlačili vojská Červenej armády z východu a súčasne západní spojenci útočili na nemecké vojská na západnom fronte, oslobodzovali západné krajiny Európy. V polovici apríla 1945 začala Červená armáda útok na Berlín a po ťažkých pouličných bojoch ho 2. mája dobyla. Niekoľko hodín predtým spáchal Hitler vo svojom hlavnom stane v Berlíne samovraždu. Nemecké vojská podpísali kapituláciu 7. mája 1945 v sídle štábu západných spojeneckých vojsk v Reims a 8. mája 1945 v Berlíne na území obsadenom Červenou armádou.
Na druhý deň - 9. mája 1945 - posledné zvyšky nemeckých vojsk v Prahe padli, keď českým povstalcom prišli na pomoc sovietske vojská. Lokálny odpor kládli zvyšky fašistických vojsk aj v iných častiach Európy. Najkrvavejšia vojna v dejinách Európy sa oficiálne, ale nie celkom skončila. Jej úplný koniec nastal až po tom, ako po ďalších bojoch na Ďalekom východe a v Tichomorí USA zhodili na dve japonské mestá, Hirošimu a Nagasaki, atómové bomby a Japonsko podpísalo 2. septembra 1945 kapituláciu.
Časť Európy, ktorú oslobodili západní spojenci, si Deň víťazstva od začiatku pripomína 8. mája a vo východnom bloku na čele so ZSSR ho oslavovali až v súvislosti s oslobodením Prahy 9. mája. Po roku 1989 na Slovensku a v Čechách, ale aj vo viacerých východoeurópskych krajinách, až na Rusko, presunuli oslavy Dňa víťazstva tiež na 8. mája.
Na druhej svetovej vojne sa zúčastnilo 61 štátov a zasiahla všetky kontinenty s výnimkou Antarktídy a Južnej Ameriky. Priamo sa však bojovalo hlavne v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii, južnej a juhovýchodnej Ázii. Vojenské operácie zasiahli územie 40 štátov. V armádach bojujúcich krajín slúžilo dovedna 110 miliónov ľudí. Suma celkových výdavkov na vojnu predstavovala štyri trilióny amerických dolárov.
Následky vojny sú alarmujúce. Podľa informácií internetového portálu Wikipedia sa celkový počet obetí odhaduje v rozmedzí od 50 do 62 miliónov, čo boli 2,5% vtedajšej svetovej populácie. Tridsaťsedem miliónov z nich tvorili civilisti, zvyšnú časť padlí vojaci. Celkovo najväčšie škody utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil najmenej 26 miliónov občanov, a dovedna prišla krajina o viac než 13% obyvateľstva. Vyše 100 miest a 70.000 dedín bolo zrovnaných so zemou alebo veľmi ťažko poškodených či vypálených.
Materiálne škody predstavovali 2600 miliárd rubľov. V percentuálnom prepočte ľudských strát dopadlo horšie ako ZSSR len Poľsko, ktoré stratilo 5,6 milióna obyvateľov, čo predstavovalo viac než 16% obyvateľov krajiny. Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci. Veľa Nemcov však prišlo o život pri následných deportáciách z krajín východnej a strednej Európy. Asi milión zahynul neskôr v sovietskom zajatí. Japonsko stratilo 2,6 milióna obyvateľov.
Zdroj/autor: tasr,drom
VIDEO Hitlerov koniec
