Jedným z najobľúbenejších a najvyhľadávanejších turistických vrcholov je Veľký Choč s nadmorskou výškou 1611 m n. m. Nájdete ho na rozhraní Liptova a Oravy, no vidno ho už od Štrby či z celej dolnej Oravy.
Veľký Choč sa nachádza v Chočských vrchoch a spolu s menšími vrcholmi ako Predný Choč, Malý Choč, Stredný Choč či Zadný Choč je súčasťou Prírodnej rezervácie Choč. Má tvar nepravidelnej pyramídy, "zdobia" ho menšie bralá a jeho reliéf je kvestového typu.
Vystúpiť naň môžete viacerými trasami - po modrej značke z Valaskej Dubovej a Likavky, po zelenej z Vyšného Kubína a po červenej z Jasenovej a Lúčok. Pravdepodobne najľahší výstup je z obce Valaská Dubová, kam sa dostanete prímestskou dopravou z mesta Ružomberok.
Pre Veľký Choč je typický panoramatický kruhový výhľad. Vychutnať si tak môžete viaceré pohoria a regióny ako Liptov, Oravu, Kysuce, Považie i Turiec. Pri dobrej viditeľnosti môžete dovidieť aj na Babiu horu či Pilsko.
Z prírodného hľadiska je tu zaujímavý súvislejší porast kosodreviny, ktorý môžeme sledovať v celom pohorí. Nájdeme tu aj smrekové lesy a živočíchy viažuce sa na tieto porasty ako napríklad jelene.
Perličkou je, že z dedinky pod Chočom pochádzal jeden z najväčších slovenských básnikov Pavol Országh Hviezdoslav. Jedná sa o obec Vyšný Kubín, ktorá je známa i Tupou a Ostrou skalou, ktoré obklopuje chránený areál. Vyhlásený bol v roku 1972 a má plochu 22,3 hektára.
Na Tupej skale sa našli archeologické nálezy, konkrétne sa jedná o rozľahlé hradisko z obdobia púchovskej kultúry mladej bronzovej doby. Miestna flóra je viazaná na geologické podložie a nájdeme tu poniklec veľkokvetý, ľaliu zlatohlavú či konvalinku voňavú. Zo živočíchov sú zastúpené dravé vtáky ako sokol myšiar a jastrab krahulec.
Z Tupej skaly môžeme pozorovať dolnú Oravu, Malú Fatru, Oravskú Maguru, Roháče a Chočské vrchy.
V blízkosti nájdete aj obec Leštiny, preslávenú dreveným kostolíkom, ktorý je zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO spolu s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka. Táto národná kultúrna pamiatka pochádza z rokov 1688 až 1689.
Artikulárny chrám dal postaviť Jób Zmeškal, kapitán hradnej stráže na Oravskom zámku. Interiér kostola zdobí barokový oltár s drevorezbou zo začiatku 14. storočia. Zaujímavá je aj bohato zdobená kazateľnica z obdobia renesancie. Zámožní páni z okolia v minulosti sedávali v patronátnych laviciach. Pokrstený tu bol aj už spomínaný Pavol Országh Hviezdoslav.
