Viete prečo by ste nemali vynechať návštevu Liptovského Jána?

Liptovský Ján sa nachádza niekoľko kilometrov od mesta Liptovský Mikuláš. Leží v národnom parku Nízke Tatry a je vstupnou bránou do turisticky vyhľadávanej Jánskej doliny.

Jeho historické korene siahajú až do obdobia pred naším letopočtom (1000 p. n. l.), kedy tu žil ľud lužickej kultúry (doba bronzová). Ten si príbytky staval na strategicky dôležitých  miestach, vyvýšeninách a svoje obydlia si chránili opevnením. Žili tu i Slovania, čo dokazujú archeologické nálezy z pochádzajúce z 10. storočia. Títo obyvatelia sa živili lovom zveri, rybolovom, pastierstvom a poľnohospodárstvom. Neskôr obec  patrila do Zvolenskej veľžupy a známa bola množstvom zveri a hustým zalesnením.

Dnes patrí medzi najkrajšie a historicky najhodnejšie pamiatky Liptovského Jána kostol. Zasvätený je sv. Jánovi Krstiteľovi a pochádza zo 14. storočia. Jeho najstaršou časťou je presbytár s rebrovou krížovou klenbou a s valne klenutou sakristiou. Počas 17. storočia bol okolo objektu postavený múr, ktorý neskôr slúžil ako ochrana počas vojnového nebezpečenstva a v súčasnosti uzatvára miestny cintorín. V 18. storočí bol kostolík rozšírený o vežu s cibuľovou strechou. Z obdobia baroka sa zachovala poschodová budova zvonice, nachádzajúca sa za múrom. Vnútro kostola je v gotickom štýle a je tu krídlový oltár Ukrižovania, ktorého vznik sa datuje do obdobia 16. storočia. V jeho strede je zobrazená Veľká kalvária s náznakom krajiny a na  jeho krídlach sú obrazy štyroch evanjelistov so zlatým pozadím.

V chráme nájdeme aj iné historicky vzácne pamiatky, napríklad sochu Madony, kamennú krstiteľnicu, či tri epitafy. Hudobným skvostom tohto objektu je pôvodný organ. Jeho tvorcom je Martin Zorkofský a zachoval v plne pôvodnom stave. Nedávno prešiel konzerváciou a jeho stav je veľmi dobrý.

Liptovský Ján neoplýva len kultúrnym bohatstvom ale i prírodným. V južnej časti obce sa na travertínových vyvýšeninách nachádza žriedelná oblasť termálnych a minerálnych vôd. V rámci kategorizácie ich môžeme zaradiť z hľadiska teploty k studeným až nízko termálnym. Z pohľadu obsahu minerálnych látok sú miestne pramene slabo až silno uhličité, dusíkaté a slabo sírovodíkové. Ich teplota sa pohybuje od 14,8 do 29,4 °C. Miestny obyvatelia nazývajú studené pramene „mädokýše“ a teplé „teplice.“ V minulosti sa z nich používalo 14 a dodnes sú najznámejšie pramene s názvom Kúpeľný a Rudolf.

Miestny obyvatelia, ale aj ľudia zo širšieho okolia ich využívali odpradávna. Skutočné využitie našli až v 16. storočí. V roku 1549 ich popísal známy mineralóg Juraj Weiner vo svojom diele „O liečivých prameňoch Uhorska.“ Neskôr ich vo svojom diele spomínal i Matej Bel, rodák z Liptovského Jána a rektor Trnavskej univerzity Prof. Martin Szentiványi v diele „O podivuhodných silách a vlastnostiach vôd “ i sám zakladateľ slovenskej modernej geológie Dionýz Štúr. A tak v roku 1927 Jozef Szentiványi tu postavil skutočné kúpele podobné tým čo boli v Trenčianskych Tepliciach či v Ružbachoch. Vďaka tomu tu boli vyvŕtané viaceré nové pramene, tým posledným bol prameň z roku 1963 s hĺbkou 95 metrov s teplotou 29,4 stupňa Celzia. Ich využitie je rôzne napríklad na pitie (pr. Teplica), či prírodné kúpanie (Kúpeľný prameň). Využitie tunajšieho prírodného bohatstva je celoročné.

Aké účinky majú vlastne Jánske pramene? Slúžia na liečenie porúch látkovej výmeny, reumatických, žalúdočných, črevných, ženských chorôb, ochorení žlčníka a pečene, krvného tlaku, fosfatúrie, alergických ochorení a stavov tromboflebitívnych či obrnách.

Ak túžite po skutočnom oddychu tela i duše príjmite pozvanie do Liptovského Jána, Jánskej doliny. Váš organizmus sa tu zrehabilituje a vráti do svojej rovnováhy.

Zdroj/autor: portal.liptovskyjan.sk, Mária Janková