Fantastická správa vedcov: Ozónová vrstva by sa do 40 rokov mohla úplne obnoviť

Od polovice 70. rokov minulého storočia určité priemyselné aerosóly prispeli k značnému stenčeniu vrstvy ozónu v stratosfére, ktorá sa rozprestiera vo výške 11 až 40 kilometrov od zemského povrchu. Približne 200 krajín sa v roku 1987 zaviazalo dodržiavať Montrealský protokol o zákaze chemických látok, ktoré ozónovú vrstvu ničia. Vedci vo svojej správe uviedli, že signatári záväzky tohto protokolu skutočne dodržiavajú. Vyhlásili, že "ozónová vrstva sa obnovuje, čo je dobrým znamením".

Výška aj rozloha ozónovej vrstvy by sa mala nad Antarktídou obnoviť do roku 2066. Práve tam je podľa vedcov táto časť atmosféry najviac stenčená. Nad Arktídou sa ozónová vrstva obnoví v roku 2045. Obnovu ozónovej vrstvy by však mohli zvrátiť plány geoinžinierov, ktorí chcú zabrániť globálnemu otepľovaniu kontroverzným spôsobom – navrhujú, aby sa do horných vrstiev atmosféry vstrekovali častice síry. Tým by sa mala planéta ochladiť na dostatočne dlhé obdobie, aby sa medzičasom stihli vyriešiť problémy, ktoré zvyšovanie teploty Zeme spôsobujú.

Vedci vypočítali, že ak by sa to atmosféry každoročne vstreklo 8 až 16 miliónov ton síry, teplotu Zeme by to znížilo o jeden stupeň Celzia. Takéto opatrenie by však negatívne ovplyvnilo obnovu ozónovej vrstvy. Aj Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) upozornil, že by to mohlo spôsobiť čoraz častejšie monzúny v Afrike a Ázii či vysúšanie prítokov Amazonky. Agentúra AFP upozorňuje, že ozónová vrstva v atmosfére filtruje ultrafialové slnečné žiarenie, ktoré poškodzuje DNA žijúcich organizmov a spôsobuje nádorové ochorenia.

Do konca storočia zanikne polovica ľadovcov

Pozitívna správa prichádza len krátko po tom, čo vedc priniesli  aj jednu veľmi negatívnu. V dôsledku klimatických zmien podľa nich polovica ľadovcov pravdepodobne do konca storočia zanikne. Časť z nich by však spomalenie globálneho otepľovania ešte mohlo zachrániť. Vyplýva to zo štúdie, ktorú vo štvrtok zverejnil časopis Science.

Autori štúdie poskytli doteraz najkomplexnejší pohľad na budúcnosť 215.000 svetových ľadovcov. Pracovali so štyrmi možnými scenármi budúceho vývoja pri zvýšení priemernej globálnej teploty o jeden a pol, dva, tri a štyri stupne Celzia. "Každý stupeň zvýšenia (teploty) spôsobuje väčšie topenie a straty (masy ľadovca)," povedala spoluautorka štúdie Regine Hocková z Univerzity v Osle a Aljašskej univerzity vo Fairbankse. "To tiež znamená, že ak znížite nárast teploty, môžete obmedziť  stratu hmoty (ľadovca). Takže v tomto zmysle je tu malá nádej," dodala Hocková.

Projekcie štúdie vedci dosiahli prostredníctvom pozorovaní hmotnosti každého ľadovca v priebehu desaťročí a počítačových simulácií a sú pesimistickejšie ako prognózy klimatických expertov OSN. Ak sa podarí naplniť najambicióznejší cieľ Parížskej dohody (o jeden a pol stupňa Celzia nad predindustriálnu úroveň), vedci odhadujú, že do roku 2100 zmizne 49 percent ľadovcov. To je asi 26 percent svetovej masy ľadovcov.

"Regióny s relatívne malým množstvom ľadu, ako sú Alpy, Kaukaz, Andy alebo západ USA, stratia do konca storočia takmer všetok ľad takmer bez ohľadu na emisný scenár," povedala Hocková. "Takže tieto ľadovce sú viac-menej odsúdené na zánik." Podľa najhoršieho scenára (globálny nárast teploty o štyri stupne Celzia) by topenie ohrozilo aj masívne ľadovce (napríklad na Aljaške) a do konca storočia by zmizlo 83 percent ľadovcov. To by znamenalo rýchlejšie stúpanie hladiny morí.

Oteplenie o jeden a pol stupňa Celzia by zvýšilo priemernú hladinu morí o deväť centimetrov, oteplenie o štyri stupne Celzia o 15 centimetrov. To sa podľa Hockovej nezdá byť veľký rozdiel, ale môže to spôsobiť "oveľa väčšie škody." Roztopenie ľadovcov bude mať vplyv aj na zdroje vody, pretože poskytujú vodu pre približne dve miliardy ľudí. "(Voda z) ľadovca kompenzuje stratu vody v lete, keď je horúco a veľa neprší," povedala Hocková.