Obrí hrad – jedno z najtajomnejších miest v Čechách

Obrí hrad je predovšetkým iný hrad  a niektoré deti odtiaľto odchádzajú trochu sklamané, keď očakávajú niečo na spôsob rozprávkového hradu s kráľom alebo rytiermi. Tento typ hradu ten Obrí naozaj nie je. Ide o praveké hradisko postavené niekedy pred dva a pol tisíc rokmi v dobe, keď v Izraeli vznikal dnešný Starý zákon, v Grécku žil filozof Aristokles prezývaný Platón, Rím sa ešte len formoval, Egypt už bol za zenitom a svetu chcela vládnuť Perzská ríša.

Les je tu tichý – tvoria ho hlavne smreky a borovice a terén je krkolomný. Napokon ste na skalnej ostrohy hory, ktorá sa nazýva Valy. Severná strana hradiska ponúka výhľad na charakteristickú horskú krajinu centrálnej Šumavy, ale aj kamenné pole na protiľahlých svahoch alebo na neďaleký hrad Kašperk. To hlavné, čo tu z Obrieho hradu zostalo, sú dlhé pásy kamenných valov – rozpadnutých pôvodných hradieb.

Turistický chodník, ktorý sem vedie, nie je ľahko schodný. S kočiarom sa sem nedostanete. V lese narazíte na korene a tak prudký svah, že loziť miestami po štyroch nie je žiadna hanba. Inde tas čakajú veľké kamene, po ktorých preskakujete. V lete je tu väčšinou príjemne, ale na jar a na jeseň počítajte s tým, že stúpate tisíc metrov nad more a zíde sa vám teplé oblečenie. V zime tu potom klimatické podmienky patria k najdrsnejším v Čechách. Sneh sa tu môže objaviť už v októbri a často tu leží až do mája. Ide o najvyššie položenú pravekú stavbu v Čechách a tiež o jednu z najlepšie zachovaných pravekých stavieb.

Tento opis bol nutný, aby vyniklo, ako zvláštne, nelogické a tajomné je, že taká stavba vznikla na tak obtiažne dostupnom a tak nehostinnom mieste. Dodajme, že hradisko leží v nadmorskej výške 970 až 985 metrov, má oválny tvar dlhý asi 370 metrov a široký zhruba 80 metrov. Celkovo zaberá približne dva a pol hektára plochy a terén vo vnútri je veľmi nerovný a je dobre tu dávať pozor na každý krok.

Hradby boli pôvodne široké tri až štyri metre, steny stavitelia starostlivo vyskladali, ale kamene medzi nimi len nahádzali bez ladu a skladu. Dnes sú hradby väčšinou zrútené. A rozpadajú sa postupne ďalej – stoja za tým geologické procesy, ale tiež návštevníci, ktorí k hradbám nemajú úctu.

Toľko k tomu, o čom sa dá hovoriť celkom s istotou a poďme k záhadám a tajomstvám tohto hradiska. Archeológovia tu pracovali hlavne v prvej polovici 20. storočia a potom na začiatku nášho milénia. A veľa toho nenašli. Po prvé mali problém s určením doby, kedy hrad vznikol. Neobjavili tu totiž žiadne črepy, ani podobné praveké nálezy, a tak musia datovanie odhadovať len podľa spôsobu stavby na koniec doby halštatskej (700 – 400 pr. n. l.) alebo na začiatok doby laténskej (400 – 25 pr. n. l.). V tej dobe do Čiech prenikli Kelti a hradisko tak zrejme postavili Bójovia, ktorí dali celej krajine meno.

Záhadou je, že hradisko vzniklo bez stôp po jeho staviteľoch. Archeológovia odhadujú, že ho dokázalo postaviť asi 150 ľudí za päť mesiacov. Toľko ľudí ale spotrebovalo tisíce kilogramov jedla, vypilo veľké množstvo vody, asi by tu niekde táborilo, využívalo stavebné stroje, strácalo náradie, zbrane, šperky, mince, zanechalo po sebe črepy z keramiky a tak ďalej. Ale nič takého sa tu v desiatkach archeologických sond nenašlo.

Aby toho nebolo málo, tak stavitelia zrejme neurobili hradisku brány a hradba na východnej strane chýba. Či sa rozpadla alebo bol Obrí hrad nedokončený, nie je jasné. Asi jediné, s čím sa dá počítať, je to, že stavebného materiálu (kameňa) bol všade naokolo dostatok.

A ešte záhadnejší je účel stavby. O tom sa nevie vôbec nič a len sa o ňom špekuluje. Tak ako sa tu nenašli stopy po staviteľoch, chýbajú aj stopy osídlenia. Napokon žiť v praveku na tak vysoko položenom mieste by bolo o život. Jedným z mála nálezov, ktoré sa tu archeológom podarili, bolo osemnásť antických mincí. Trinásť z nich bolo strieborných keltských, štyri medené Numidské (dnešné Tunisko) a jedna strieborná rímska. Sú ale mladšie než hradisko (2. – 1. storočie pr. n. l.) a niektorí numizmatici sa domnievajú, že ide o podvrh.

A aké sú hlavné teórie účelu hradiska? Mohlo ísť o miesto, z ktorého sa strážilo nejaké blízke ryžovisko zlata. Tie sa na Šumave nachádzali, ale žiadne väčšie blízko Obrieho hradu. Ďalšou možnosťou sú náboženské obrady. Tomu by zodpovedalo, že hradby nemali z vojenského hľadiska veľký význam. Kultové miesto by nebolo obývané, ale problémom je, že leží ďaleko od najbližších pravekých sídlisk a chýbajú stopy po obetách. U Keltov napríklad kvitol kult hláv useknutých nepriateľom.

Potom je tu teória o súdnom dvore, teda mieste, kde by sa súd mohol nachádzať. I tu je ale otázkou, prečo by bol tak ďaleko od obývaných oblastí. Hovorí sa tiež o priestore pre stretnutie druidov. Lenže tí nevyužívali svätyne, ale uctievali posvätné stromy a háje. Ďalšou nádejnou teóriou je, že šlo o útočisko. K najbližšej pravekej osade je to ale desať kilometrov a k ďalšej až dvadsať, a to ťažko schodným terénom. Pre matky s malými deťmi musel byť Obrí hrad v podstate neprístupný a navyše hradisko nie je možné celého pol roka v zime ako útočisko používať.

A tak sa najdôveryhodnejšou teóriou môže zdať tá, ktorá súvisí s názvom hradisko a legendami, ktoré sa k nemu viažu. Podľa starej povesti tu žili obri a vrhali dole do údolia veľké balvany. Skalná ostroha sa totiž postupne rozpadá a aj zemetrasenia tu  mohli zapracovať. Zrejme i v nedávnej dobe sa mohol nejaký balvan rútiť dolu po svahu. Za vznikom hradiska tak mohla stáť praveká úcta k podzemnému božstvu. Túto teóriu zastáva i jeden z popredných odborníkov na stredoeurópsku prehistóriu Miloslav Slabina v publikácii Kelti na Šumave.

Otázka, ako postaviť tak veľké hradisko na takom mieste a nezanechať po sebe prakticky jedinú stopu, ale zostáva. A preto na Obrí hrad môžete vyraziť za dotykom dávnych tajomstiev a v tichu a pokoji šumavských lesov premýšľať o možných dôvodov jeho vzniku...