Tri vzbury proti Mediciovcom: Slávne miesta boli svedkami krvavých udalostí

15.08.2022 |   |    | 

Talianska Florencia aj Rím patrí k najkrajším mestám planéty, za sebou však má aj poriadne divokú minulosť. Ich ulice či známe pamiatky boli neraz dejiskom krutých vybavovaní účtov a nasiakli krvou. Ponorte sa s nami do histórie za slávnymi Mediciovcami a spoznajte, kde a ako chceli konkurenti týchto slávnych panovníkov zlikvidovať.



 

Vyčerpaný Giovanni di Bicci de Medici (asi 1360-1429) leží na smrteľnej posteli. Z posledných síl sa obracia na svojich synov. „Vyhýbajte sa rozporom a politickým sporom a vždy sa snažte nebyť verejnosti na očiach,“ radí im zakladateľ medicejskej banky. Je to on, kto stojí za prvým veľkým vzostupom rodu, ktorý sa neskôr stane jedným z najslávnejších v Taliansku. Traja jeho členovia to dotiahnu až na apoštolský stolec a dve ženy zasadnú na kráľovský trón. Rod však zažije nielen veľké vzostupy, ale aj pády. „Neprovokujte bohatých a mocných,“ nabáda Giovanni svojich potomkov. Jeho syn Cosimo (1389-1464) si však nevezme jeho slová k srdcu. Čoskoro si urobí mocných nepriateľov, ktorí sa pokúsia Medicejovcom zlomiť väz...

 

1. Triumf vyhnanca

Incident: vzbura Albizziovcov

Doba: september 1433

Terč útoku: Cosimo Medicejský

Výsledok: po krátkom úspechu prehra

Vo Florencii to vrie. Mesto totiž rieši, či sa pustiť do vojny s neďalekou Luccou. Dva najmocnejšie rody v toskánskej metropole už vtedy zastávajú úplne opačný názor. Zatiaľ čo Albizziovia sú pre boj, Medicejovci na čele s Cosimom preferujú diplomatické riešenie. Vedenie Florencie sa nakoniec prikloní k razantnejšiemu variantu. Roku 1429 tak vypuká vojna. Florentskí vojaci dokonca dostanú rozkaz odkloniť rieku Serchio, aby neočakávaná povodeň strhla nepriateľské hradby. Vedenie Luccy sa to ale zavčasu dozvie. „Posádka podnikla jednej noci výpad, zborila florentskú hrádzu a prúd nasmerovala na nepriateľský tábor,“ približuje britský historik Christopher Hibbert (1924–2008) nasledujúce udalosti. Vojna tak končí pre Florenciu fiaskom. Spory medzi mocnými sa tým len prehĺbia.

 

Putuje do cely

Ku schodisku florentskej radnice mieri Cosimo, ktorý sa má zúčastniť nadchádzajúcej schôdze. Na nádvorí ho zastaví veliteľ stráže a miesto do zasadacej miestnosti v Paláci signorie (Palazzo Vecchio) ho odvedie do neslávne preslávenej cely Alberghettino vo veži Arnolfo. V roku 1433 sa totiž Albizziom podarilo ovládnuť všetky dôležité republikánske inštitúcie v meste, čo sa rozhodli využiť na likvidáciu úhlavných nepriateľov. „Zvolali zhromaždenie, na ktorom Cosima obvinili z príprav prevratu, a požadovali pre neho trest najvyšší,“ uvádza taliansky historik Giuliano Procacci (1926–2008). Výbor 200 občanov však k nemilému prekvapeniu Albizziov dôjde k záveru, že postačí Cosima poslať do vyhnanstva.

 

Chcú ho otráviť

Keďže ste rozhodli, že mám ísť do Padovy, hovorím, že tam pôjdem rád a rád zotrvám, kdekoľvek porúčate,“ hovorí Cosimo po vyslovení verdiktu. 28. septembra potom pod rúškom noci Florenciu opustí. Najprv zamieri do Ferrary, aby následne načas zakotvil v Padove. Na sklonku roku 1433 si potom vymôže presun do Benátok. Rinaldo Albizzi (1370-1442), hlava konkurenčného rodu, zúri. Svojho soka chcel otráviť už pri jeho pobyte v Alberghettine, Cosimovi sa ale podarilo vymôcť si stravu zo spoľahlivého zdroja. O život sa mu potom sok usiluje aj v Benátkach. Vo Florencii medzitým rýchlo rastie odpor proti Rinaldovi, ktorý sa tu chová ako nekorunovaný kráľ…

 

Zasiahne pápež

Prekvapený Rinaldo si prečíta pozvánku do radničného paláca. Florencia ide totiž pod jeho vedením od porážky k porážke. V septembri 1434 preto ľudia zvolia na radnici prívržencov Medicejovcov. Rinaldovi je jasné, že pokiaľ by do Paláca signoria dorazil, skončil by rovnako ako svojho času Cosimo. Zabarikáduje sa preto vo svojom sídle a následne sa pokúsi o rozhodujúci útok na radnicu. Neúspešne. Do hry v tej chvíli vstúpi pápež, ktorý Rinalda presvedčí, aby zložil zbrane. Krátko nato je zvolaný ďalší výbor občanov. Ten zruší vyhnanie Medicejovcov a za hradby mesta naopak vykáže Albizziovcov. Cosimo sa tak presne po roku môže vrátiť - a to mal vo vyhnanstve stráviť celú dekádu!

 

2. Krviprelievanie v katedrále

Incident: vzbura Pazziovcov

Doba: 26. apríla 1478

Terč útoku: Lorenzo I. a Giuliano Medicejovci

Výsledok: smrť Giuliana, inak neúspech

Nákladný banket je v plnom prúde. Roku 1478 ho vo svojej vile organizuje hlava rodu, ktorou je Lorenzo I. (1449–1492). Mediciovci vtedy majú vo Florencii nových konkurentov, ktorými sú Pazziovci, ktorí sa tiež živia ako bankári. Tí pre svoj plán na zvrhnutie mocnejšieho rodu získali vplyvného spojenca. Je ním pápež, ktorý do Toskánska vyslal synovca, ktorého Lorenzo chtiac nechtiac musí pohostiť. Banketu sa vtedy zúčastňujú všetci, ktorí vo Florencii niečo znamenajú. Francesco (1444–1478) a Jacopo Pazziovci (1423–1478) to chcú využiť a Lorenza aj jeho mladšieho súrodenca Giuliana (1453–1478) zavraždiť. „Brat si bohužiaľ poranil nohu a hostiny sa nezúčastní,“ oznámi Lorenzo na začiatku slávnosti. Spiklenci preto atentát odložia.

 

Bezbožný plán

Nesmieme s akciou otáľať,“ rozhoduje Francesco Pazzi rázne. Spiklenci sa preto rozhodnú udrieť hneď deň po hostine. Vyberú si na to miesto, kde by to nikto nečakal. K masakru má dôjsť vo florentskom dóme. S tým ale zásadne nesúhlasí najatý kondotiér Giovanni di Montesecco (asi 1450-1478), ktorému príde nápad taký bezbožný, že mnohých atentátnikov opustí. Pazziovci sa však aj tak rozhodnú 26. apríla 1478 udrieť. Keď pred poludním kontrolujú, kto do chrámu vchádza, zistia, že opäť chýba Giuliano. Vyrazia preňho domov, prehovoria ho, aby sa omše zúčastnil, a do dómu ho odprevadia. Francesco Pazzi ho ešte pred vstupom objíme. Nie zo súcitu, ale aby zistil, či má pod košeľou brnenie. „Nemá,“ sykne na Jacopa.

 

Útek do sakristie

Florentským dómom sa ozve cinknutie oltárneho zvončeka. Kňaz totiž práve vykonáva tzv. pozdvihovanie, pri ktorom veriacim ukazuje posvätenú hostiu a kalich s vínom. Pre sprisahancov ide o znamenie k útoku. Francesco vytiahne dýku a spolu so svojim komplicom sa vrhnú na Giuliana, ktorému zasadia 19 rán, z ktorých väčšina je smrteľných. Lorenza majú zabiť dvaja podplatení kňazi. Ako sa ukáže, s nožmi to ale veľmi nevedia. Škaredo ho síce porežú na krku, mladíkovi sa však podarí dostať z ich pazúrov. „Potom Lorenzo preskočil oltárne hradenie a útekom sa hnal do novej sakristie,“ približuje ďalšie dianie Hibbert. Akonáhle za ním do miestnosti vkĺznu jeho rodinní príslušníci a priatelia, okamžite zabuchnú masívne dvere.

 

Fatálne prepočutie

Ľudia kričia a vydesene utekajú z katedrály. Pazziovia sa podľa všetkého pokúsia dvere do sakristie vyraziť. Tie sú ale také pevné, že sa im to nepodarí. Z miestnosti navyše začujú slová, ktoré si vyložia tak, že Lorenzo zomrel. Katedrálu preto opustia a s početnou skupinou žoldnierov sa vydajú na radnicu. Tu sa dopustia fatálnej chyby. Zatiaľ čo čelní predstavitelia vzbúrencov zamieria za gonfalonierom, teda správcom mesta, ozbrojenci sa ukryjú vo vedľajšej sále. „Netušili, že dvere prijímacej kancelárie boli novo vybavené západkami, takže nešli zvonku otvoriť,“ píše Procacci. Obe skupiny tak zostanú od seba odrezané. Gonfalonier sa vďaka tomu útoku ubráni, privolá stráže a začne zvoniť na poplach.

 

Slučky na radnici

Z okien radnice visí päť obesených tiel, jedno z nich je dokonca nahé. To patrí Francescovi Pazzimu. Len čo sprisahanci opustili chrám, okamžite sa iniciatívy chopil Lorenzo a prívrženci Medicejovcov. Na radnicu poslali päť desiatok vojakov a získali si priazeň zhromažďujúceho sa davu. Vzbúrenci sú tak skoro porazení a hlavní strojcovia priamo v Paláci signorie obesení. Jacopovi Pazzimu sa síce podarí utiecť, nasledujúceho dňa je ale tiež dostihnutý a skončí  slučke. Po pohrebe je jeho telo opäť vykopané a vláčané ulicami, kým ho chátra zhodí do rieky Arno.

 

3. Vyzradená pomsta

Incident: vzbura kardinálov

Doba: jar 1517

Terč útoku: Lev X.

Výsledok: Komplot bol prezradený.

Ulicami Florencie sa opäť nesie hlasné zvonenie zvonov. Tentokrát ho však sprevádza trieskanie ohňostrojov a rakiet. Obyvatelia mesta oslavujú. V marci 1513 je Lorenzov syn Giovanni (1475–1521) ako Lev X. zvolený pápežom. Aj on si proti sebe čoskoro poštve jednu mocnú rodinu. Tentokrát však nie florentskú, ale z neďalekej Sieny. Obyvateľom mesta v roku 1516 dopomôže zbaviť sa nenávideného politika Borghesa Petrucciho. Jeho brat Alfonso (asi 1491-1517) to však dotiahne na kardinála a rozhodne sa Svätého otca zlikvidovať. Pre svoj plán získa ďalších čelných predstaviteľov katolíckej cirkvi. „Vzhľadom na to, že Lev X. prepadol poľovníckej vášni, uvažovali sprisahanci o tom, že pri hone zinscenujú smrteľnú nehodu,“ uvádza taliansky publicista Carlo Falconi (1915–1998). Následne vymyslia ešte rafinovanejší spôsob jeho znesenia zo sveta…

 

Odpudivo zapácha

Po spánkoch pápeža steká pot. Svätý otec je chorý a leží v posteli. Hoci nie je nijako starý, jeho zdravotný stav nie je vôbec dobrý. Okrem iného aj kvôli tomu, že sa s obľubou prejedá. Navyše ho ešte trápi fistula v oblasti konečníka. Často preto musí znášať bolestivé zákroky svojho lekára. Ani ten ale nie je schopný zabrániť tomu, aby sa mu zo zadnice netiahol odpudivý zápach. „Cez svojho tajomníka pošlem pápežovi zázračného mastičkára z Vercelli,“ plánuje kardinál Petrucci. Dotyčný „odborník“ však nemá Leva X. liečiť, ale prikladať mu na fistulu jedovaté obklady, ktoré ho rýchlo pripravia o život.

 

V „starostlivosti“ popravcu

Kardinál Petrucci vstupuje do Vatikánu. V apríli 1517 ho do Ríma pozval pápež, aby spolu prerokovali obvyklé záležitosti. Petrucci zrejme nič netuší a čoskoro príde k Svätému otcovi v sprievode ďalšieho kardinála, Bandinella Sauliho (asi 1481-1518). „Obaja boli bez meškania zatknutí a uvrhnutí do príšernej hladomorne v Anjelskom hrade,“ približuje Hibbert ďalšie udalosti. Lev X. sa totiž predtým o pláne dozvedel. Stať sa tak malo vďaka prerieknutiu akéhosi pážaťa. Ako prvý v „starostlivosti“ pápežského majstra popravcu skončí Petrucciho tajomník a onen zázračný mastičkár.

 

Väčšina zaplatí

Kone ťahajú ulicami dvojicu tiel. Patria kardinálovmu sekretárovi a liečiteľovi. Rozzúrený pápež ich nechá najprv priviazať za záprah, potom štípať horúcimi kliešťami, a nakoniec obesiť na parapete Anjelského mosta. Aj Petrucci zaplatí za tzv. sprisahanie kardinálov životom. „Kat ho popravil vo väzení buď uškrtením, alebo sťatím,“ myslí si Falconi. Následne Lev X. zvolá konzistor, kde žiada mená ďalších vinníkov. Niekoľko kardinálov sa prizná, že o komplote vedeli, a na kolenách ho žiadajú o milosť. Vzhľadom k tomu, že má pápež hlboko do vrecka, uspokojí sa s tým, že mu zaplatia tučné pokuty. Z hladomorne neskôr do domáceho väzenia prepustí aj Sauliho. Ten však za záhadných okolností do roka zomrie...

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Pavel Besta

Zdielať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
5.0/5 (1 hlasov)

Piatok, 7. október. 2022. Meniny má Eliška, Elisa.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa