SLOVENSKO - Telo Žofie Bosniakovej, ktoré bolo uložené v kaplnke kostola v Tepličke nad Váhom, včera dopoludnia polial neznámou horľavou látkou a zapálil 31-ročný muž zo Žiliny.
Podľa hovorkyne Krajského riaditeľstva (KR) PZ v Žiline Jany Balogovej polícia zadržala páchateľa priamo na mieste činu, ako sa pozeral na horiacu truhlu. „V blízkej cukrárni si vypýtal kľúče od kostola. Vošiel do kaplnky, kde boli v drevenej truhle uložené takmer 400 rokov staré telesné pozostatky Žofie Bosniakovej. Vytiahol ich pred kostol, polial nezistenou horľavou látkou a zapálil. Telesné pozostatky Žofie Bosniakovej zhoreli do tla,“ informovala Balogová.
Páchateľ sa podľa policajnej hovorkyne k činu priznal. „Motív jeho konania je zatiaľ predmetom vyšetrovania, policajti začali trestné stíhanie pre prečin hanobenia mŕtveho a v prípade uznania viny mu hrozí trest odňatia slobody od jedného do piatich rokov,“ dodala Balogová.
Telo Žofie Bosniakovej mohol podľa obyvateľov Tepličky nad Váhom zapáliť iba psychicky narušený človek. Viacerí z nich sa na tom zhodli bezprostredne po tragédii pri miestnom kostole.
„Bol to určite psychicky narušený človek, lebo normálny človek by toto nemohol urobiť. A keď som sa ho pýtala, že prečo to urobil, s úsmevom povedal: Však som ju nezabil,“ povedala Katarína Králiková, majiteľka cukrárne, v ktorej dávali turistom kľúče od kaplnky so Žofiou Bosniakovou.
Podľa Justíny Kozánkovej sedel 31-ročný podpaľač po čine pod stromom a smial sa. „A keď som sa ho pýtala, čo to spravil, povedal: Tak ma zabite, zabite ma. Museli ma vyviesť policajti, lebo som si myslela, že tam odpadnem. V našich srdciach zostane Žofia ako naša najväčšia patrónka, lebo ona pre nás robila veľmi veľa. A my na ňu nemôžeme zabudnúť,“ povedala dojatá Kozánková.
Starosta Tepličky nad Váhom Milan Lazar označil zhorenie neporušeného tela Žofie Bosniakovej za tragédiu. Zdôraznil, že tento rok chystali v obci oslavy pri príležitosti 400. výročia jej narodenia.
Neporušené telo Žofie Bosniakovej našli v krypte kaplnky na hrade Strečno v roku 1689. Dnes je v krypte hradu, ktorého správcom je Považské múzeum v Žiline, jeho neporušená kópia. „Hoci zomrela pred 400 rokmi, jej život bol spojený s nami, zamestnancami Považského múzea (PM) a hradu Strečno. Takže, pre nás ako keby umrela dnešným dňom,“ povedala na margo tragédie správkyňa hradu Katarína Repáňová. Podotkla, že celá sezóna na hrade sa nesie v duchu 400. výročia narodenia Žofie Bosniakovej.
Nad dnešným prejavom vandalizmu vyjadrilo rozhorčenie aj PM v Žiline. „Žofia Bosniaková patrila k najvýraznejším osobnostiam hradu Strečno, kde prežila 35 rokov života a kde aj zomrela. Svoj život zasvätila dobročinnosti, založila hospic pre chorých, starala sa o chudobných i siroty, preto bola nazývaná sväticou zo Strečna. Z tohto dôvodu je v príprave i proces jej blahorečnia,“ uviedla v stanovisku manažérka kultúry PM Adriana Brziaková.
Žofia Bosniaková (aj Bošňáková) bola príslušníčkou starého šľachtického rodu. Narodila sa 2. júna 1609 v Šuranoch v rodine vojenského kapitána Tomáša Bosniaka. Od mladosti vraj vynikala nielen krásou, ale aj dobrotou a rozvahou. Patrila do malej skupinky vzdelaných a ekonomicky aktívnych žien svojej doby.
Prvý raz sa krásna Žofia Bosniaková vydala v 17 rokoch za Michala Šeréniho, s ktorým odišla na jeho moravské panstvo. Šeréni po piatich mesiacoch manželstva zomrel, pričom zanechal - zrejme pod manželkiným vplyvom - závet veľkorysý a štedrý voči dlžníkom a najmä voči chudobným. Žofia sa vrátila na Slovensko k svojej rodine. Ako 20-ročná sa opäť vydala. Jej manželom sa stal neskorší palatín František Vešeléni. Manželia žili v Tepličke nad Váhom. Žofia porodila dvoch synov, Adama a Ladislava. František Vešeléni často z pracovných dôvodov cestoval. Počas jeho neprítomnosti viedla panstvo Žofia. S manželovým súhlasom založila nemocnicu a útulok pre chudobných, ktorý bol financovaný z nadácie. Žila nábožným životom. Pre svoje správanie a zmysel pre spravodlivosť bola obľúbená medzi poddanými.
Táto šľachetná žena zomrela 28. apríla 1644 vo veku 35 rokov na opevnenom hrade Strečno, kde sa rodina uchýlila počas jedného zo stavovských povstaní. Pochovali ju v krypte v hradnej kaplnke. V roku 1698 sa pri prestavbe hradu Strečno našlo v krypte jej mumifikované neporušené telo. Tridsaťosem rokov sa čakalo na rozhodnutie nitrianskeho biskupa o premiestnení rakvy s telom Žofie do Tepličky nad Váhom. Povolenie vystaviť telesné ostatky Žofie Bosniakovej pre verejnosť v teplickom kostole po dôkladnom preskúmaní okolností dal roku 1728 biskup Adam Ladislav Erdödy. Gróf Löwenburg, majiteľ hradu Strečno, sa postaral o dôstojný príbytok pre telesnú schránku Žofie. V rokoch 1728 - 29 dal pristaviť k severnej strane teplického kostola samostatnú priestrannú kaplnku, zasvätenú Loretánskej Panne Márii. V roku 1729 v slávnostnom sprievode preniesli ostatky Žofie z krypty kostola do novopostavenej kaplnky v barokovej rakve so skleneným vekom.
V súčasnosti bolo možné jej pozostatky vidieť v kaplnke v stanovených hodinách alebo na požiadanie.
Aj keď bolo zachované telo Žofie Bosniakovej raritným zjavom, v medicínsko-patologickej praxi takáto mumifikácia nie je neznáma. K prirodzenej mumifikácii telesnej schránky môže dôjsť v extrémne suchých podmienkach. Podobný prípad je aj v Krásnej Hôrke. V krypte Strečnianskeho hradu však ostalo údajne neporušené iba telo Žofie Bosniakovej, telá ostatných zosnulých sa rozpadli.
Osud Žofie Bosniakovej knižne spracoval (aj) spisovateľ Jožo Nižňanský - Lásky Žofie Bosniakovej či Ladislav Zrubec - Žofia Bosniaková;
Zdroj/autor: teplickanadvahom, encyclopaedia beliana,gender,tasr,drom
