ZDRAVIE Leto a črevné ochorenia (2)

Infekcia sa prenáša fekálno-orálnou cestou. Pôvodcovia črevných nákaz opúšťajú organizmus stolicou, prípadne močom, a do ďalšieho organizmu vnikajú ústnou dutinou.

Najčastejšími pôvodcami vírusových črevných infekcií sú rotavírusy, adenovírusy, norovíurusy a iné.

 

 

 

 

• Rotaviróza je akútne horúčkovité ochorenie, ktoré sa začína náhle horúčkou ( až 40 ¡ C ) a vracaním trvajúcim    1 - 3 dni, ku ktorým sa pripájajú vodnaté hnačky niekedy s prímesou hlienu, príp. aj krvi. Rotaviróza je predovšetkým ochorením malých detí, najmä v detských kolektívoch. Pre rotavirózy je typický častejší výskyt v zime ( november - marec).
• Norovírusy sú zodpovedné za väčšinu hnačkových ochorení nespôsobených baktériami. Ochorenie sa začína akútne pri úplnom zdraví, silnými hnačkami a zvracaním. Chorí trpia silnými bolesťami brucha, nevoľnosťou a často aj bolesťami hlavy a končatín. Ochorenie prebieha väčšinou krátko a prudko, a po 2 - 3 dňoch opäť odoznieva. Noro viróza postihuje  najmä staršie deti a dospelých. U dojčiat a malých detí tvorí po rotavírusoch druhú najčastejšiu príčinu hnačkovitých ochorení. Obzvlášť ohrozené sú skupiny, ktoré navštevujú spoločné zariadenia, napr. v kolektíve materských škôl alebo domovoch dôchodcov.  Ochorenia  môžu objavovať počas celého roka, typický je však častý výskyt v zimných mesiacoch.

 

Liečba vírusových črevných infekcíí nastáva v závislosti od miery závažnosti klinického stavu ambulantne alebo nemocnične. Pri liečení je najdôležitejší dostatočný prívod tekutín s obsahom minerálov, stolové minerálky bez kysličníku uhličitého, prípadne nesladený čaj a diéta s minimálnym množstvom tuku a dráždivých látok.  Vírusové a iné špecifikované črevné infekcie patria medzi ochorenia s celosvetovým výskytom.

V prevencii alimentárnych nákaz sa uplatňujú zásady osobnej hygieny, dodržiavanie hygieny pri príprave stravy, zabezpečiť používanie nezávadnej pitnej vody, nezávadnú likvidáciu odpadu a odpadových vôd.

 

Kampylobakterióza

Je to typická zoonóza (choroba prenášaná na človeka zo zvieraťa), podobne ako salmonelóza. Pôvodca ochorenia sa vyskytuje u mnohých zvierat, tak domácich ako aj divých. Vysoká premorenosť je  u hydiny (sliepky a morky).

K infekcii môže dôjsť aj po konzumácii nepasterizovaného mlieka, nedostatočne tepelne upravených, primárne alebo sekundárne kontaminovaných mäsitých pokrmov. Poznáme 16 druhov kampylobakterov, z nich ochorenia u ľudí najčastejšie spôsobujú Campylobacter jejuni, Campylobacter coli, Campylobacter laridis a Campylobacter upsaliensis. C. jejuni a C. coli.

Po krátkej inkubačnej dobe (obvykle 2-5 dní) začnú príznaky akútneho hnačkového ochorenia. Hnačka trvá niekoľko dní, stolica je vodnatá, hlienovitá, niekedy s prímesou krvi, obvykle s výraznou bolesťou brucha. Zvýšená teplota, prípadne horúčka sa môže objaviť ešte pred hnačkou. Ochorenie býva často spojené s nauzeou, vracaním, malátnosťou, bolesťami hlavy a svalov, teplotou až do 40°C.  Môže byť komplikované zápalom kĺbov, žlčníka, mozgových blán, hemolytickou anémiou a syndrómom Guillain -Barre. Tieto komplikácie postihujú najmä osoby so zdravotným a imunologickým oslabením.

Liečba

Väčšina ochorení sa lieči v domácom prostredí. V akútnej fáze ochorenia je potrebný diétny režim s doplnením tekutín. Hospitalizáciu si vyžadujú ťažšie stavy, pri ktorých hrozí dehydratácia a následný rozvrat vnútorného prostredia a ochorenia sprevádzané komplikáciami a  hrozbou sepsy.

Výskyt je celosvetový, v niektorých krajinách sú kampylobakteriózy väčším problémom ako salmonelózy. Považuje sa za najčastejšia bakteriálnu alimentárnu nákazu v Európe.

Prevencia kampylobakteriózy je rovnaká ako prevencia salmonelóz. Predovšetkým ide o dôkladné tepelné spracovanie živočíšnych produktov a správne uchovávanie stravy. Riziko pre ľudí sa zníži redukciou výskytu kampylobakteriózy v chovoch hydiny, čo je úlohou veterinárnej služby. Súčasne je potrebné sa zamerať na prevenciu ochorení u ľudí zlepšením znalostí a úrovne stravovania tak individuálneho ako aj hromadného. 

 Jednou z príčin zvýšeného výskytu kampylobakterióz u nás sa považuje zmenený trend stravovania, t.j. zvyšuje sa konzumácia hydiny. Pozitívny výsledok je však znížený nesprávnou manipuláciou pri spracovávaní mäsa v domácnostiach a v zariadeniach spoločného stravovania.

V súčasnosti neexistuje očkovacia látka proti kamyplobakterióze.

 

Bacilárna dyzentéria (Dysenteria bacillaris)

Je to silne nákazlivé hnačkové ochorenie charakterizované teplotami, bolesťami brucha, tenezmami (bolestivé nutkanie na stolicu), vodnatými stolicami s prímesou hlienu a krvi, vracaním. Postihnutá je dolná časť hrubého čreva.

Priebeh ochorenia závisí na celkovej výžive, infekčnej dávke a type šigely. Nákaza môže prebiehať inaparentne, ako mierna kolitída, vzácne aj ako toxická dyspepsia. Najčastejším pôvodcom nákazy u nás je Shigella sonnei (50% ochorení) a Shigella flexneri (40% ochorení). Menej často sa potvrdzujú Shigella dysenteriae a Shigella boydii. Šigely produkujú toxíny, sú veľmi citlivé na vonkajšie prostredie, na vyschnutie i bežné dezinfekčné látky. 

Inkubačný čas: 1 - 7 dní, najčastejšie 2 - 3 dni. Prameň pôvodcu nákazy: Chorý človek alebo rekonvalescentný nosič. Faktory prenosu sú kontaminované potraviny, voda a mlieko, prípadne muchy.

Dyzentéria je typická choroba špinavých rúk.

Uplatňuje sa fekálno-orálny prenos najčastejšie priamym kontaktom s chorým, alebo kontaminovanými predmetmi (malá infekčná dávka). Vnímavosť na toto ochorenie je všeobecná, vyššia u detí. 

Na Slovensku má ochorenie dlhodobo (od roku 1986) klesajúci trend, s chorobnosťou okolo 15,0 - 20,0/100 000 s maximom na východnom Slovensku, s vysokou proporciou rómskeho etnika. Ročne je hlásených priemerne 800 ochorení. Vyskytuje sa sporadicky i epidemicky. Na Slovensku každoročne stúpa počet importovaných ochorení. Ochorenie sa vyskytuje sa na celom svete, s vysokou úmrtnosťou v rozvojových krajinách.

Väčšina ochorení sa lieči v domácom prostredí. V akútnej fáze ochorenia je potrebný diétny režim s doplnením tekutín. Hospitalizáciu si vyžadujú ťažšie stavy, pri ktorých hrozí dehydratácia a následný rozvrat vnútorného prostredia.

Na predchádzanie tohto ochorenia je potrebné prísne dodržiavať zásady osobnej hygieny, najmä umývanie rúk. Ďalej zabezpečiť nezávadnú pitnú vodu,  potraviny a nezávadnú likvidáciu odpadu a odpadových vôd.

V súčasnosti neexistuje očkovacia látka  proti bacilárnej dyzentérii.

 

Žltačka typu A (vírusová hepatitída typu A)

Žltačka typu A je akútne ochorenie pečene, ktoré sa prejavuje príznakmi zo strany zažívacieho traktu a tiež príznakmi chrípky. Intenzita príznakov býva rôzna a často závisí od veku chorých. Kým deti prekonávajú ochorenie ľahšie, u starších prebieha ochorenie komplikovanejšie. V rozvinutom štádiu ochorenia býva u chorých typická žltačka (žlté sfarbenie očí i kože, tmavý moč a svetlá stolica) čo súvisí s tým, že vírus, ktorý vyvoláva ochorenie, napadol bunky pečene.

U časti chorých však k zažltnutiu nemusí dôjsť, ochorenie sa u nich nerozpozná a títo často šíria chorobu ďalej. Inkubačný čas ochorenia sa pohybuje 10 - 50 dní, v priemere 30 dní. Nákaza sa prenáša tzv. fekálno-orálnou cestou čo znamená, že vírus sa vylučuje v stolici a pri nedodržiavaní zásad osobnej hygieny chorá osoba prenáša ochorenie na iných kontaminovanými rukami, príp. jedlom. Preto sa žltačke typu A tiež hovorí, že je to choroba špinavých rúk.

Keďže ide o ochorenie spôsobené vírusom liečba je sústredená na tlmenie príznakov a diétu šetriacu pečeň. Ochorenie nezanecháva následky a neprechádza do chronicity. Prekonanie ochorenia zanecháva celoživotnú imunitu.

Výskyt ochorenia na žltačku typu A je na Slovensku viazaná na oblasti s nižším hygienickým štandardom. Ročne sa vyskytuje 600 - 800 prípadov ochorení s maximom vo vekovej skupine 1 - 4 ročných a 5 - 9 ročných detí.

Ochorenie sa vyskytuje na celom svete v závislosti od počtu ľudí v tej krajine, ktorí žijú v slabších hygienických podmienkach. To znamená, že na západ od Slovenska je výskyt nižší, naopak na východ od našej krajiny je výskyt vyšší. Ročne zaznamenávame niekoľko tzv. importovaných ochorení u osôb, ktoré sa vrátili z niektorých krajín Afriky, Ázie ale i Európy.

Očkovanie je účinným prostriedkom pred ochorením, avšak nie jediným. Zdôrazňujú sa tiež aj faktory, ktoré pôsobia preventívne a to najmä dostatok pitnej vody, kanalizácia a  typické opatrenia súvisiace so štandardmi bývania. Práve z týchto dôvodov sa ani na Slovensku nevykonáva plošné očkovanie proti žltačke typu A. Od roku 2001 sa na Slovensku vykonalo tzv. výberové očkovanie rómskych detí, ktoré žijú v prostredí s nízkym hygienickým štandardom.

Je očkovanie bezpečné ?
Očkovanie pozostáva z 2 dávok injekčne podanej očkovacej látky do svalu alebo podkožia. Je sprevádzané len zriedkavo malými lokálnymi reakciami.

 Občania Slovenska, ktorí sa rozhodnú dať očkovať  pred cestou do krajín, kde sa ochorenie vyskytuje epidemicky, alebo z iných dôvodov, by sa mali dať očkovať optimálne mesiac pred odchodom jednou dávkou očkovacej látky.

Po podaní tejto dávky ochrana nastupuje za 2 - 3 týždne, čo závisí od očkovacej látky. Druhá dávka sa podáva za 6 - 12 mesiacov po prvej dávke. Preočkovanie sa zatiaľ odporúča 10 rokov od základného očkovania, pričom je možné, že ho nebude potrebné vykonať.

Okrem cestovateľov sa očkovanie odporúča vykonať u osôb profesionálne exponovaných, ako sú lekári infekčných oddelení, detských oddelení, záchranári, bezpečnostné jednotky, pracovníci čističiek odpadových vôd.

 

Zdroj/autor: úvzsr,drom

Zdieľať článok na Facebooku