Slovensko

01.01.2019 |   |    | 

Fakty

Názov krajiny: Slovenská republika
Hlavné mesto: Bratislava
Rozloha: 49 035 km2
Počet obyvateľov: 5 445 087 (2018)
Štátne zriadenie: republika, jednokomorový parlament, prezident
Geografická poloha: stredná Európa.
Časové pásmo: SEČ
Ubytovanie: Pozrite si výhodné ubytovanie na Slovensku.
Podnebie:

Mierne klimatické pásmo so striedaním štyroch ročných období. Priemerná teplota je v zime okolo -2° C a v lete 21° C. Najchladnejším mesiacom je január a najteplejšími mesiacmi sú júl a august.

Predpovede.sk

POZRITE SI AKTUÁLNE POČASIE V BRATISLAVE

Mena: euro (EUR)
Jazyky: slovenský, maďarský, český
Správne členenie: 8 samosprávnych krajov, 138 miest, 2883 obcí
Národnost. zloženie: slovenská (80%), maďarská (8,5 %), rómska (2%), česká, rusínska, ukrajinská, ruská, nemecká, poľská;
Náboženstvo: katolíci (60%), evanjelici, pravoslávni, židia;
Diplomatické zast.:

Stále zastúpenie SR pri Európskej únii:
Avenue de Cortenbergh 79, 1000 Brusel
Tel.: +32 2743 6811
Fax: +32 2743 6888-9
Mobil: +32 475 531 754
Email: eu.brussels@mzv.sk
Internet: www.mzv.sk/szbrusel

Víza a doklady: Ministerstvo zahraničných vecí SR


O krajine

Dejiny: Od 5. stor. pred n. l. prenikali na územie dnešného Slovenska Kelti, neskôr Dákovia, Germáni. Okolie Dunaja sa stalo rímskou vojenskou hranicou, rímske vojská v r. 179 a 180 zimovali v Trenčíne. V prvej polovici 6. stor. prichádzajú Slovania.V prvej tretine 9. stor. vzniká v Nitre Pribinovo kniežatstvo. V r. 833 až 836 ho dobyl Mojmír a Slovensko sa stalo dôležitou hospodárskou, politickou a kultúrnou súčasťou Veľkomoravskej ríše. Solunskí bratia vierozvestovia Konštantín (Cyril) a Metod priniesli kresťanstvo a Konštantín zostavil slovanské písmo (hlaholiku) Vpádom maďarských kmeňov v prvom desaťročí 10. stor. ríša zanikla. V 10. a 11. stor. o územie bojovali uhorskí Arpádovci, českí Přemyslovci a poľskí Piastovci. Slovensko bolo dôležitým producentom zlata v Európe a vďaka kolonizácii, rozvoju ťažby drahých kovov a zakladaniu miest patrilo k najrozvinutejším častiam uhorského štátu. Najmä v menších sa postupne hlásilo k slovu slovenské meštianstvo.

Od konca 13. stor. vzniklo na západnom a strednom Slovensku veľké feudálne panstvo Matúša Čáka Trenčianskeho a na východe panstvo Omodejovcov. V r. 1467 v Bratislave vznikla univerzita Academia Istropolitana. V prvej polovici 16. stor. začali Turci obsadzovať Uhorsko a uhorské štátne, hospodárske a cirkevné inštitúcie sa z Budapešti sťahovali do Bratislavy. Stala sa aj korunovačným mestom, v r. 1536-1830 v Bratislave korunovali 19 uhorských kráľov a kráľovien, vrátane Márie Terézie. V r. 1763 bola v Banskej Štiavnici založená prvá banská vysoká škola na svete.

V časoch tvrdého národnostného a sociálneho útlaku sa od konca 18. stor. začína proces národného uvedomovania konfesionálne rozdeleného slovenského národa, zväčša vidieckych poddaných, malých remeselníkov, baníkov a mestskej chudoby. V r. 1843 sa Ľudovít Štúr kodifikoval spisovný jazyk. V revolučnom roku 1848 Štúrovci formulovali národný politický program Žiadosti slovenského národa: žiadali národnú rovnoprávnosť, všeobecné volebné právo, úplné zrušenie poddanstva, slobodu tlače... Odpoveďou bola nová perzekúcia. V šesťdesiatych rokoch vznikli prvé štyri slovenské gymnáziá a celonárodná kultúrna inštitúcia Matica slovenská. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní gymnáziá i Maticu slovenskú Budapešť zrušila a zosilnila národný útlak a pomaďarčovanie. V tom čase sa do r. 1914 vysťahovalo vyše pol milióna Slovákov za prácou do sveta, najmä do USA. Od 70-tych rokov sa začína rozvoj kapitalistického podnikania, zapojila sa doň aj mladá slovenská buržoázia. V r. 1893 bola založená Tatra Banka.

Počas 1. svetovej vojny silneli slovenské emancipačné snahy. V r. 1918 zástupcovia českých a slovenských krajanských organizácií v USA schválili vytvorenie štátu Čechov a Slovákov a 30. októbra 1918 Slovenská národná rada Martinskou deklaráciou vyhlásila odtrhnutie Slovenska od uhorského štátu a začlenenie do ČSR. Prvým ministrom obrany sa stal generál, vedec a politik Milan Rastislav Štefánik. V zložitom politickom a ekonomickom vývoji medzivojnovej ČSR silneli separatistické tendencie. Po mníchovskom diktáte bola vyhlásená autonómia Slovenska v rámci ČSR a 14. marca 1939 bola vyhlásená Slovenská republika. Z nesúhlasu k režimu podriadenosti nacistickému Nemecku, zapojeniu do vojny po boku Nemecka sa začal formovať odboj. Vyvrcholil 29. augusta 1944 Slovenským národným povstaním a v ňom zazneli žiadosti o obnovenie Československa.

V r. 1948 sa ujali moci komunisti. Perzekúcie, nezákonnosti, ktoré iniciovali, pokračovali aj čistkami vo vlastných radoch. Začiatkom šesťdesiatych rokov silneli požiadavky na komplexné riešenie slovenskej národnej otázky kvôli necitlivej národnostnej politike pražského centra. Uvoľnenie v r. 1968, v ktorom odzneli aj požiadavky na úpravu vzťahov oboch národov, potlačila intervencia vojsk Varšavskej zmluvy. Od januára 1969 sa stalo Československo federatívnym štátom. V demonštráciách od 17. novembra 1989 sa komunistický režim zrútil. V zložitom období demokratických zmien a ekonomickej transformácie nezhody medzi vtedajšou českou a slovenskou reprezentáciou eskalovali do dohody o pokojnom ukončení existencie Česko-Slovenska a vzniku dvoch samostatných štátov (1.1.1993). Od. 1.mája 2004, je SR členom Európskej únie.

Kultúrne dedičstvo: Najstarším výtvarným dielom je soška neolitickej Venuše z dedinky Moravany pri Piešťanoch. Je vyrezaná z mamutieho kla a vek sa odhaduje na 22 800 rokov. Vzácne kovové umelecké predmety sa uchovali z čias Veľkomoravskej ríše. Svojrázna sakrálna i svetská architektúra sa uchovala v starých mestách. V Levoči pôsobil jeden z najväčších stredovekých umelcov Majster Pavol z Levoče, ktorého najvýznamnejším dielom je gotický oltár v miestom kostole sv. Jakuba.

Do dnešných dní sa zachovalo vyše sto stredovekých hradov a zámkov, niektoré sú už ruinami, v časti z nich (Bratislava, Červený Kameň, Bojnice, Oravský hrad, Trenčín a viaceré sú reprezentačnými múzeami či galériami. Najmä ma južnom či juhozápadnom Slovensku vyrástlo mnoho letných sídiel budapeštianskej šľachty, ktorá si do nich pozývala koncertovať popredných umelcov z Viedne či Budapešti. Tak sa do Dolnej Krupej dostal údajne aj Ludwig van Bethoven.

Slovensko je krajinou múzeí a galérií. Slovenské národné múzeum má 16 expozícií. Okrem prírodovedeckých, archeologických, historických a etnografických zbierok má aj múzeum židovskej kultúry, kultúry Maďarov, karpatských Nemcov či ukrajinsko-rusínskej kultúry a vzácne expozície aj na hradoch Červený Kameň,. Bojnice či Betliar.

a východnom Slovensku, najmä v Poloninách sa nachádza množstvo nádherných drevených kostolíkov, ktoré vytvorili dedinskí neznámi ľudoví majstri. Po krajine je aj tucet múzeí ľudovej architektúry, ktoré reprezentujú charakteristické vidiecke drevené objekty. V mestách i dedinkách sú aj špecializované múzeá, (skla, bábkárstva, malomestského obchodovania, úľov, balneológie a pod.).

Najkomplexnejšie zbierky slovenského výtvarného umenia má Slovenská národná galéria, ktorá má detašované pracoviská aj na Zvolenskom zámku a Galériu Ľudovíta Fullu v Ružomberku,. Mestské múzeum má 11 expozícií (okrem historických aj múzeum hodín čo vína a vinohradníctva).

Slovensko je krajinou mimoriadne bohatou na ľudové zvyky a tradície, ktoré podmienili vývoj kultúrnych a folklórnych oblastí. Slovenské zvyky a tradície majú svoje špecifiká podľa jednotlivých oblastí, napriek tomu ich základ a podstata zostávajú totožné. Niektoré z nich sa zachovali dodnes.

Gastronómia: Slovenská gastronómia je ovplyvnená stredoeurópskou, na jedálnom lístku sú jedlá, ktoré si za svoje pokladajú aj Maďari, Nemci, Rakúšania, Česi či Poliaci. Je pikantnejšia než česká, ale menej pikantná v porovnaní s maďarskou. Najznámejším typickým slovenským jedlom sú bryndzové halušky. Nomenklatúra EÚ uznala bryndzu z ovčieho syra za tradičný slovenský produkt.

V zime sú stále veľmi populárne zabíjačky s rozličnými bravčovými špecialitami, najmä tlačenkou, ryžovými i krvavými jaterničkami a údenými klobáskami. Receptúry sa z regiónu na región mierne modifikujú, a aj v jednej obci všetko záleží od chuti mäsiara. Konzumuje sa pomerne málo rýb, ale špecialitami je pstruh či vyprážaný kapor zo slovenských vôd. V niektorých podhorských regiónoch si možno pochutnať aj na špecialitách z baraniny a rastie záujem o divinu.

V ostatnom desaťročí výrazne stúpla kvalita slovenských vín, najmä bielych, napriek tomu, že Slovensko leží v najsevernejšom pásme. Viacero značiek získalo už významné ocenenia na výstavách vín v zahraničí. Prednostne sa však vysádzajú odrody, ktoré znesú drsnejšie klimatické podmienky. Najkvalitnejšie vína sú z malokarpatskej vinárskej oblasti, špičkové odrody sú aj od Nitry a z juhozápadného Slovenska. Osobitnou oblasťou je tokajská na východnom Slovensku s dezertnými drahými vínami, ktoré vznikajú pôsobením troch tokajských odrôd na v neskorú jeseň zbierané tzv. cibéby, polosuché sladké bobule, na ktoré pôsobila špeciálna ušľachtilá pleseň. Cibéby vznikajú len za určitých priaznivých klimatických podmienok, preto špeciálne tokajské vína sa nevyrábajú každý rok.

Domácimi alkoholickými nápojmi je slivovica (najznámejšia z Bošáce na západnom Slovensku), hruškovica, jabĺčkovica a borovička. V ostatnom čase stúpa spotreba ale aj kvalita slovenského piva, ktoré sa stalo aj exportným artiklom.

Šport a relax: Aktívnu dovolenku možno stráviť v lete po celom Slovensku, zalesnené hory sú ideálnym miestom pre pešiu turistiku. V ostatnom čase na lesných cestách pribúda aj cykloturistov. Milovníkov kúpania lákajú umelé vodné plochy a najmä termálne pramene. Mimoriadny záujem je o termálne kúpaliská na južnom Slovensku a v ostatnom čase aj o nové vodné parky s množstvom atrakcií pri Liptovskom Mikuláši, Poprade a Senci. Záujem je aj o výstavbu ďalších takýchto atrakcií.

Vyššie horstvá lákajú horolezcov, rogalistov, paraglidistov, podtatranské rieky (Belá) vyznávačov raftingu. V ostatnom čase rastie záujem o rekreačný tenis a golf (18-jamkové ihrisko je v nádhernom prostredí Tálov, 9-jamkové sú v Bernolákove pri Bratislave, Piešťanoch, Vysokých Tatrách, Košiciach.) V zime je športom číslo 1 lyžovanie, predovšetkým zjazdové. Na Slovensku je vyše 32 lyžiarskych stredísk, ktoré sa rýchle modernizujú (technické zasnežovanie, nové lanovky, osvetlenie zjazdoviek, parkoviská, skibusy, nové možnosti ubytovania). Najvyššie požiadavky (5 hviezdičiek) podľa medzinárodných kritérií spĺňa Štrbské Pleso a Jasná, štvorhviezdičkových je osem. Pribúda aj prímestských stredísk s nižších polohách s kratšou sezónou. Na lyžovačku do slovenských hôr chodia predovšetkým Česi, Maďari, Poliaci, Rusi, Ukrajinci a občania z Litvy, Lotyšska a Estónska.

Bezpečnost. riziká: Situácia je podobná ako v susedných krajinách. Návštevníkom hrozia väčšinou iba drobné krádeže alebo krádeže vytipovaných značiek a farieb áut. Odporúčajú sa štandardné bezpečnostné opatrenia. Dovoz drog je trestný aj pre vlastnú spotrebu.

Internet (.sk)www.slovakia.travel/

Komunikácia: T-mobile (áno), Orange (áno), O2 (áno)

Bez záruky:
Sprievodcovia Rough Guides a Wikitravel pri návšteve Slovenska upozorňujú:

  •  „Vyprážaný syr je považovaný za náhradu mäsa.“
  • „Niektoré slovenské hotely a horské chaty dodnes majú dvojité ceny (rátajú s tým že cudzinci zaplatia viac...); áno, je to ilegálne, ale nepresvedčíte ich.“
  • „Varovanie: americký film Hostel je úplnou fikciou, zdokumentované prípady únosov a mučení turistov na Slovensku nejestvujú. Odporúča sa o tomto filme so Slovákmi nediskutovať.“

Doprava

Medzinárodná

Autom: cez okolité krajiny cez 17 cestných priechodov z Českej republiky, 16 z Maďarska, 5 z Rakúska, 2 z Ukrajiny a 11 z Poľska (poľsko-slovenská hranica dá prejsť aj na 28 turistických chodníkoch).

Autobusom: Pravidelné dopravné spojenia sú prevádzkované z Viedne, Prahy a Budapešti do Bratislavy; a z Užhorodu, Ukrajiny do východného Slovenska, ako sú napríklad Michalovce alebo z Krakova v Poľsku cez Zakopane až do Popradu. Z Budapešti trvá cesta 4 hodiny, autobus má však krátku zastávku v Gyóri v malej reštaurácii pri ceste. Autobus z Prahy do Bratislavy je pomalší, ale lacnejší ako vlak – lístok si môžete kúpiť aj vopred, napr. u spoločností Student Agency alebo Slovaklines.

Vlakom: z Českej republiky cez 3, Poľska cez 2, Maďarska cez 7, Rakúska cez 2 a z Ukrajiny cez 1 železničný priechod. (www.zsr.sk)

Letecky: do Bratislavy pravidelne z 20 letísk 10 krajín EÚ, a z 11 letísk ďalších krajín, do Košíc z Prahy a Viedne, na Sliač (www.letiskobratislava.sk a stránky jednotlivých dopravcov.

Miestna

Cestná doprava: Diaľnice vedú z Bratislavy na sever a potom na východ Slovenska. Diaľnice a rýchlostné cesty sú spoplatnené (diaľničné známky), nákladné autá platia aj za prejazd vybranými cestami 1. triedy vedúcimi paralelne s diaľnicami. Najvyššia povolená rýchlosť v obci je 60 km/h, mimo obce 90 km/h a na diaľniciach a cestách diaľničného typu 130 km/h. Povinné je používanie bezpečnostných pásov. Pred jazdou je zakázaný alkohol. Zakázané je používanie mobilných telefónov počas jazdy.

Vlakom: najlepší dopravný prostriedok pri cestovaní po krajine (ak nemáte vlastné auto). Železničná sieť pokrýva celé Slovensko, výnimku tvorí juh stredného Slovenska, kde je lepšie cestovať autobusom. Vlaky sú spoľahlivé a ceny prijateľné.

Autobusom: výhodnejší spôsob dopravy hlavne pri cestách do regiónov. Pri cestách na hlavných smeroch najmä v piatok a v nedeľu sa oplatí kúpiť lístky vopred.

Lodná doprava: Bratislava je dôležitým prístavom veľkých luxusných osobných lodí. Ročne strávi v Bratislave niekoľko hodín viac než 50-tisíc cestujúcich. Rýchlolode spájajú v sezóne denne Bratislavu s Budapešťou a Viedňou.

Musíte vidieť

Čachtický hrad – domov krvavej Alžbety Báthoriovej. V roku 1708 bol hrad zničený požiarom, dnes tu okrem úžasného výhľadu na okolitú krajinu nič neuvidíte;

Devín – zrúcaniny hradu nad sútokom Moravy a Dunaja, prvé zmienky pochádzajú z rímskych čias, neskôr tu bola postavená menšia pevnosť neskôr palác. Koná sa tu veľký počet kultúrnych podujatí;

Národný park Malá Fatra – jeden z najkrajších národných parkov Slovenska, aj keď je počas letnej a zimnej sezóny plný turistov, nájdete si tu miesto sami pre seba. Tiež sa oplatí navštíviť Terchovú – rodisko Juraja Jánošíka;   

Múzeum židovskej kultúry -  výstavy venované histórii židovskej menšiny na Slovensku, uvidíte tu fotografie bratislavského podhradia pred stavbou Nového mostu. Prostredníctvom múzea môžete navštíviť hrob Chatáma Sofera – pútnické miesto ortodoxných Židov z celého sveta, najdôležitejšiu židovskú pamiatku na Slovensku;

Spišský hrad – zrúcaniny najväčšieho hradu na Slovensku, podľa niektorých najväčšieho v strednej Európe. Hrad síce v roku 1780 vyhorel, ale jeho monumentalita zostala. Hradné múzeum nájdete v románskom paláci, v hradnej kaplnke a v cisterne;

Viac slovenských atrakcií nájdete tu.




Nedeľa, 4. december. 2022. Meniny má Barbora, Barbara.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa