Mikronézia

Fakty

Názov krajiny:	Mikronézske federatívne štáty
Hlavné mesto:	Palikir
Rozloha:	702 km2
Počet obyvateľov:	105 544 (2017)
Štátne zriadenie:	federatívna republika
Geografická poloha:	západný Tichý oceán
Časové pásmo:	Slovensko +8 až +9 hod.
Podnebie:	Na severnejších ostrovoch je teplota po celý rok medzi 20°C  a 30°C. Bližšie k rovníku sa teploty blížia ku 35°C. Vlhkosť vzduchu býva vysoká, zmierňujú ju vetry vanúce od mora. Obdobie dažďov býva v mesiacoch jún až december. Okolo rovníka prší rovnomernejšie s častejšími dažďami v mesiacoch december-január. POZRITE SI AKTUÁLNE POČASIE V MESTE PALIKIR
Mena:	americký dolár (USD)
Jazyky:	anglický (úradný), pohnpeiský, yapský, trukský a iné mikronézske jazyky
Správne členenie:	4 štáty (Kosrae, Pohnpei, Chuuk a Yap)
Národnost. zloženie:	9 mikronézskych a polynézskych národností
Náboženstvo:	katolíci (56%), protestanti (42%)
Diplomatické zast.:	SR nemá v krajine veľvyslanectvo. Najbližší ZÚ: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tokiu 2-11-33, Motoazabu, Minato-ku, 106-0046 Tokyo, Japonsko Telefón: +81 3 3451 2200 Mobilný telefón:  +81 90 9847 2000 Fax: +81 3 3451 2244 E-mail: emb.tokyo@mzv.sk Internet: www.mzv.sk/tokio
Víza a doklady:	Od 20. septembra 2016, na základe Dohody medzi Európskou úniou a Mikronézskymi federatívnymi štátmi o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch občania EÚ, teda aj občania SR, ktorí sú držiteľmi platného cestovného, diplomatického, služobného, úradného alebo špeciálneho pasu vydaného členským štátom, môžu vstúpiť na územie Mikronézie a zdržiavať sa na ňom bez víz najviac 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia. Platnosť cestovného pasu musí byť viac ako 120 dní. Je potrebná spiatočná letenka. Rovnako občania Mikronézie, ktorí sú držiteľmi platného cestovného, diplomatického, služobného, úradného  alebo špeciálneho pasu vydaného Mikronéziou, môžu vstúpiť na územie členských štátov plne a zdržiavať sa na ňom bez víz najviac 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia. Dohoda sa nevzťahuje na osoby cestujúce na účely vykonávania platenej činnosti. Ministerstvo zahraničných vecí SR

O krajine

Dejiny: Prví obyvatelia priplávali na ostrovy z Filipín v období medzi rokmi 4000 a 2000 p. n. l.. Neskôr sem prišli Melanézania. Obyvatelia ostrovov dlho nepoznali kovy a zostali po nich prekrásne vzory vyrezané do kameňa. V roku 1521 okolo ostrovov preplával Fernao Magalhaes, neskôr boli zastávkou pre expedície smerujúce na iné ostrovy. Európania sa o ostrovy začali zaujímať až v roku 1817. Zastavovali sa tu posádky veľrybárskych lodí, ktoré tu rozniesli choroby ako kiahne, osýpky, čo spôsobilo masívny úbytok pôvodných obyvateľov.  V roku 1899 kúpilo ostrovy od Španielska Nemecko. 

Po začiatku prvej svetovej vojny sa ostrovov zmocnili Japonci. Počas druhej svetovej vojny tu bola významná japonská základňa. V bojoch s Američanmi bola infraštruktúra ostrovov zničená a bolo zabitých množstvo Mikronézanov. Po vojne sa ostrovov zmocnila americká armáda. Neskôr tu boli postavené americké základne, na Marshallových ostrovoch východne od Mikronézie uskutočnili Američania v rokoch 1946- 1958 66 jadrových pokusov. Ekonomika ostrovov bola a je závislá od pomoci USA. V roku 1965 bol založený Mikronézsky kongres zložený z miestnych obyvateľov, ale výkonná moc zostala v rukách amerického komisára.  V júli 1978 bola založená federatívna ústava  a rok neskôr Federácia mikronézskych štátov.

Zmluva s USA, podpísaná v roku 1982  na 15 rokov, zaručila USA trvalú vojenskú prítomnosť a Mikronézii ročnú finančnú pomoc. V roku 1991 sa Mikronézia stala členom OSN. V roku 1999 bol prezidentom zvolený Leo Falcam a vláda krajiny uzavrela dvojročnú zmluvu s USA „o slobodnej asociácii“, ktorá krajine zaručovala finančnú pomoc. Mikronézia je na USA ďalej finančne závislá, a v roku 2003 bola uzavretá ďalšia zmluva o americkej pomoci.

    

Bezpečnost. riziká: Mikronézia je vo všeobecnosti jednou z najbezpečnejších krajín, ktoré môžete navštíviť. Napriek tomu sa však v minulosti vyskytli správy o trestnej činnosti vo Weno, hlavnom meste Chuuk.

Zdravotníctvo: Doporučuje s očkovanie proti týfusu. Vodu nepite z kohútikov, iba balenú. Nie sú známe žiadne bezpečnostné riziká pre turistov a cudzincov.

Internet(.fm): www.mymicronesia.com; https://www.micronesiatour.com/

Komunikácia: T-mobile (nie), Orange (nie)

Bez záruky: Napriek americkej pomoci sa Mikronézia dlhodobo pokúša zakázať na svojom území kravaty a šiltovky.

Doprava

Letecky: United Airlines prevádzkuje tri krát týždenne let nazýzaný "Island hopper", ktorý má trasu po ostrovoch Honolulu - Majuro - Kwajalein - Kosrae - Pohnpei - Chuuk - Guam a späť. Celý let trvá štrnásť a pol hodiny, začína v skorých ranných hodinách a končí vo večerných hodinách, pričom na každom ostrove je zastávka ribližne hodinu. Prevádzkované sú tiež nonstop lety z rôznych ostrovov na  Honolulu a Guam. Honolulu je najpriamejšou bránou na ostrovy zo Severnej Ameriky. Guam je najpriamejšou bránou z väčšiny miest v Ázii a Austrálii, hoci možné je lietať aj na ostrovy z Manily cez Palau.

Cestná doprava: Hlavné ostrovy majú pomerne dobrú cestnú sieť. Cesty sú väčšinou nespevnené, najkvalitnejšie bývajú k pristávacím plochám. Na ostrove Yap existuje niečo podobné ako verejná doprava. Autobus vezú návštevníkov z mesta Colonia ku vzdialenejším dedinám dvakrát denne. Na ostrove Chuuk jazdia taxíky pre viac osôb, na ostrove Pohnpei minivany. Na ostrove Yap existujú súkromné taxíky. Autopožičovne sú na všetkých väčších ostrovoch.

Loďou: Najlacnejšia forma cestovania medzi ostrovmi. V štáte Chuuk premávajú medzi ostrovmi verejné lode, okolo celého štátu premávajú súkromné člny. Nákladné lode premávajú takmer na každý ostrov, vezú aj pasažierov.

Musíte vidieť

Chuuk -  údajne najlepšie potápanie za vrakmi na svete, leží tu celá japonská flotila z čias druhej svetovej vojny;

Kosrae – východne ležiace najmenej navštevované hornaté zalesnené ostrovy plné vodopádov;

Ostrov Lelu - džungľou zarastené zrúcaniny sídla kráľov Kosrae, pochádzajúce z 13.-  14. storočia;

Nan Madol - „Benátky Mikronézie“ - bývalé centrum mikronézskych panovníkov postavené na vysokých kamenných hradbách;

Yap – ostrovy kamenných mincí s prekrásnym podvodným svetom  

Pakin Atoll – leží na severozápadnom pobreží Pohnpei a spolu s neďalekým Ant Atoll tieto ostrovy tvoria skupinu ostrovov Senyavin. Pakin má populáciu okolo 90-100 ľudí, z ktorých všetci sú členmi diasporickej komunity Mortlockese v Sokehs. Táto komunita je uznávaná ako mimovládna organizácia pod názvom "Pakin Community Association" (PCA). Medzi ďalšie osídlené ostrovčeky Pakin Atoll patria Painpwel, Wesetik, Mwanid a Olamwin. Atol je obľúbeným miestom pre turistov na potápanie a šnorchlovanie.