Surinam
Fakty
| Názov krajiny: | Surinamská republika |
| Hlavné mesto: | Paramaribo |
| Rozloha: | 163 270 km2 |
| Počet obyvateľov: | 491 989 (2011) |
| Štátne zriadenie: | republika |
| Geografická poloha: | Južná Amerika |
| Časové pásmo: | Slovensko -5 hod. |
| Podnebie: |
tropické, ovplyvňované pasátmi. Teploty sa počas celého roku pohybujú okolo 30°C. Zrážky sú počas celého roku časté, najčastejšie v mesiacoch máj - jún, najsuchšími mesiacmi sú september a október. Vo vnútrozemí je klíma podobná, s najteplejším obdobím počas mesiacov január – marec a priemernými nočnými teplotami okolo 17°C. Obdobie sucha v mesiacoch január až marec.
|
| Mena: | Surinamský dolár (SRD) |
| Jazyky: | holandský (úradný), anglický, surinamský, karibská hindština, karibská javánština |
| Správne členenie: | 10 dištriktov |
| Národnost. zloženie: | Indiáni (27%), Marončania (21%), Číňania, belosi |
| Náboženstvo: |
kresťanstvo (48%), hinduizmus (22%), islam |
| Diplomatické zast.: |
SR nemá v krajine veľvyslanectvo. Teritoriálne je príslušné Veľvyslanectvo SR v Brazílii. |
|
Víza a doklady:
|
Pri turistických cestách do krajiny je potrebný platný cestovný pas a vízum. Ku žiadosti o víza je potrebné predložiť spiatočnú letenku a zaplatiť 30 USD. Upozorňujeme na nutnosť uzavretia cestovného a zdravotného poistenia pred návštevou v tejto krajine. |
Surinam
O krajine
Dejiny: Pôvodnými obyvateľmi územia boli Indiáni kmeňa Karibov. Ťažko dostupné, bažinaté pobrežie odradilo Španielov od trvalej kolonizácie územia. Vnútrozemské kmene Macushi a Tirió toto obdobie prežili v relatívnej izolácii. Okolo roku 1650 Angličania na pravom brehu rieky Surinam založili mesto Paramaribo. O dvadsať rokov neskôr ich po výmene územia vystriedali Holanďania. Na rozšírenie existujúcich plantáží začali privážať afrických otrokov. Od polovice 18. storočia začali utečení otroci zakladať vo vnútrozemí osady, kde dodržiavali tradičné africké zvyky.
Zrušenie otroctva začiatkom 19. storočia viedlo dovozu lacných pracovných síl z Indonézie, Indie, Číny a Libanonu. Surinam zostal kolóniou až do roku 1954. Ďalších 20 rokov trvalo kým dosiahol nezávislosť. Vojenský prevrat v roku 1980 vyniesol do čela krajiny Desi Bouterseho. Počas jeho brutálneho režimu boli jeho politický oponenti zabití. Bouterse bol marxistom, a udržiaval blízke kontakty s Kubou, neskôr s Líbyou. V roku 1987, sa po slobodných voľbách sformovala vláda, kde boli zastúpené všetky národnostné skupiny v krajine. Bouterse uskutočnil v roku 1990 ďalší prevrat a až do súčasnosti je opozičným lídrom. Vláda Ronalda Venetiaana povolila vstup zahraničným investorom a rozdala niekoľko povolení na ťažbu zlata.
V júli 1996 bol zvolený Bouterseho nasledovník Jules Wijdenbosch. O tri roky neskôr nasledovali po devalvácii dovtedajšej surinamskej meny masívne protesty obyvateľstva. Voľby v roku 2000 opäť vyhral Ronald Venetiaan. V januári roku 2004 bola zavedená nová mena – surinamský dolár. V tom istom sa začal zasadať tribunál OSN, s cieľom rozhodnúť dlhoročný spor medzi Surinamom a susednou Guyanaou o územie, kde by mali byť ložiská ropy.
© Getty Images
Bezpečnostné riziká: V hlavnom meste sa občas objavujú násilné trestné činy a ozbrojené lúpeže.Vreckové lúpeže a malé krádeže sú časté v obchodných a nákupných centrách hlavného mesta. Neodporúča sa nosiť drahé šperky alebo väčšie množstvo peňazí v hotovosti. Cestovné doklady, letenky, cestovné šeky by mali byť držané na bezpečných miestach. Je dobré vlastniť aj kópie. V hlavnom meste sa vyhnite štvrti Palm Garden. V Paramaribe sa neodporúčajú nočné prechádzky. Cestovanie vo vnútrozemí je viac-menej bez problémov, aj keď existujú správy o okradnutých turistoch. Odporúča sa cestovať z miestnou cestovnou kanceláriou.
Pozemné a morské pohraničné pásmo medzi Guyanou a Surinamom je sporné. Odporúča sa o situácii v regióne informovať vopred. Pašovanie a obchod z drogami je prísne trestaný. Batožinu, ktorej obsah je neznámy sa brať nedoporučuje.
Zdravotníctvo: Zdravotníctvo: Upozorňujeme na nutnosť uzavretia cestovného a zdravotného poistenia pred návštevou v tejto krajine. Zdravotná starostlivosť v pobrežných mestách je na dobrej úrovni, vo vnútrozemí môžu vzniknúť s poskytnutím prvej pomoci problémy. Odporúča sa očkovanie proti žltej zimnici, ktoré je povinné pri v prípade, že cestujúci pokračuje cez susedné krajiny. O ďalších odporúčaných očkovaniach je vhodné sa informovať na príslušnom oddelenia cudzokrajných chorôb.
Internet (.sr): www.surinam.net/; https://www.surinametourism.sr/
Komunikácia: T-mobile (nie), Orange (nie), O2 (nie)
Letisko: Johan Adolf Pengel International Airport
Bez záruky: Jedným z najčudnejších koloniálnych obchodov bola výmena územia medzi Holandskom a Veľkou Britániou v roku 1670. Holanďania vtedy vymenili svoju kolóniu New Amsterdam ( dnešný New York) za anglické teritórium Surinam.
Doprava
Doprava: Autobusy premávajú na diaľnici vedúcej pozdĺž pobrežia, sú pomerne lacné, ale bývajú preplnené. Taxíky sú rýchlejšie, ale drahšie a premávajú po rovnakých trasách ako autobusy. Za približne 30 SRD sa môžete dostať autobusom z Albiny (hraničiacou s Francúzskou Guyanou) do Paramaribo - cesta trvá ale najmenej 3 hodiny. Ak nechcete ísť hlboko do vnútrozemia, prenajmite si auto (s pohonom všetkých kolies). Jazdí sa na ľavej strane cesty.
Letecky: Dvakrát do týždňa lieta do Paramariba pravidelná linka z Amsterdamu. Lacnejšou možnosťou je let s Air france do Cayene ( Francúzska Guyana), a odtiaľ cestovať do Paramariba. Z USA lietajú pravidelné linky Miami a Atlanty. Tiež sem lietajú linky z viacerých karibských ostrovov, Brazílie a Guyany. Vnútroštátne lety sú väčšinou charterové.
© Getty Images
Loďou: Z mesta Nieuw Nickerie premáva cez rieku Corantijn, do mesta Springlands v Guyane trajekt v pomerne zlom technickom stave. Ďalší premáva cez rieku Marowijne medzi mestom Albina a St Laurent de Maroni vo Francúzskej Guyane. Pre návštevu vnútrozemia je potrebné použiť dopravu po riekach, často je to jediná možnosť. Na každom brehu si môžete prenajať lode za rozumné ceny, odporúčame ale vždy cestovať s sprievodcom.
Musíte vidieť
Paramaribo – unikátny mix európskej severskej architektúry a tropickej južnej Ameriky;
Albina – malá dedina so vstupom do národného praku Galibi, kde majú hniezdiská vzácne druhy korytnačiek;
Brownsberg Nature Reserve – národný park s množstvom opíc a vtákov;
Central Suriname Nature Reserve – národný park, súčasť svetového dedičstva, pokrýva 12 % celého územia krajiny;
Onafhankelijkheidsplein – námestie nezávislosti s originálnou koloniálnou architektúrou z 18. storočia;
Maronské a indiánske dediny – sa nachádzajú hlboko v lesoch, ale mnohé z nich ležia aj na brehoch rieky. Výlet loďou po rieke Marowijne, s francúzskou Guyanou na druhej strane, je skvelý spôsob, ako vidieť to najlepšie z lesa a navštíviť niektoré dediny.
Cola Creek - vyskúšajte kúpanie v čiernej vode.
© Getty Images
Súvisiace články
TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.
Foto dňa
