Slovinsko
Fakty
| Názov krajiny: | Slovinská republika |
| Hlavné mesto: | Ľubľana |
| Rozloha: | 20 273 km2 |
| Počet obyvateľov: | 2 070 050 (2018) |
| Štátne zriadenie: | parlamentná republika |
| Geografická poloha: | juh strednej Európy. |
| Časové pásmo: | Slovensko 0 hod. |
| Ubytovanie: | Pozrite si výhodné ubytovanie v Ľubľane. |
| Podnebie: |
Od prímorského mediteránskeho (horúce letá, mierne zimy), cez alpské (dostatok zrážok, pomerne teplé letá, dlhšie zimy s množstvom snehu) po kontinentálne (menej zrážok, horúce letá, chladné zimy). Najteplejší je júl a august (až +30°C) najchladnejšie mesiace december až február (priemerne -5°C)
|
| Mena: | Euro (EUR) |
| Jazyky: | slovinčina |
| Správne členenie: | 58 okresov (občina) |
| Národnost. zloženie: | Slovinci (83%), Chorváti, Srbi, Bosniaci, Maďari, Taliani, Slováci, Albánci |
| Náboženstvo: | rímskokatolícke (57%), pravoslávne, islamské, protestantské, ateisti |
| Diplomatické zast.: |
Veľvyslanectvo Slovinska v SR |
| Víza a doklady: |
Do Slovinska ako členskej krajiny EÚ je možné cestovať na cestovný pas alebo občiansky preukaz. |
O krajine
Dejiny: V 6. stor. sa na tomto území začali usadzovať prví Slovania, nemali však vlastný štát a rýchle sa dostali pod nemecký vplyv. Od 12. stor. nad malými krajinami teritória získavali vplyv Habsburgovci, ovládli ho a pripojili k svojej ríši. V 19. storočí patrilo slovinské územie v rámci monarchie k tzv. ilýrskym provinciám, ilýrskemu kráľovstvu, na čas bolo odstúpené Taliansku, po vzniku Rakúsko-Uhorska v r. 1867 sa stalo súčasťou Predlitavska a súčasťou monarchie bolo do r. 1918. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa samostatné Slovinsko zlúčilo do Kráľovstva SHJ (od r. 1929 Juhoslávia). Počas druhej svetovej vojny bolo rozdelené medzi Nemecko, Taliansko a Maďarsko, po vojne sa stalo súčasťou Zväzovej federatívnej republiky Juhoslávie. Po rozpade Juhoslávie vyhlásilo Slovinsko v r. 1991 nezávislosť.
© Getty Images
Bezpečnost. riziká: Bezpečnostná situácia je lepšia než v krajinách bývalej Juhoslávie. Treba si však dávať pozor na vreckových zlodejov, ktorí kradnú peniaze a doklady. Neodporúča sa ukazovať na verejnosti hotovosť a nosiť viditeľne cenné šperky. Slovinské cesty sú jedny z najnebezpečnejších v Európe, miestni vodiči i mnohí cudzinci nerešpektujú povolené rýchlosti ani na úzkych kľukatých cestách. Príčinou mnohých havárií zahraničných turistov je únava. Polícia sprísnila postihy za porušenie predpisov, ale veľmi to nepomohlo. Spracovanie, výroba, skladovanie, preprava, ponuka či predaj drog sa trestajú sadzbou do 10 rokov, navádzanie na užívanie či umožnenie užívania sadzbou do 5 rokov, v prípade neplnoletého užívateľa či skupiny je sadzba do 10 rokov. Celoštátne číslo tiesňového volania je 112, ak však chcete zavolať políciu, volajte 113.
Zdravotníctvo: Kvalitou je na porovnateľnej úrovni so SR. Po krajine sú dobré nemocnice s celým radom špecialistov. Veľké hotely majú často vlastného lekára. V lekárňach sa možno dohovoriť aj po anglicky a po nemecky. Liekov je dostatok, sú však drahšie než v SR. Pri pobyte v prírode pozor na kliešte, odporúča sa denná kontrola celého tela. Vyskytuje sa aj besnota, nie však v turistických oblastiach. V lete sa odporúča dodržiavať pitný režim.
Internet (.si): www.slovenia.info
Komunikácia: T-mobile (áno), Orange (áno), O2 (áno)
Doprava
Cesty a autostrády: Autá registrované v zahraničí musia mať zelenú kartu, na požičané auto dokonca aj písomný súhlas majiteľa. Polícia príležitostne kontroluje vlastníctvo drahších áut. Slovinsko má vynikajúcu diaľničnú sieť prepojenú so susednými krajinami. Všetky vozidlá s prípustnou hmotnosťou do 3,5 t si musia pred použitím diaľnic alebo rýchlostných ciest zakúpiť vinetku (diaľničnú známku). V prípade osobných vozidiel stojí vinetka 15 EUR na týždeň, 30 EUR za mesiac alebo 95 EUR za rok. Pre motocyklistov sú sumy o niečo nižšie - 7,50 EUR, 25 EUR a 47,50 EUR za rok. Používanie diaľnic bez vinetky je pokutované vo výške 300 EUR a viac. Pri vstupe cez severné susedné Rakúsko potrebujete aj samostatnú vinetku na používanie rakúskej diaľničnej siete. Najvyššia povolená rýchlosť je 130 km/h na diaľnici, na rýchlostných cestách 100 km/h, ostatných cestách 90 km/h a v obciach a mestách 50 km/h. Slovinské cesty sú zväčša dobre udržiavané a dobre označené, takže by ste pri jazde nemali žiaden mať problém. V Ľubľane je dostupných aj množstvo autopožičovní a taxislužieb a slovinské železnice ponúkajú na niektorých trasách aj Motorail, kde si môžete vziať auto do vlaku a ušetriť si tak stres z jazdy.
Autobusy: Z krajiny sú prevádzkované kvalitné autobusové spojenia do okolitých krajín, ako aj husté autobusové spojenie po celej krajine. Autobusová stanica v Ľubľane (Avtobusna Postaja Ljubljana) poskytuje komplexné informácie o medzinárodných aj vnútroštátnych autobusových linkách. Linky medzi talianskym mestom Terst a Koper a Piranom premávajú často a v takmer všetky dni. K dispozícii je tiež denný autobus medzi Terstom a Ľubľanou. Vnútroštátne autobusy sú zvyčajne lepšou možnosťou pre cestu do a z niektorých miest, ktoré nie sú priamo z Ľubľany dostupné vlakom (napríklad Bled, Piran).
© Getty Images
Železnice: Slovinsko má dobré železničné spojenie s Rakúskom, Chorvátskom a Maďarskom. Všetky linky sa zbiehajú na hlavnom meste Ľubľana. Národnou železničnou spoločnosťou je Slovenia Railways. Spoločnosť prevádzkuje mnoho medzinárodných trás, napríklad linka Ljubljana - Praha (spolupráca s českými železnicami), v cene 58 EUR za spiatočný lístok. Na väčšine medzinárodných trás je možne využiť zľavu s kartou pre mladých Euro <26. Rovnaká karta sa vzťahuje aj na zľavy na všetky domáce linky so zľavou 30%. Kvalita a komfort vlakov na medzinárodných trasách sa výrazne líši. Nepísaným pravidlom je, že všetky vlaky, ktoré smerujú na sever od Ľubľany, majú celkom dobrú úroveň. Vlaky majú zvyčajne na palube reštaurácie s čistými a modernými toaletami. To isté však nie je možné zaručiť pre linky smerujúce na juh (napr. Belehrad, Sofie, Skopje alebo Solún), preto je potrebné zobrať si na cestu zásobu potravín a nápojov.
Letecká doprava: Jediné medzinárodné letisko je v Ľubľane, ktoré je zároveň aj sídlom malého domáceho dopravcu Adria Airways, ktorá lieta do viacerých európskych miest a ponúka spojenie s juhovýchodnou Európou. Najlacnejšími variantami letov sú lety z Londýna spoločnosťami WizzAir a EasyJet. Druhé najrušnejšie letisko v Slovinsku sa nachádza v Maribore. Nízkonákladová spoločnosť Ryanair tiež prevádzkuje lety z Dublinu do Puly, cez hranice v Chorvátsku. Ďalším vhodným spôsobom na vstup do krajiny, najmä do západného Slovinska, je cez talianske letisko Trieste, ktoré je vzdialené len hodinu jazdy autom od Ľubľany.
Lodná doprava: Jediný spoj pre cestujúcich je od apríla do októbra medzi Benátkami a Portorožom. Koper, Piran a Izola sú aj jachtárskymi prístavmi. Tieto prístavy slúžia i pre nákladné lode.
Musíte vidieť
pobrežie Jadranu – na krátkom slovinskom jadranskom pobreží je niekoľko prekrásnych miest. Stredovekú taliansku atmosféru si uchoval Koper, perlou talianskej gotiky je mestečko Piran, slávnym letoviskom je Ankaran. V okolí Izoly a Portorožu sú najsevernejšie pláže Istrie. Ich priestor nie je široký, ako v Chorvátsku či Taliansku, čaro pobytu umocňuje originálna atmosféra mestečiek, reštaurácie, kaviarne a vinárničky priamo na promenáde pri mori. Na väčšine slovinských pláží sa platí poplatok.
Júlske Alpy - dominantným vrcholom je trojhlavý Triglav (2864 m.n.m.). Najvyšší vrch krajiny. Rovnomenný národný park pokrýva skoro celé územie Júlskych Álp. Starí Slovania verili, že Triglav je miestom kde sa stretávajú nebo, peklo a zem. Dnes sú Alpy plné víkendových trekujúcich turistov. Nájdete tu ľahké trekové, ale aj ťažké horolezecké trasy.
Ľubľana – je menšia Praha bez turistických hord, najväčšie a najľudnatejšie mesto Slovinska. V starom meste je veľa nádherných renesančných, barokových a secesných domov, Prešernovo námestie s františkánskym kostolom, mosty a nad mestom Ľubľanský hrad. Neďaleko Ľubľany je známa jaskyňa Postojna. Dvadsaťkilometrové podzemné chodby ju zaraďujú medzi najväčšie jaskyne v Európe.
Bledský hrad – postavený na 100 metrovom útese nad rovnomenným jazerom ponúka najlepší výhľad na jazero, pri ktorom leží vyhľadávané kúpeľné mestečko Bled, kde sa pred storočím stretávala smotánka vtedajšej Rakúsko-uhorskej monarchie. Bled sa snaží na túto tradíciu nadviazať.
Národná galéria – jedna z najlepších slovinských galérií s bohatou kolekciou diel.
Predjama – hrad postavený priamo z jaskyne, jeho interiér je plný oblečených voskových figurín, pod hradom je jaskyňa.
Škocjanska jaskyňa – obrovský komplex, súčasť dedičstva UNESCO, najväčšia slovinská turistická atrakcia.
© Getty Images
Súvisiace články
TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.
Foto dňa
