Temný turizmus

Miesta spojené so smrťou alebo utrpením majú zvláštnu schopnosť priťahovať davy turistov.

John Lennon, profesor glasgowskej univerzizy a spoluautor knihy Dark Tourism – The attraction of death and disaster tvrdí, že ľudskú motiváciu je zložité odhaliť: “Je to zmes úcty, voyerizmu a snáď aj vzrušenia z toho, že sa dostávame tak blízko k smrti.”

Profesor Lennon tiež upozorňuje na to, že sa nejedná o novodobý fenomén. V roku 1815 sledovala šľachta z úctivej vzdialenosti bitku pri Waterloo, jedno z bojových polí zo začiatku americkej občianskej vojny, bolo predané hneď nasledujúci deň po bitke ako turistická atrakcia.

Termín dark tourism bol prvýkrát použitý v roku 1996, kedy na rozšírenie tohto fenoménu upozornili bádatelia Malcolm a Lennon. Niekedy býva používané tiež spojenie Grief Tourism (grief=zármutok). Záujem o miesta spojené s násilnou smrťou sa nazýva Thanatourism (z gréckeho thanatos, personifikácia smrti).

Dark Tourism je pravdepodobne produktom postmodernej doby, kedy sa spoločnosť odkláňa od masového turizmu a skôr vyhľadáva nové destinácie a vzdelávanie sa počas cestovania.

Napriek tomu je fascinácia temnými miestami považovaná mnohými prinajmenšom za kontroverznú.

Sprístupnenie miest postihnutých ľudským nešťastím či katastrofou by malo byť spojené so vzdelaním a pietou, nielen s jednoduchou motiváciou zisku.

Rozdiel medzi tým, čo je a nie je možné akceptovať ako turistickú atrakciu, je často vecou kultúrnych hodnôt a časového odstupu. Prechádzka po stopách Jacka Rozparovača v Londýne dnes nikoho nepohorí. Naopak, okružné jazdy Parížom okolo miesta, kde pri autonehode zomrela princezná Diana, sú stále tabu.

Častými objektami záujmu dark turistov sú cintoríny, miesta konfliktov, väzenia, mučenia, zabíjania, ale tiež miesta postihnuté prírodnými katastrofami. Napríklad New Orleans sa krátko po vyrovnaní sa s následkami ničivých povodní muselo vysporiadať s nájazdami zvedavých turistov.

Na neposlednom mieste do kategórie dark turizmu patria aj miesta spojené so smrťou slávnej osoby alebo zábavné centrá hrôzy, akým je londýnsky Dungeon. Atrakcia, ktorej základným cieľom je pobaviť, prezentuje však smrť na základe skutočných historických udalostí či fikcie. Podobné centrá sa nachádzajú v Amsterdame, Hamburgu a Edinburghu.

Medzi najnavštevovanejšie pamiatky v Európe patrí dom v Amsterdame, v ktorom sa počas nacistickej okupácie skrývala rodina Anny Frankovej. Okolo pol milióna turistov navštívi každý rok bývalý nacistický koncentračný tábor Osvienčim (Auschwitz-Birkenau) v Poľsku.

Asi najpopulárnejším “temným” miestom súčasnosti je Ground Zero v New Yorku, pietne miesto pripomínajúce útok na World Trade Centre 11. septembra 2001.

 

Najpopulárnejšie miesta dark tourismu:

 

• Múzeum Anne Frank, Amsterdam

• Auschwitz-Birkenau, Poľsko

• Ground Zero, New York

• Arlingtonský cintorín, Spojené štáty

• Vražedné polia, Kambodža

• Pamätník Hirošima, Japonsko

• Černobyl, Ukrajina

• Hrad Bran, Rumunsko

• London Dungeon, Veľká Británia

• Pearl Harbor, Havaj

 

Ďalším hitom medzi turistami z ekonomicky vyspelých štátov sú dnes prehliadky chudobných štvrtí so sprievodcom. Navštíviť slumy a poznať naozajstný život ľudí na samom sociálnom dne sa dá v Brazílii, Mexiku, Juhoafrickej republike či Indii.

Organizátori týchto prehliadok sa bránia obvineniam z neetického zárobku s tým, že väčšina zo zarobených prostriedkov ide na obnovu slumov, do zdravotníctva či vzdelania miestnych detí.

 

Zdroj/autor: observer, darktourism, czechtourism, drom

VIDEO The London Dungeon

 

 

Zdieľať článok na Facebooku