RAKÚSKO - Od Viedne po Bratislavu siaha rakúsky národný park Donau-Auen (Dunajské luhy). Vznikol na základe občianskej neposlušnosti, keď proti výstavbe plánovanej priehrady boli veľké protesty. Národným parkom je od roku 1996 a chráni posledné veľké územie lužnej krajiny v strednej Európe popri 36-kilometrovom úseku Dunaja na rozlohe 9 300 hektárov.
Centrum parku je od roku 2009 v habsburskom zámku mestečka Orth vzdialenom 35 km od Bratislavy. V tejto národnej pamiatke je múzeum o tamojšej prírode, histórii a živote. V ňom sa začínajú všetky programy a interaktívne výstavy týkajúce sa dunajských lužných lesov.
Na nádvorí zámku sú kvetinové záhony v tvare troch lodiek a maketa bývalej najväčšej dunajskej ryby - vyzy, ktorá dosahovala dĺžku až deväť metrov. Na vyhliadkovej veži majú svoj hniezdny domov bociany.
Nevšednou atrakciou je najväčšia stanica v Rakúsku na pozorovanie zvierat pod vodou. V trojmetrovej hĺbke možno pohodlne v suchu cez sklo sledovať šťuky, červenice, plotice, zubáče, malého jesetera, celkove 20 druhov z 50, ktoré žijú v Dunaji. Takmer vyhynutý blatniak, tzv. psia ryba a ďalšie plávajú aj v akváriu s množstvom vodných rastlín. V jazierku sa na kmeňoch stromoch vyhrievalo 12 korytnačiek močiarnych, ďalšie plávali. Dorastajú do dĺžky 18 cm a hmotnosti jedného kg.
Rôzne užovky možno sledovať v teráriu pod nebom, aj aké svoje "košieľky" tam zanechávajú na stromoch. Vedľa v ohrade sú ovečky a sysle. Z čoho sa dá vytvoriť napríklad na balkóne "hotel" pre osamelé včely a osy, vidieť v inštalácii z debničiek, dreva a tehál s množstvom dier.
Niekoľko ohlodaných kmeňov potvrdzuje, ako ohryzie hrubý strom bobor s dvoma zubami, ktoré mu vždy dorastú. Aké stopy zanechávajú po sebe jeleň, srna, kuna, zajac, bobor a iné zvieratá, to prezrádza výstavka exkrementov a ich vývrškov. Možno tam spoznať i hadie vajíčka a rôzne druhy parožia.
Vo veľkom prútenom hniezde bocianov si na balíkoch slamy môžu posedieť skupiny návštevníkov alebo vyšantiť sa deti. Tiež prejsť sa chodníkom z prútia a pre odvážnych je tam natiahnutý povrazový most cez potok. Určitú odvahu si vyžaduje aj tzv. chodník smrti, na konci ktorého býva uhynuté zviera v prírodnom rozklade.
Už tam bol bobor, divá sviňa a teraz sa srnec vplyvom hmyzu, hlodavcov, vtákov aj poveternostných podmienok mení na humus. Tento proces potvrdzuje aj informačná kniha na začiatku krátkeho chodníka.
Pri zámku rastie vysoký topoľ biely, jaseň, javor, vŕba biela, brečtan s koreňovými zväzkami, chmeľ, baza čierna, svíb krvavý, brest, hloch, biela čerešňa a iné liečivé stromy.
Priaznivé účinky na trávenie či proti rôznym ľudským bolestiam majú aj tam rastúce hluchavkové kvety, cesnak medvedí, zádušník brečtanový, kozonoha hostcová, chmeľ a iné rastliny s liečivými účinkami. Ako sa dajú na chutný pokrm využiť ich kvety, listy a stonky, ale i z púpavy, žihľavy a všelijakých prírodnín, sa dozviete na workshopoch.
Zdroj/autor: tasr, drom
Foto: donauauen.at
